.vraj ste boli v pekle. Ako to tam vyzerá?
(Smiech.) Je tam horúco, veľmi horúco. Lozili po mne šváby, bol som odlúčený od rodiny a v jeden moment som si začal klásť otázku, prečo to celé robím a aký to má zmysel. Odišiel som od rodiny, mal som malé dieťa, manželka bola s ďalším dieťaťom tehotná. Ocitol som sa v náročnom a bolestivom prostredí. Mal som 27 rokov, bol som inžinier, ktorý predtým chodil na služobné cesty lietadlom a odrazu som sa ocitol v prostredí cudzej krajiny, v ťažkých podmienkach a bez perspektívy.
.zažiť peklo v Amerike? To znie zvláštne.
Všetci si asi potrebujeme prejsť nejakým svojím peklom a myslím si, že je to pre človeka dobre, keď niečím podobným prejde. Získa tým pokoru.
.čo bol ten moment, keď ste sa rozhodli zmeniť svoj život?
Strata perspektívy. Bol som životný optimista, tvrdo som pracoval a myslel som si, že keď prídem do Ameriky a budem pracovať, tak ten svet ma bude chcieť. Neuvedomoval som si, že ten svet má svoje problémy, nezamestnanosť a podobne. Bol som bez rodiny, snažil som sa robiť všetko pre to, aby som si tam rodinu mohol priviesť, a to sa zrazu strácalo. Tiež ma prekvapilo, že mnohí, ktorí tam žili aj s rodinami a uchytili sa, neboli veľmi šťastní. Hoci je Amerika veľmi otvorená krajina, tí menej inteligentní ľudia vám dajú pocítiť, že ste z iného sveta. Ľudia z prvej generácie emigrantov tam neboli doma. Tak som si povedal – a dosť, idem domov.
.neskôr ste založili úspešné firmy, pomohlo vám v tom aj to peklo, o ktorom hovoríte?
Áno, keď som zažil úspech, tak som si spomenul, aké to bolo predtým a uvedomoval som si, že všetko sa môže zmeniť. Bolo dobré si na to spomenúť. Mal som 27 rokov, všetko by som pre dosiahnutie cieľa roztrhal v rukách, ale aj napriek tomu som zrazu padol úplne na dno. A keď som neskôr išiel opäť hore, stále som cítil výkričník, že nikdy neviem, čo sa môže stať o päť či desať rokov, veď padli aj mnohí úspešnejší. Je dobré, keď človek cíti, že to, čo má dnes, už nemusí mať o dva roky.
.začali ste podnikať a robili ste splátkový predaj. Ten nápad ste prebrali niekde z cudziny?
Nie, tak ako Dobrý anjel, aj Triangel bol náš, slovenský nápad. Keď som sa vrátil z USA, začal som podnikať so zlatými šperkami, bola to však najmä náhoda. Robili sme maloobchod, potom veľkoobchod a postupne sme chceli robiť export našich ručne robených šperkov do USA. Vycestoval som tam, založil firmu, ale problém bol, že sa nám predaj neuchytil. Vrátil som sa domov, ale brat a bratranec medzitým zastúpili moju prácu, takže som hľadal niečo nové. Tak mi napadol splátkový predaj.
.potom ste uspeli, založili si vlastnú konkurenciu a keď ste boli na vrchole, odišli ste. To, že úspešný podnikateľ zažije dno, sa stáva, ale to, že sa na vrchole vzdá všetkého a začne sa venovať charite, je zriedkavé. Čo vás k tomu viedlo?
Nebola to žiadna radikálna zmena, skôr postupná zmena myslenia. Ešte keď sme mali malú firmu, 40 až 50 zamestnancov, a prvé zisky, tak som mal potrebu sa o ne deliť. Mal som pocit, že zažívam sociálnu nespravodlivosť. Ja som mal milióny korún a na druhej strane boli ľudia, ktorí žili normálne, ale mali príjmy iba 5- či 7-tisíc korún.
.čo ste urobili?
Najskôr som išiel do Detského domova v Spišskom Štiavniku a spýtal sa: Ako vám môžem pomôcť? Potrebovali postele, tak sme im z Trianglu dali postele. Potom som išiel do ústavu pre mentálne postihnutých do Batizoviec, kde potrebovali kameru. Tak to išlo krok za krokom.
.prečo ste sa rozhodli predať firmy?
Rástli sme a boli sme už veľmi veľká spoločnosť. Rozmýšľali sme, ako ďalej, či vstúpime na burzu, či si zoberieme nejakého strategického alebo finančného investora a vtedy som bratovi a bratrancovi povedal, že by som chcel predať svoje podiely a z peňazí, ktoré budem mať, zabezpečím rodinu, no budem sa venovať tomu, čo považujem za zmysluplné. Brat a bratranec, našťastie, súhlasili a firmy sme spoločne predali.
.nikdy ste to neoľutovali?
Nie. Skôr naopak, odkedy robíme Dobrého anjela, mám výčitky, že pomáham málo.
.myslíte si, že vás to môže celý život napĺňať?
Určite áno. Viete, keď ste podnikateľ a zarobíte peniaze, je to príjemný pocit. Ale od istého momentu je to skoro jedno. Sú podnikatelia, ktorí chcú mať milión, potom desať a potom sto, a stále sa za tým naháňajú. Ale keď si to uvedomíte, od určitej sumy je to jedno, nepotrebujem predsa piť čaj zo zlatého pohára. Tak to aj pre mňa stratilo zmysel. Ale to, že môžete pomôcť iným, dáva životu úplne inú perspektívu.
.poznáte svet slovenských podnikateľov a veľ kopodnikateľov. Aký je to svet?
Je tam málo šťastia. Samozrejme, že sa vedia zabaviť, po golfe si dať pohár vína, ale mnohým chýba vnútorná spokojnosť s tým, čo človek dosiahol. Je to ako v tom starom čínskom prísloví: pokiaľ človek nevie, kedy má dosť, tak nikdy nebude mať dosť. Poznáme to všetci. Mladý človek po škole túži po byte a aute, keď to dosiahne, túži po dome a dvoch autách, potom sa to opäť posunie. Vyriešiť túto dilemu a nájsť vnútornú spokojnosť, to nie je jednoduché.
.dobrý anjel vám napadol ako?
