Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet Petra Zajaca

.peter Zajac .časopis .klub

Za posledné desaťročia sa zmenil svet, médiá aj my. Obraz nezvíťazil nad písmom. Počítače, internety, google a facebooky znovu etablovali a rehabilitovali, aj keď v pozmenenej podobe, slovo a písmo. Všeobecná demokratizácia a ekonomizácia sveta viedla k štandardizácii, znižujúcej sa kvalite, bulvarizácii a kanibalizácii médií. To je dnešná mediálna rovnica. Našou domácou úlohou bola po roku 1989 pluralizácia a diferenciácia médií. V našej konkrétnej situácii bolo len otázkou, do akej miery je možná pluralizácia a diferenciácia médií v spoločnosti, ktorej historickým stereotypom správania je obranná túžba po jednote a spriemerovanie rozdielov. Tak to aj s našimi médiami dopadlo, sú také, aká je spoločnosť, a spoločnosť taká, aké sú médiá.

Prvý príklad je anekdotický. Sedel som v redakčnej rade literárneho časopisu a v rámci diskusie hovoril, že existenčnú oprávnenosť si môžeme zabezpečiť len maximálnou profiláciou. Narazilo to na všeobecný nesúhlas, s odôvodnením, že nie je dôležité, aby sa časopisy od seba čo najviac líšili, ale aby mal autor možnosť publikovať v čo najväčšom množstve časopisov. Druhý príklad už taký celkom nevinný nie je. V SNG prebieha úspešná a médiami vysoko vyzdvihovaná výstava Prerušená pieseň (Umenie socialistického realizmu 1948 – 1956). Popri obraze či soche hrá v tejto výstave rovnocennú rolu dobový dokument, text, komentár, umiestnený či už vo vitríne, na stene výstavnej miestnosti, alebo vytlačený v sprievodnom katalógu.
Recenzentom sa obrazy páčili. Lebo videli, ale nečítali. V „mäkkom slovenskom variante“ sa takto ocitli všetci v jednom socialistickorealistickom vreci, od Miloša A. Bazovského a jeho obrazu Chudobná paša z roku 1932, ktorý nemá so socialistickým realizmom nič spoločné, až po obraz monumentálnej stavby socializmu Industrializácia nášho kraja Júliusa Nemčíka z roku 1952. Potom sa nemožno čudovať, že si médiá a opoziční politici nevedia poradiť s fenoménom Fico II. On síce v tejto chvíli nevytvára kancelársky systém, ale v v každom prípade buduje architektúru korporativistického štátu. Ten má v našom prostredí rakúsku tradíciu aj jej slovenskú historickú odnož. Vzniká súčasný model jedného vreca, etatistický a centralistický. Dominantú rolu v ňom hrá ústredná štátna moc, ktorá do seba vťahuje a zaväzuje si odbory, zamestnávateľov, cirkvi, justíciu, mimovládne organizácie, politickú opozíciu – a médiá. Na tento „mäkký slovenský variant“ médiá nevedia reagovať. Jedinou možnou odpoveďou by bola prirodzená diferenciácia, ale tej sa postupne zbavujú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite