Nič nové pod slnkom. Antikatolicizmus je antisemitizmom ľavičiarov: socialistov a ľavých liberálov.
Zaujímavý je disent radových veriacich. Tvrdia, že „cirkvi majú byť chudobné“ amajetok by ich mohol skaziť, skorumpovať. Samozrejme, to by mohol. Ale tiež nemusel. Na tomto „kresťanskom“ pohľade sú však zaujímavé dve veci: po prvé, nie je kresťanský, ale manichejský. Manichejci považujú za dobrého len ducha, a všetko hmotné či telesné – hmotu, bohatstvo, telo, sex – za nečisté a zlé. Kresťanský pohľad je opačný, všetko stvorené je dobré – teda aj hmota, bohatstvo, telo a sex – nie sú samy osebe zlé, ale zlé môže byť len ich prípadné použitie. Je možné ich použiť dobre i zle, ale samy osebe zlé nie sú. Navyše, nie je pravda, že čistý duch je nutne lepší než hmota. Satan je čistý duch, nehmotný a bez tela; a najhoršie hriechy sa netýkajú tela, ale čistého ducha, pýchy. A po druhé, implikáciou manichejského pohľadu niektorých kresťanov je fakt, že všetky spoločensky potrebné či užitočné aktivity má vykonávať len štát. Nikto iný nemá byť bohatý (aby mohol financovať niečo dobré či žiaduce); bohatý má byť len štát. Títo ľudia akoby nechceli uvážiť, koľko dobra by cirkvi s vráteným majetkom mohli vykonať, koľko hladných nakŕmiť, koľko nahých ošatiť, koľko nových nemocníc postaviť, koľko nových škôl a štipendií pre talentovaných študentov financovať, koľko kvalitnej kultúry a umeleckých diel – nie tých deštruktívnych a nihilistických, ale tých s pietou a úctou ku koreňom a princípom západnej civilizácie – sponzorovať, ako veľa pomôcť prenasledovaným kresťanom vo svete amateriálne ich zabezpečiť v nových domovinách ich azylu. To všetko dobré a mnoho viac by cirkvi smajetkom mohli vykonať. To manichejskí, väčšinou ľavicoví kresťania, nechcú pripustiť. Dajte Bohu, čo je Božie, a Cézarovi, čo je Cézarovo, učil Kristus. Oni však vravia: Všetko Cézarovi, iba Cézarovi, pretože Cézar, Cézar, über Alles!
Zaujímavý je disent radových veriacich. Tvrdia, že „cirkvi majú byť chudobné“ amajetok by ich mohol skaziť, skorumpovať. Samozrejme, to by mohol. Ale tiež nemusel. Na tomto „kresťanskom“ pohľade sú však zaujímavé dve veci: po prvé, nie je kresťanský, ale manichejský. Manichejci považujú za dobrého len ducha, a všetko hmotné či telesné – hmotu, bohatstvo, telo, sex – za nečisté a zlé. Kresťanský pohľad je opačný, všetko stvorené je dobré – teda aj hmota, bohatstvo, telo a sex – nie sú samy osebe zlé, ale zlé môže byť len ich prípadné použitie. Je možné ich použiť dobre i zle, ale samy osebe zlé nie sú. Navyše, nie je pravda, že čistý duch je nutne lepší než hmota. Satan je čistý duch, nehmotný a bez tela; a najhoršie hriechy sa netýkajú tela, ale čistého ducha, pýchy. A po druhé, implikáciou manichejského pohľadu niektorých kresťanov je fakt, že všetky spoločensky potrebné či užitočné aktivity má vykonávať len štát. Nikto iný nemá byť bohatý (aby mohol financovať niečo dobré či žiaduce); bohatý má byť len štát. Títo ľudia akoby nechceli uvážiť, koľko dobra by cirkvi s vráteným majetkom mohli vykonať, koľko hladných nakŕmiť, koľko nahých ošatiť, koľko nových nemocníc postaviť, koľko nových škôl a štipendií pre talentovaných študentov financovať, koľko kvalitnej kultúry a umeleckých diel – nie tých deštruktívnych a nihilistických, ale tých s pietou a úctou ku koreňom a princípom západnej civilizácie – sponzorovať, ako veľa pomôcť prenasledovaným kresťanom vo svete amateriálne ich zabezpečiť v nových domovinách ich azylu. To všetko dobré a mnoho viac by cirkvi smajetkom mohli vykonať. To manichejskí, väčšinou ľavicoví kresťania, nechcú pripustiť. Dajte Bohu, čo je Božie, a Cézarovi, čo je Cézarovo, učil Kristus. Oni však vravia: Všetko Cézarovi, iba Cézarovi, pretože Cézar, Cézar, über Alles!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.