Spolu s priateľom Igorom Bros - smannom, ktorý bol spolumajiteľom reklamnej agentúry, sme veľa uvažovali o tom, ako časť z toho, čo sme dostali od života, zase vrátiť. Položili sme si otázku, komu pomáhať, a potom ako pomáhať. Snažili sme sa využiť rôzne logistické princípy, ktoré sme sa naučili v Triangli. Ťažká otázka bola, komu máme pomáhať. Utrpení je veľa, uvažovali sme o detských domovoch, o systéme kváziadopcií detí z detských domovov, ktorý by im vytvoril na účte nejaký kapitál, ten by bol v 18 rokoch pri odchode z domova ich a mohli by ho použiť výhradne na bývanie alebo vzdelávanie. Rozmýšľali sme nad kontrolou, nejakým osobným dohľadom, ale stále to malo trhlinky. Igorovi potom zomreli obaja rodičia na rakovinu a začali sme sa zaoberať rakovinou. Snažili sme sa nájsť, kde je to utrpenie najväčšie, a tak sme definitívne prišli na deti. Rozhodli sme sa, že budeme pomáhať rodinám s deťmi, kde otec, mama alebo nie - ktoré z detí majú rakovinu. Myslím si, že to bola správna voľba.
.zase ste zažili úspech, v priebehu šiestich rokov ste prerozdelili vyše 15 miliónov eur, čo je takmer pol miliardy korún a ste najúspešnejšou charitou na Slovensku. Čo vám tá skúsenosť hovorí? Sme charitatívny národ?
Na začiatku som si myslel, že keď založíme transparentný systém, zameraný na citlivú skupinu, tak ľudia budú ochotnejší. Myslel som si, že za dva roky budeme mať 500- tisíc dobrých anjelov. Dnes, po šiestich rokoch, máme 110-tisíc darcov. Všetci mi hovorili, že je to skvelý systém, ale keď som sa spýtal, či pomáhajú, tak už uhýbali. Existuje medzinárodný index ochoty darovať, Slovensko je zo 150 krajín na dosť nelichotivom 113. mieste.
.kto je prvý?
Spojené štáty. Najhorší boli Gréci.
.prečo sme tak dolu?
Slováci sú dobrí, dobrosrdeční ľudia. Keď sa stane niečo v našom okruhu, v našej rodine, všetci sme ochotní pomáhať. Keď sa však stane niečo mimo nášho okruhu, nebodaj v Afrike, cítime nedôveru. Akoby sme tam pomáhať nemali.
.čím to je?
Neviem, či je to dané historicky, alebo ide o skúsenosť uplynulých 20 rokov. Historicky sme obyvateľmi dedín, chýba nám vzťah k verejnému priestoru, ako ho majú národy, ktoré viac žili v mestách, po vedzme Česi. Ale je možné, že je to aj tým, ako sme sa po revolúcii popálili. Boli sme veľmi dôverčiví a oklamali nás, nebankové subjekty a mnohí ďalší. Prišla sloboda, my sme verili, že budeme druhé Švajčiarsko a zrazu bum, všade nás okradli a my sme si vytvorili ochranný val a cítime nedôveru. Neviem, čo z toho nás ovplyvňuje viac.
.opäť sa vo vašom živote opakuje ten istý moment. Uspeli ste s Dobrým anjelom a začali ste uvažovať, že budete kandidovať na prezidenta. Prečo by ste chceli byť prezidentom?
Keď som podnikal, stretal som sa s úplatkami. Každý očakával nejaký úplatok, od daňového úradu po colníka. Mali sme tiež veľa neplatičov. Videli sme, ako majitelia firiem kupujú deťom byty a autá, ale nám odmietli zaplatiť faktúru. Potom poslali firmu do bankrotu a my sme mali finančné problémy. Bolo to nepríjemné, ale nikdy ma to neviedlo k tomu, aby som uvažoval o politike. Ľudia majú predstavu, že ísť do politiky znamená prísť o svoju slušnosť, strašne veľa stratiť. Keď sme začali robiť Dobrého anjela, najhoršie bolo vidieť, že niektoré deti zomreli úplne zbytočne.
.čo tým myslíte?
Na rakovinu ochorejú deti v Amerike, Nemecku aj u nás, tomu sa nedá zabrániť. Ale problém je, keď vidíte, že zlyhaním nášho systému zomrie dieťa, ktoré by inde prežilo. Mám na stole fotografiu, chlapec sa volá Ondrej. Diagnostikovali mu nádor na bedrovom kĺbe. Vinou zlyhania komunikácie medzi lekárom a rodinou zomrel. Mali sme prípad chlapčeka, ktorého celé mesiace bolela hlava. Lekár predpisoval stále iba lieky proti bolesti. Dieťa si už búchalo hlavu do steny, potom ich konečne poslali na vyšetrenie. Nádor mozgu. Prečo ste prišli tak neskoro?, pýtali sa ich. Už sa to nedalo operovať.
.to všetko sú strašné príbehy. Ale prečo chcete byť prezidentom?
Keď dnes poviem, že nám zbytočne zomierajú deti, má to skoro nulovú váhu. Keby som mal možnosť byť prezidentom, určite by to nulovú váhu nemalo. Snažil by som sa post využiť na to, aby som tlačil ministra zdravotníctva a pozval najlepších lekárov, a žiadal ich, aby ten systém vyzeral inak. Snažil by som sa predložiť koncept a vytvoriť tlak na to, aby sa niečo zmenilo.
.je to podľa vás úloha prezidenta?
Možno nie, ale prezidenta volia ľudia tejto krajiny a ako tú dôveru využije a čo spraví, záleží na ňom. Na jeho autorite. Ak nemá byť prezident len ceremoniár, musí sa oprieť do vážnych problémov spoločnosti.
.naozaj vnímate prezidentskú funkciu ako nástroj na riešenie problémov v zdravotníctve?
Nie, tých problémov je viac. Je to len jedna z vecí, ktorá ma bytostne bolí, pretože som s tým den čo deň v styku. Keď som vDobrom anjelovi zistil, že nám zbytočne zomierajú deti, začal som sa venovať vytvoreniu špičkovej filantropickej detskej nemocnice. Venoval som tomu štyri roky, minul som okolo 15 miliónov korún z vlastných peňazí, snažil som sa vytvoriť model, ktorý by suploval štát a na zelenej lúke by sme urobili elitnú nemocnicu so špičkovými lekármi. Spravil som všetko, čo som vedel, ale nevyšlo mi to. Neskôr mi pri pôrode takmer zomreli syn aj manželka. Keď som v obrovskom napäti čakal v pôrodnici, dal som sľub, že ak to dobre dopadne, tak spravím všetko, absolútne všetko, aby som chorým deťom pomohol. Že vstúpim do toho marazmu a pokúsim sa systém zmeniť. Syn aj manželka šťastlivo pôrod prežili.
.ale prečo ako prezident?
Vedel som, že nechcem vstúpiť do politickej strany a nechcem zakladať novú stranu. Poradil som sa s manželkou, otcom, rodinou a ľuďmi, ktorých si vážim.
.všetci vás podporili?
Nie, jeden z nich mi povedal, že to celé môže pošpiniť moje meno aj povesť Dobrého anjela. Aj moja manželka sa bojí o stratu súkromia. Je to možno klišé, ale verím tomu, že na záver vás nemrzí to, čo sa vám nepodarilo, ale to, čo ste nevyskúšali.
.ako je to s podporou Richarda Sulíka a SaS?
Bolo to niekedy na jar, keď som mu zavolal, je to totiž jediný politik, s ktorým sa trochu poznám. Spýtal som sa ho na názor, čo by povedal, keby som kandidoval ako nezávislý občiansky kandidát. Povedal mi, že ma rád podporí. Chcem ísť ako nezávislý kandidát, ale každú podporu budem vítať a poďakoval som sa mu.
.čiže už z toho nevycúvate?
Vycúvať sa vždy dá. Vnútri som na 90 percent presvedčený, že do toho idem.
.čo vás ešte môže odradiť?
V prvom rade by to nemalo byť len o mojom rozhodnutí, ale aj o tom, či to chcú ľudia.
.to definitívne zistíte až vo voľ bách.
Niečo naznačia aj prieskumy.
.dali ste si už nejaké úrobiť?
Áno.
.čo teda hovoria ľudia?
(Smiech.) Podľa jedného z prieskumov som skončil na treťom mieste, ale je pravda, že mi tam trochu podporili meno, pretože k nemu dali aj informáciu, že som zakladateľom Dobrého anjela. Nemal som s tým až taký veľký problém, pretože ľudia by sa to tak či tak dozvedeli.
.prezident je politická funkcia a ľudia od vás budú očakávať vyjadrenia k politickým problémom. Čo považujete za tri najväčšie spoločenské problémy?
Pokiaľ ide o vnútroslovenské problémy, tak to sú otázky sociálnej politiky, zdravotníctva a školstva. Do sociálnej politiky zahŕňam aj rómsky problém a problém nezamestnanosti. Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, tak za najdôležitejší považujem náš postoj ku kríze a k tomu, čo sa deje okolo eura.
.aký je teda váš postoj k našej účasti na eurovaloch a k tomu, čo sa deje v eurozóne?
Mali by sme ako štát bojovať za zachovanie eura, ale umelé udržiavanie krajín ako Grécko je brzdou a môže EÚ spôsobiť veľké problémy. Môže to viesť k tomu, že z eura sa stane nejaká „soft“ mena, ako bola niekedy talianská líra. Preto by sa mali pripraviť aj pravidlá na prípadný exit krajín z eurozóny.
.čo by teda mala byť politika Slovenska?
Mali by sme byť v Únii sebavedomým hráčom a nemali by sme akceptovať situáciu, že napríklad Nemecko povie bude to takto a my s tým budeme bezvýhradne súhlasiť. Mali by sme si povedať svoj názor, ako to napríklad dokázalo Fínsko.
.na Slovensku je široké spektrum politikov, ktorí k EÚ zaujímajú rôzne postoje. Ktorý z nich vám je najbližší?
Zatiaľ nepoznám politika, ktorý by k EÚ a euru zadefinoval taký postoj, s ktorým by som sa úplne stotožňoval.
.ani s Richardom Sulíkom?
Pána Sulíka si vážim, podľa mňa verí tomu, že to, čo hovorí, je najlepšie pre Sloven - sko. Na druhej strane si myslím, že je málo vnímavý k celkovej úlohe eura a Európskej únie. Určite sa nestotožňujem s každým jeho výrokom. Hoci akceptovať všetky nápady, ktoré sa v eurozóne dnes v súvislosti so záchranou eura rodia, by tiež bola cesta do pekla.
.kam by ste sa zaradili na politickom spektre?
Aj pravica aj ľavica deklarujú, že chcú, aby sa ľudia v tomto štáte mali dobre. Len na to chcú použiť iné nástroje. Pokiaľ si zoberieme štátom ovládanú ekonomiku s jednou zdravotnou poisťovňou, jednou bankou verzus absolútne slobodný trh, tak si myslím, že ani jedna cesta nie je v extréme správna a pravda je niekde v strede. Viac sa však prikláňam k voľnému trhu, pretože kapitalizmus dokáže lepšie diverzifikovať moc. Ak máte naprí - klad len jednu zdravotnú poisťovňu, hrozí vysoká koncetrácia moci v rukách malej skupiny ľudí. Ak sa do takéhoto systému dostanú ľudia, ktorí túžia iba po moci a po peniazoch, tak hrozí riziko veľkej korupcie. Pri konkurencii viacerých subjektov toto riziko tiež existuje, ale je menšie. Som teda za voľný trh, ale prísne regulovaný štátom. To znamená nie jedna štátom vlastnená poisťovňa, ale niekoľko poisťovní s presne určenými pravidlami.
.koho ste volili v predcházajúcich voľ bách?
Pravicu.
.aká je vaša prvá asociácia, keď sa povie meno Robert Fico?
Túžba po moci.
.mikuláš Dzurinda?
Starý lišiak. (Smiech.)
.ján Figeľ?
(Dlhé ticho.) Čestný človek s málo vyprofilovanými názormi.
.iveta Radičová?
Povaha príliš idealistická pre politiku.
.prečo podľa vás padla Radičovej vláda?
Keď sa pravicová koalícia dávala dokopy, mali sa presne stanoviť podmienky a vízia, ako bude vláda v najbližších rokoch fungovať a potom sa toho držať. Pravica bola zjednotená najmä na opozícii voči Ficovi a keď sa ľudia dajú dokopy len na základe toho, že sú proti niečomu, tak logicky nastanú prob - lémy.
.v konečnom spore o euroval urobil podľa vás väčšiu chybu Sulík, alebo Radičová?
Určite by som nenechal padnúť vládu kvôli eurovalu.
.ako vládne Robert Fico?
Populisticky, pretože robí opatrenia, o ktorých hovorí, že sa neprejavia na živote bežného občana, pričom to nie je pravda. Prekáža mi, že sa nepostavil a otvo rene nepovedal, že máme problém, ktorý je spôsobený čiastočne zvonku, čiastočne zvnútra a občanom férovo nevysvetlil nutnosť urobiť niektoré nepoulárne kroky. Na druhej strane oceňujem, že sa snaží robiť opatrenia, ktoré zabránia zvyšovaniu rozpočtového deficitu. To považujem za zodpovedný krok.
.čo si myslíte o registrovaných partnerstvách?
Osobne si myslím, že manželstvo je zväzok muža a ženy. Medzi homosexuálmi mám však veľa dobrých priateľov. Viem si predstaviť, že ak dvaja partneri spolu žijú a majú problém s dedením a so zdieľaním zdravotných údajov, tak by mali existovať legislatívne opatrenia, ktoré to riešia. Nie som v týchto právnych veciach až taký zorientovaný, aby som vedel posúdiť, či táto legislatíva je dnes dostatočná. Pokiaľ by takýto problém bol, tak by im bolo treba pomôcť. Vždy si však budem myslieť, že rodina sú muž a žena, ktorí majú spolu deti.
.keby prešiel zákon o registrovaných partnerstvách, ktorý teraz do parlamentu predložila SaS, ako prezident by ste ho podpísali, alebo nie?
Nepoznám jeho znenie. Aby som mohol zaujať jasný postoj, musel by som si ho preštudovať. Ako prezident by som sa v takomto prípade stretol s oboma skupinami, homosexuálmi, ale aj ich oponentmi, a potom by som sa rozhodol.
.aký je váš postoj k interrupciám?
Myslím, že právo na život je jedno z najdôležitejších práv a mali by sme robiť všetko pre to, aby žena, ktorá otehotnie, svoje dieťa chcela. Sú však hraničné situácie, ako napríklad znásilnenie, keď by žena mala mať právo povedať nie. V celej tejto diskusii by však oveľa viac ako doteraz malo byť počuť ženy, ktorých sa to najviac týka.
.kedy sa podľa vás začína život?
Určite splynutím spermie a vajíčka.
.pokiaľ ide o interrupcie, máme pomerne liberálny režim. Mal by byť sprísnený?
V prvom rade by mali byť vytvorené nástroje, aby si napríklad žena nemohla povedať, že už nechce ďalšie dieťa, pretože si to rodina nemôže dovoliť. Zažil som rodiny, ktoré ľutovali, že majú veľa detí a bol som z toho nesmierne smutný. Sociálna politika by mala byť taká, aby sa bežné rodiny, ktoré majú viac detí, nemuseli obávať, že sa dostanú do finančných problémov. Neviem, ako sú dnes presne nastavené pravidlá, ale určite by som bol za systém odsúhlasovania potratov. Interrupcia sa nesmie zneužívať ako bežné riešenie ľahkovážneho sexuálneho správania.
.ktorá krajina je podľa vás najdôležitejším slovenským spojencom?
Česká republika.
.čo je najväčší problém slovensko-maďarských vzťahov?
Nacionalisti, ktorí sa v jednej či druhej krajine dostávajú do vlády.
.ktorých slovenských politikov si vážite?
Z pohľadu toho, ako sme sa zbavili mečiarizmu a ako sa nám podarili zaviesť reformy, je to tím Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Hoci potom z ich strany došlo k viacerým pochybeniam. Pokiaľ ide o súčasnú politiku, tak mi je sympatických niekoľko mladých politikov, ktorí sa snažia presadiť nové myšlienky. Uvidíme, čo z toho bude. Rád počúvam napríklad Radoslava Procházku. Na Richardovi Sulíkovi oceňujem jeho prehľad v daňových a ekonomických otázkach.
.máte nejaký zahraničný politický vzor?
Filozoficky mi bol blízky Václav Havel, aj keď manažérsky mám iný pohľad na svet.
.v našej modernej histórii sme mali zatiaľ troch prezidentov. Akí boli?
Na Michalovi Kováčovi som si vážil odvahu bojovať proti Mečiarovi. Rudolf Schuster bol skúsený, rokmi ostrieľaný politik. Ivana Gašparoviča pokladám za prezidenta jednej politickej strany, čo nie je správne.
.viete už, kedy oficiálne oznámite kandidatúru?
Veľa o tom ešte diskutujeme doma, pretože manželka sa obáva straty súkromia. Mnohí nás varujú, že sa na nás znesie oblak špiny. Myslím si však, že to bude najneskôr začiatkom budúceho roku.
.boli ste členom komunistickej strany?
Nie.
.čo pre vás znamená rok 1989?
Keď som mal dvadsať rokov, tak som skúšal vstúpiť do strany. Bol som mladý utopista, plný ideálov, ktorý si myslel, že ak chce veci zmeniť, tak by tam mal vstúpiť. Vždy som mal tendenciu veci hovoriť na rovinu, tak sa toho trochu báli a odmietli ma. Potom, keď som bol trochu starší, som začal veci vnímať realistickejšie a november 1989 som vnímal s otvorenou náručou. Bol som vtedy šťastný.
.veríte v Boha?
Verím. Nechodím síce do kostola, ale často sa s Bohom snažím rozprávať a prosím ho.
.čo si myslíte o relácii Modré z neba? Je to charita?
Modré z neba pomohlo viacerým deťom z nášho systému Dobrý anjel. Je dobré, že relácia ukazuje, do akého utrpenia sa môžu ľudia dostať, ale na druhej strane, niekedy sa ukazujú také situácie, že aj ja odchádzam od televízora. Osobne si myslím, že Vilo Rozboril je dobrý človek. Viem od našich rodín, že sa zaujíma o zdravotný stav detí aj dávno po skončení nakrúcania a voláva im. Napriek tomu je Modré z neba komerčný projekt. Úspešný komerčný projekt.
.čo zaujímavé ste v poslednom čase čítali?
Naposledy to bola knižka Why Capitalism? od Allana Meltzera. Bolo to o tom, či je lepší kapitalizmus, alebo ekonomika s veľkými zásahmi štátu. Zaujímavý text, pretože sám si tieto otázky často kladiem. Som niekedy nešťastný z toho, ako sa správajú niektoré banky alebo potravinové reťazce, ktoré pokojne predávajú pokazené potraviny. Vidina krátkodobého zisku dokáže veľmi zatemniť mozog. Mám rád texty ekonómov, ktorí sa na tieto veci dokážu pozerať z rôznych uhlov pohľadu.
.vy tvrdíte, že zisk nie je zmyslom podnikania. Nie je to protikapitalistická myšlienka?
Ak poviete, že zmyslom človeka je dýchanie, tak to je hlúposť, aj keď dýchať musíte, inak zomriete. Ak firma nebude podnikať, vytvárať zisk, tak zbankrotuje. Musíte produkovať zisk. Ak si však zisk postavíte ako prvoradý cieľ a poviete si napríklad, že idem otvoriť reštauráciu, aby som zarábal, tak s veľkou pravdepodnosťou neuspejete. Keď k tomu pristúpite tak, že si otvoríte rybaciu reštauráciu, pretože vo vašom meste chýba, baví vás to robiť a ľudia to chcú, tak máte šancu na úspech.
Andrej Kiska/
Narodil sa v roku 1963 v Poprade Spišskej Sobote. Študoval na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, v roku 1990 odišiel za prácou do Spojených štátov amerických, neskôr sa vrátil späť na Slovensko. Založil úspešné firmy, ktoré sa venovali splátkovému predaju, v roku 2005 ich predal Všeobecnej úverovej banke. V roku 2006 založil charitu Dobrý anjel a stal sa manažérom roka podľa časopisu Trend. Neskôr, v roku 2011 získal Krištáľové krídlo. Je autorom knihy Cesta manažéra z pekla. V týchto dňoch intenzívne zvažuje kandidatúru v najbližších prezidentských voľbách. Je druhýkrát ženatý, má štyri deti.
(Smiech.) Je tam horúco, veľmi horúco. Lozili po mne šváby, bol som odlúčený od rodiny a v jeden moment som si začal klásť otázku, prečo to celé robím a aký to má zmysel. Odišiel som od rodiny, mal som malé dieťa, manželka bola s ďalším dieťaťom tehotná. Ocitol som sa v náročnom a bolestivom prostredí. Mal som 27 rokov, bol som inžinier, ktorý predtým chodil na služobné cesty lietadlom a odrazu som sa ocitol v prostredí cudzej krajiny, v ťažkých podmienkach a bez perspektívy.
.zažiť peklo v Amerike? To znie zvláštne.
Všetci si asi potrebujeme prejsť nejakým svojím peklom a myslím si, že je to pre človeka dobre, keď niečím podobným prejde. Získa tým pokoru.
.čo bol ten moment, keď ste sa rozhodli zmeniť svoj život?
Strata perspektívy. Bol som životný optimista, tvrdo som pracoval a myslel som si, že keď prídem do Ameriky a budem pracovať, tak ten svet ma bude chcieť. Neuvedomoval som si, že ten svet má svoje problémy, nezamestnanosť a podobne. Bol som bez rodiny, snažil som sa robiť všetko pre to, aby som si tam rodinu mohol priviesť, a to sa zrazu strácalo. Tiež ma prekvapilo, že mnohí, ktorí tam žili aj s rodinami a uchytili sa, neboli veľmi šťastní. Hoci je Amerika veľmi otvorená krajina, tí menej inteligentní ľudia vám dajú pocítiť, že ste z iného sveta. Ľudia z prvej generácie emigrantov tam neboli doma. Tak som si povedal – a dosť, idem domov.
.neskôr ste založili úspešné firmy, pomohlo vám v tom aj to peklo, o ktorom hovoríte?
Áno, keď som zažil úspech, tak som si spomenul, aké to bolo predtým a uvedomoval som si, že všetko sa môže zmeniť. Bolo dobré si na to spomenúť. Mal som 27 rokov, všetko by som pre dosiahnutie cieľa roztrhal v rukách, ale aj napriek tomu som zrazu padol úplne na dno. A keď som neskôr išiel opäť hore, stále som cítil výkričník, že nikdy neviem, čo sa môže stať o päť či desať rokov, veď padli aj mnohí úspešnejší. Je dobré, keď človek cíti, že to, čo má dnes, už nemusí mať o dva roky.
.začali ste podnikať a robili ste splátkový predaj. Ten nápad ste prebrali niekde z cudziny?
Nie, tak ako Dobrý anjel, aj Triangel bol náš, slovenský nápad. Keď som sa vrátil z USA, začal som podnikať so zlatými šperkami, bola to však najmä náhoda. Robili sme maloobchod, potom veľkoobchod a postupne sme chceli robiť export našich ručne robených šperkov do USA. Vycestoval som tam, založil firmu, ale problém bol, že sa nám predaj neuchytil. Vrátil som sa domov, ale brat a bratranec medzitým zastúpili moju prácu, takže som hľadal niečo nové. Tak mi napadol splátkový predaj.
.potom ste uspeli, založili si vlastnú konkurenciu a keď ste boli na vrchole, odišli ste. To, že úspešný podnikateľ zažije dno, sa stáva, ale to, že sa na vrchole vzdá všetkého a začne sa venovať charite, je zriedkavé. Čo vás k tomu viedlo?
Nebola to žiadna radikálna zmena, skôr postupná zmena myslenia. Ešte keď sme mali malú firmu, 40 až 50 zamestnancov, a prvé zisky, tak som mal potrebu sa o ne deliť. Mal som pocit, že zažívam sociálnu nespravodlivosť. Ja som mal milióny korún a na druhej strane boli ľudia, ktorí žili normálne, ale mali príjmy iba 5- či 7-tisíc korún.
.čo ste urobili?
Najskôr som išiel do Detského domova v Spišskom Štiavniku a spýtal sa: Ako vám môžem pomôcť? Potrebovali postele, tak sme im z Trianglu dali postele. Potom som išiel do ústavu pre mentálne postihnutých do Batizoviec, kde potrebovali kameru. Tak to išlo krok za krokom.
.prečo ste sa rozhodli predať firmy?
Rástli sme a boli sme už veľmi veľká spoločnosť. Rozmýšľali sme, ako ďalej, či vstúpime na burzu, či si zoberieme nejakého strategického alebo finančného investora a vtedy som bratovi a bratrancovi povedal, že by som chcel predať svoje podiely a z peňazí, ktoré budem mať, zabezpečím rodinu, no budem sa venovať tomu, čo považujem za zmysluplné. Brat a bratranec, našťastie, súhlasili a firmy sme spoločne predali.
.nikdy ste to neoľutovali?
Nie. Skôr naopak, odkedy robíme Dobrého anjela, mám výčitky, že pomáham málo.
.myslíte si, že vás to môže celý život napĺňať?
Určite áno. Viete, keď ste podnikateľ a zarobíte peniaze, je to príjemný pocit. Ale od istého momentu je to skoro jedno. Sú podnikatelia, ktorí chcú mať milión, potom desať a potom sto, a stále sa za tým naháňajú. Ale keď si to uvedomíte, od určitej sumy je to jedno, nepotrebujem predsa piť čaj zo zlatého pohára. Tak to aj pre mňa stratilo zmysel. Ale to, že môžete pomôcť iným, dáva životu úplne inú perspektívu.
.poznáte svet slovenských podnikateľov a veľ kopodnikateľov. Aký je to svet?
Je tam málo šťastia. Samozrejme, že sa vedia zabaviť, po golfe si dať pohár vína, ale mnohým chýba vnútorná spokojnosť s tým, čo človek dosiahol. Je to ako v tom starom čínskom prísloví: pokiaľ človek nevie, kedy má dosť, tak nikdy nebude mať dosť. Poznáme to všetci. Mladý človek po škole túži po byte a aute, keď to dosiahne, túži po dome a dvoch autách, potom sa to opäť posunie. Vyriešiť túto dilemu a nájsť vnútornú spokojnosť, to nie je jednoduché.
.dobrý anjel vám napadol ako?
Spolu s priateľom Igorom Bros - smannom, ktorý bol spolumajiteľom reklamnej agentúry, sme veľa uvažovali o tom, ako časť z toho, čo sme dostali od života, zase vrátiť. Položili sme si otázku, komu pomáhať, a potom ako pomáhať. Snažili sme sa využiť rôzne logistické princípy, ktoré sme sa naučili v Triangli. Ťažká otázka bola, komu máme pomáhať. Utrpení je veľa, uvažovali sme o detských domovoch, o systéme kváziadopcií detí z detských domovov, ktorý by im vytvoril na účte nejaký kapitál, ten by bol v 18 rokoch pri odchode z domova ich a mohli by ho použiť výhradne na bývanie alebo vzdelávanie. Rozmýšľali sme nad kontrolou, nejakým osobným dohľadom, ale stále to malo trhlinky. Igorovi potom zomreli obaja rodičia na rakovinu a začali sme sa zaoberať rakovinou. Snažili sme sa nájsť, kde je to utrpenie najväčšie, a tak sme definitívne prišli na deti. Rozhodli sme sa, že budeme pomáhať rodinám s deťmi, kde otec, mama alebo nie - ktoré z detí majú rakovinu. Myslím si, že to bola správna voľba.
.zase ste zažili úspech, v priebehu šiestich rokov ste prerozdelili vyše 15 miliónov eur, čo je takmer pol miliardy korún a ste najúspešnejšou charitou na Slovensku. Čo vám tá skúsenosť hovorí? Sme charitatívny národ?
Na začiatku som si myslel, že keď založíme transparentný systém, zameraný na citlivú skupinu, tak ľudia budú ochotnejší. Myslel som si, že za dva roky budeme mať 500- tisíc dobrých anjelov. Dnes, po šiestich rokoch, máme 110-tisíc darcov. Všetci mi hovorili, že je to skvelý systém, ale keď som sa spýtal, či pomáhajú, tak už uhýbali. Existuje medzinárodný index ochoty darovať, Slovensko je zo 150 krajín na dosť nelichotivom 113. mieste.
.kto je prvý?
Spojené štáty. Najhorší boli Gréci.
.prečo sme tak dolu?
Slováci sú dobrí, dobrosrdeční ľudia. Keď sa stane niečo v našom okruhu, v našej rodine, všetci sme ochotní pomáhať. Keď sa však stane niečo mimo nášho okruhu, nebodaj v Afrike, cítime nedôveru. Akoby sme tam pomáhať nemali.
.čím to je?
Neviem, či je to dané historicky, alebo ide o skúsenosť uplynulých 20 rokov. Historicky sme obyvateľmi dedín, chýba nám vzťah k verejnému priestoru, ako ho majú národy, ktoré viac žili v mestách, po vedzme Česi. Ale je možné, že je to aj tým, ako sme sa po revolúcii popálili. Boli sme veľmi dôverčiví a oklamali nás, nebankové subjekty a mnohí ďalší. Prišla sloboda, my sme verili, že budeme druhé Švajčiarsko a zrazu bum, všade nás okradli a my sme si vytvorili ochranný val a cítime nedôveru. Neviem, čo z toho nás ovplyvňuje viac.
.opäť sa vo vašom živote opakuje ten istý moment. Uspeli ste s Dobrým anjelom a začali ste uvažovať, že budete kandidovať na prezidenta. Prečo by ste chceli byť prezidentom?
Keď som podnikal, stretal som sa s úplatkami. Každý očakával nejaký úplatok, od daňového úradu po colníka. Mali sme tiež veľa neplatičov. Videli sme, ako majitelia firiem kupujú deťom byty a autá, ale nám odmietli zaplatiť faktúru. Potom poslali firmu do bankrotu a my sme mali finančné problémy. Bolo to nepríjemné, ale nikdy ma to neviedlo k tomu, aby som uvažoval o politike. Ľudia majú predstavu, že ísť do politiky znamená prísť o svoju slušnosť, strašne veľa stratiť. Keď sme začali robiť Dobrého anjela, najhoršie bolo vidieť, že niektoré deti zomreli úplne zbytočne.
.čo tým myslíte?
Na rakovinu ochorejú deti v Amerike, Nemecku aj u nás, tomu sa nedá zabrániť. Ale problém je, keď vidíte, že zlyhaním nášho systému zomrie dieťa, ktoré by inde prežilo. Mám na stole fotografiu, chlapec sa volá Ondrej. Diagnostikovali mu nádor na bedrovom kĺbe. Vinou zlyhania komunikácie medzi lekárom a rodinou zomrel. Mali sme prípad chlapčeka, ktorého celé mesiace bolela hlava. Lekár predpisoval stále iba lieky proti bolesti. Dieťa si už búchalo hlavu do steny, potom ich konečne poslali na vyšetrenie. Nádor mozgu. Prečo ste prišli tak neskoro?, pýtali sa ich. Už sa to nedalo operovať.
.to všetko sú strašné príbehy. Ale prečo chcete byť prezidentom?
Keď dnes poviem, že nám zbytočne zomierajú deti, má to skoro nulovú váhu. Keby som mal možnosť byť prezidentom, určite by to nulovú váhu nemalo. Snažil by som sa post využiť na to, aby som tlačil ministra zdravotníctva a pozval najlepších lekárov, a žiadal ich, aby ten systém vyzeral inak. Snažil by som sa predložiť koncept a vytvoriť tlak na to, aby sa niečo zmenilo.
.je to podľa vás úloha prezidenta?
Možno nie, ale prezidenta volia ľudia tejto krajiny a ako tú dôveru využije a čo spraví, záleží na ňom. Na jeho autorite. Ak nemá byť prezident len ceremoniár, musí sa oprieť do vážnych problémov spoločnosti.
.naozaj vnímate prezidentskú funkciu ako nástroj na riešenie problémov v zdravotníctve?
Nie, tých problémov je viac. Je to len jedna z vecí, ktorá ma bytostne bolí, pretože som s tým den čo deň v styku. Keď som vDobrom anjelovi zistil, že nám zbytočne zomierajú deti, začal som sa venovať vytvoreniu špičkovej filantropickej detskej nemocnice. Venoval som tomu štyri roky, minul som okolo 15 miliónov korún z vlastných peňazí, snažil som sa vytvoriť model, ktorý by suploval štát a na zelenej lúke by sme urobili elitnú nemocnicu so špičkovými lekármi. Spravil som všetko, čo som vedel, ale nevyšlo mi to. Neskôr mi pri pôrode takmer zomreli syn aj manželka. Keď som v obrovskom napäti čakal v pôrodnici, dal som sľub, že ak to dobre dopadne, tak spravím všetko, absolútne všetko, aby som chorým deťom pomohol. Že vstúpim do toho marazmu a pokúsim sa systém zmeniť. Syn aj manželka šťastlivo pôrod prežili.
.ale prečo ako prezident?
Vedel som, že nechcem vstúpiť do politickej strany a nechcem zakladať novú stranu. Poradil som sa s manželkou, otcom, rodinou a ľuďmi, ktorých si vážim.
.všetci vás podporili?
Nie, jeden z nich mi povedal, že to celé môže pošpiniť moje meno aj povesť Dobrého anjela. Aj moja manželka sa bojí o stratu súkromia. Je to možno klišé, ale verím tomu, že na záver vás nemrzí to, čo sa vám nepodarilo, ale to, čo ste nevyskúšali.
.ako je to s podporou Richarda Sulíka a SaS?
Bolo to niekedy na jar, keď som mu zavolal, je to totiž jediný politik, s ktorým sa trochu poznám. Spýtal som sa ho na názor, čo by povedal, keby som kandidoval ako nezávislý občiansky kandidát. Povedal mi, že ma rád podporí. Chcem ísť ako nezávislý kandidát, ale každú podporu budem vítať a poďakoval som sa mu.
.čiže už z toho nevycúvate?
Vycúvať sa vždy dá. Vnútri som na 90 percent presvedčený, že do toho idem.
.čo vás ešte môže odradiť?
V prvom rade by to nemalo byť len o mojom rozhodnutí, ale aj o tom, či to chcú ľudia.
.to definitívne zistíte až vo voľ bách.
Niečo naznačia aj prieskumy.
.dali ste si už nejaké úrobiť?
Áno.
.čo teda hovoria ľudia?
(Smiech.) Podľa jedného z prieskumov som skončil na treťom mieste, ale je pravda, že mi tam trochu podporili meno, pretože k nemu dali aj informáciu, že som zakladateľom Dobrého anjela. Nemal som s tým až taký veľký problém, pretože ľudia by sa to tak či tak dozvedeli.
.prezident je politická funkcia a ľudia od vás budú očakávať vyjadrenia k politickým problémom. Čo považujete za tri najväčšie spoločenské problémy?
Pokiaľ ide o vnútroslovenské problémy, tak to sú otázky sociálnej politiky, zdravotníctva a školstva. Do sociálnej politiky zahŕňam aj rómsky problém a problém nezamestnanosti. Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, tak za najdôležitejší považujem náš postoj ku kríze a k tomu, čo sa deje okolo eura.
.aký je teda váš postoj k našej účasti na eurovaloch a k tomu, čo sa deje v eurozóne?
Mali by sme ako štát bojovať za zachovanie eura, ale umelé udržiavanie krajín ako Grécko je brzdou a môže EÚ spôsobiť veľké problémy. Môže to viesť k tomu, že z eura sa stane nejaká „soft“ mena, ako bola niekedy talianská líra. Preto by sa mali pripraviť aj pravidlá na prípadný exit krajín z eurozóny.
.čo by teda mala byť politika Slovenska?
Mali by sme byť v Únii sebavedomým hráčom a nemali by sme akceptovať situáciu, že napríklad Nemecko povie bude to takto a my s tým budeme bezvýhradne súhlasiť. Mali by sme si povedať svoj názor, ako to napríklad dokázalo Fínsko.
.na Slovensku je široké spektrum politikov, ktorí k EÚ zaujímajú rôzne postoje. Ktorý z nich vám je najbližší?
Zatiaľ nepoznám politika, ktorý by k EÚ a euru zadefinoval taký postoj, s ktorým by som sa úplne stotožňoval.
.ani s Richardom Sulíkom?
Pána Sulíka si vážim, podľa mňa verí tomu, že to, čo hovorí, je najlepšie pre Sloven - sko. Na druhej strane si myslím, že je málo vnímavý k celkovej úlohe eura a Európskej únie. Určite sa nestotožňujem s každým jeho výrokom. Hoci akceptovať všetky nápady, ktoré sa v eurozóne dnes v súvislosti so záchranou eura rodia, by tiež bola cesta do pekla.
.kam by ste sa zaradili na politickom spektre?
Aj pravica aj ľavica deklarujú, že chcú, aby sa ľudia v tomto štáte mali dobre. Len na to chcú použiť iné nástroje. Pokiaľ si zoberieme štátom ovládanú ekonomiku s jednou zdravotnou poisťovňou, jednou bankou verzus absolútne slobodný trh, tak si myslím, že ani jedna cesta nie je v extréme správna a pravda je niekde v strede. Viac sa však prikláňam k voľnému trhu, pretože kapitalizmus dokáže lepšie diverzifikovať moc. Ak máte naprí - klad len jednu zdravotnú poisťovňu, hrozí vysoká koncetrácia moci v rukách malej skupiny ľudí. Ak sa do takéhoto systému dostanú ľudia, ktorí túžia iba po moci a po peniazoch, tak hrozí riziko veľkej korupcie. Pri konkurencii viacerých subjektov toto riziko tiež existuje, ale je menšie. Som teda za voľný trh, ale prísne regulovaný štátom. To znamená nie jedna štátom vlastnená poisťovňa, ale niekoľko poisťovní s presne určenými pravidlami.
.koho ste volili v predcházajúcich voľ bách?
Pravicu.
.aká je vaša prvá asociácia, keď sa povie meno Robert Fico?
Túžba po moci.
.mikuláš Dzurinda?
Starý lišiak. (Smiech.)
.ján Figeľ?
(Dlhé ticho.) Čestný človek s málo vyprofilovanými názormi.
.iveta Radičová?
Povaha príliš idealistická pre politiku.
.prečo podľa vás padla Radičovej vláda?
Keď sa pravicová koalícia dávala dokopy, mali sa presne stanoviť podmienky a vízia, ako bude vláda v najbližších rokoch fungovať a potom sa toho držať. Pravica bola zjednotená najmä na opozícii voči Ficovi a keď sa ľudia dajú dokopy len na základe toho, že sú proti niečomu, tak logicky nastanú prob - lémy.
.v konečnom spore o euroval urobil podľa vás väčšiu chybu Sulík, alebo Radičová?
Určite by som nenechal padnúť vládu kvôli eurovalu.
.ako vládne Robert Fico?
Populisticky, pretože robí opatrenia, o ktorých hovorí, že sa neprejavia na živote bežného občana, pričom to nie je pravda. Prekáža mi, že sa nepostavil a otvo rene nepovedal, že máme problém, ktorý je spôsobený čiastočne zvonku, čiastočne zvnútra a občanom férovo nevysvetlil nutnosť urobiť niektoré nepoulárne kroky. Na druhej strane oceňujem, že sa snaží robiť opatrenia, ktoré zabránia zvyšovaniu rozpočtového deficitu. To považujem za zodpovedný krok.
.čo si myslíte o registrovaných partnerstvách?
Osobne si myslím, že manželstvo je zväzok muža a ženy. Medzi homosexuálmi mám však veľa dobrých priateľov. Viem si predstaviť, že ak dvaja partneri spolu žijú a majú problém s dedením a so zdieľaním zdravotných údajov, tak by mali existovať legislatívne opatrenia, ktoré to riešia. Nie som v týchto právnych veciach až taký zorientovaný, aby som vedel posúdiť, či táto legislatíva je dnes dostatočná. Pokiaľ by takýto problém bol, tak by im bolo treba pomôcť. Vždy si však budem myslieť, že rodina sú muž a žena, ktorí majú spolu deti.
.keby prešiel zákon o registrovaných partnerstvách, ktorý teraz do parlamentu predložila SaS, ako prezident by ste ho podpísali, alebo nie?
Nepoznám jeho znenie. Aby som mohol zaujať jasný postoj, musel by som si ho preštudovať. Ako prezident by som sa v takomto prípade stretol s oboma skupinami, homosexuálmi, ale aj ich oponentmi, a potom by som sa rozhodol.
.aký je váš postoj k interrupciám?
Myslím, že právo na život je jedno z najdôležitejších práv a mali by sme robiť všetko pre to, aby žena, ktorá otehotnie, svoje dieťa chcela. Sú však hraničné situácie, ako napríklad znásilnenie, keď by žena mala mať právo povedať nie. V celej tejto diskusii by však oveľa viac ako doteraz malo byť počuť ženy, ktorých sa to najviac týka.
.kedy sa podľa vás začína život?
Určite splynutím spermie a vajíčka.
.pokiaľ ide o interrupcie, máme pomerne liberálny režim. Mal by byť sprísnený?
V prvom rade by mali byť vytvorené nástroje, aby si napríklad žena nemohla povedať, že už nechce ďalšie dieťa, pretože si to rodina nemôže dovoliť. Zažil som rodiny, ktoré ľutovali, že majú veľa detí a bol som z toho nesmierne smutný. Sociálna politika by mala byť taká, aby sa bežné rodiny, ktoré majú viac detí, nemuseli obávať, že sa dostanú do finančných problémov. Neviem, ako sú dnes presne nastavené pravidlá, ale určite by som bol za systém odsúhlasovania potratov. Interrupcia sa nesmie zneužívať ako bežné riešenie ľahkovážneho sexuálneho správania.
.ktorá krajina je podľa vás najdôležitejším slovenským spojencom?
Česká republika.
.čo je najväčší problém slovensko-maďarských vzťahov?
Nacionalisti, ktorí sa v jednej či druhej krajine dostávajú do vlády.
.ktorých slovenských politikov si vážite?
Z pohľadu toho, ako sme sa zbavili mečiarizmu a ako sa nám podarili zaviesť reformy, je to tím Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Hoci potom z ich strany došlo k viacerým pochybeniam. Pokiaľ ide o súčasnú politiku, tak mi je sympatických niekoľko mladých politikov, ktorí sa snažia presadiť nové myšlienky. Uvidíme, čo z toho bude. Rád počúvam napríklad Radoslava Procházku. Na Richardovi Sulíkovi oceňujem jeho prehľad v daňových a ekonomických otázkach.
.máte nejaký zahraničný politický vzor?
Filozoficky mi bol blízky Václav Havel, aj keď manažérsky mám iný pohľad na svet.
.v našej modernej histórii sme mali zatiaľ troch prezidentov. Akí boli?
Na Michalovi Kováčovi som si vážil odvahu bojovať proti Mečiarovi. Rudolf Schuster bol skúsený, rokmi ostrieľaný politik. Ivana Gašparoviča pokladám za prezidenta jednej politickej strany, čo nie je správne.
.viete už, kedy oficiálne oznámite kandidatúru?
Veľa o tom ešte diskutujeme doma, pretože manželka sa obáva straty súkromia. Mnohí nás varujú, že sa na nás znesie oblak špiny. Myslím si však, že to bude najneskôr začiatkom budúceho roku.
.boli ste členom komunistickej strany?
Nie.
.čo pre vás znamená rok 1989?
Keď som mal dvadsať rokov, tak som skúšal vstúpiť do strany. Bol som mladý utopista, plný ideálov, ktorý si myslel, že ak chce veci zmeniť, tak by tam mal vstúpiť. Vždy som mal tendenciu veci hovoriť na rovinu, tak sa toho trochu báli a odmietli ma. Potom, keď som bol trochu starší, som začal veci vnímať realistickejšie a november 1989 som vnímal s otvorenou náručou. Bol som vtedy šťastný.
.veríte v Boha?
Verím. Nechodím síce do kostola, ale často sa s Bohom snažím rozprávať a prosím ho.
.čo si myslíte o relácii Modré z neba? Je to charita?
Modré z neba pomohlo viacerým deťom z nášho systému Dobrý anjel. Je dobré, že relácia ukazuje, do akého utrpenia sa môžu ľudia dostať, ale na druhej strane, niekedy sa ukazujú také situácie, že aj ja odchádzam od televízora. Osobne si myslím, že Vilo Rozboril je dobrý človek. Viem od našich rodín, že sa zaujíma o zdravotný stav detí aj dávno po skončení nakrúcania a voláva im. Napriek tomu je Modré z neba komerčný projekt. Úspešný komerčný projekt.
.čo zaujímavé ste v poslednom čase čítali?
Naposledy to bola knižka Why Capitalism? od Allana Meltzera. Bolo to o tom, či je lepší kapitalizmus, alebo ekonomika s veľkými zásahmi štátu. Zaujímavý text, pretože sám si tieto otázky často kladiem. Som niekedy nešťastný z toho, ako sa správajú niektoré banky alebo potravinové reťazce, ktoré pokojne predávajú pokazené potraviny. Vidina krátkodobého zisku dokáže veľmi zatemniť mozog. Mám rád texty ekonómov, ktorí sa na tieto veci dokážu pozerať z rôznych uhlov pohľadu.
.vy tvrdíte, že zisk nie je zmyslom podnikania. Nie je to protikapitalistická myšlienka?
Ak poviete, že zmyslom človeka je dýchanie, tak to je hlúposť, aj keď dýchať musíte, inak zomriete. Ak firma nebude podnikať, vytvárať zisk, tak zbankrotuje. Musíte produkovať zisk. Ak si však zisk postavíte ako prvoradý cieľ a poviete si napríklad, že idem otvoriť reštauráciu, aby som zarábal, tak s veľkou pravdepodnosťou neuspejete. Keď k tomu pristúpite tak, že si otvoríte rybaciu reštauráciu, pretože vo vašom meste chýba, baví vás to robiť a ľudia to chcú, tak máte šancu na úspech.
Andrej Kiska/
Narodil sa v roku 1963 v Poprade Spišskej Sobote. Študoval na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, v roku 1990 odišiel za prácou do Spojených štátov amerických, neskôr sa vrátil späť na Slovensko. Založil úspešné firmy, ktoré sa venovali splátkovému predaju, v roku 2005 ich predal Všeobecnej úverovej banke. V roku 2006 založil charitu Dobrý anjel a stal sa manažérom roka podľa časopisu Trend. Neskôr, v roku 2011 získal Krištáľové krídlo. Je autorom knihy Cesta manažéra z pekla. V týchto dňoch intenzívne zvažuje kandidatúru v najbližších prezidentských voľbách. Je druhýkrát ženatý, má štyri deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.