Sýrske dilemy
V piatok minulý týždeň zúrila v sýrskej metropole Aleppo bitka, ktorú povstalci označovali za „rozhodujúcu“. Hoci k uzávierke tohto čísla nebolo možné určiť jej výsledok, jednotlivé frakcie odboja proti prezidentovi Assadovi uvádzali, že boje sa šíria aj do tých štvrtí, kde bol predtým relatívny pokoj. Medzinárodné humanitárne organizácie odhadovali, že počet ľudí, ktorých zo Sýrie vyhnal krvavý konflikt, dosahuje už 700-tisíc, registrovaných u OSN však bolo necelých 300-tisíc utečencov.
Dilemu, ako sa postaviť zoči-voči zverstvám, ktoré sa v Sýrii odohrávajú, vystupňovali aj prejavy na pôde OSN. Konanie – či skôr nekonanie Bezpečnostnej rady bolo kritizované z viacerých strán. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyjadril vážne znepokojenie. Ostro sa vyjadril britský premiér David Cameron, podľa ktorého by medzinárodné spoločenstvo nemalo zostať pasívne. Odsúdil postoj Sýrie a Ruska, ktoré Assada stále podporujú. Napríklad nedávno v Británii prekazili dodávku zbraní pre sýrsky vládnuci režim tým, že zrušili poistenie ruskej lode, ktorá ta mala so zbraňami namierené.
Cameron sa v prejave snažil spojiť morálne pobúrenie nad tým, ako svet pristupuje k Sýrii, s prirodzenou skepsou voči zahraničným ozbrojeným zásahom, ktorú v Británii zanechali angažmány vlády Tonyho Blaira. Cameron preto zdôraznil, že je „konzervatívec, nie neokonzervatívec“, a neverí vo všemocnosť demokracie. Zároveň však apeloval na svet slovami, že nik, kto má svedomie, sa nemôže dianiu v Sýrii len tak prizerať. Odmietol obavy tých ľudí, ktorí v Arabskej jari vidia predzvesť zhoršenia pomerov v arabskom svete. Podľa neho nie sú negatívne javy napríklad v Egypte či v Líbyii dôsledkom zvrhnutia autoritatívnych režimov. Preto sa netreba kompromitovať podporou tých režimov, ktoré tvrdou rukou a potláčaním ľudských práv udržiavajú podľa Camerona iluzórnu „stabilitu“. Britský premiér predpokladá, že poprevratový vývoj arabských krajín bude ďalej pokračovať pozitívnejšie a nebojí sa ani toho, čo by v Sýrii nasledovalo po páde prezidenta Assada.
O zásah v Sýrii žiadali aj arabské krajiny, ktoré by najradšej ponechali sýrsky konflikt na riešenie silám z tohto regiónu a vyhli sa vstupu Západu. Ani v arabskom svete však nejestvuje o Sýrii jednotná mienka.
.mg
Španielsky balíček
Španielska vláda Mariana Rajoya predložila v poradí už piaty úsporný balíček za uplynulých deväť mesiacov, keďže sa jej stále nedarí znížiť deficit na požadovanú úroveň 6,3 percenta HDP. Reakciou na ďalšie šetrenie je vlna protivládnych demonštrácií a v Katalánsku predčasné regionálne voľby. Tie majú byť testom, či sa bohaté Katalánsko vydá cestou k nezávislosti.
.jd
Majster M
Americký prezidentský kandidát za republikánsku stranu Mitt Romney zrejme cítil po výrokoch o 47 percentách závislých Američanov potrebu urobiť si ľudový imidž, a tak špekuloval o možnosti otvárať v lietadlách okná počas požiaru. Na inom mieste navrhol, aby podmienkou americkej zahraničnej pomoci bolo vytváranie trhových a propodnikateľských pravidiel v rozvojových krajinách.
.jd
Legálne potraty
Uruguaj, druhá najmenšia krajina v Latinskej Amerike s prevažne katolíckym a španielsky hovoriacim obyvateľstvom, legalizovala právo na potrat. Zákon bol schválený dolnou komorou parlamentu. Urugaj je len druhou americkou krajinou na juh od USA, kde sú potraty legálne, tou prvou je Kuba. Vo viacerých krajinách sa však potraty pomerne často vykonávajú nelegálne.
.jd
Hollandove dane
Francúzsky prezident chystá najtvrdší štátny rozpočet za 30 rokov. Francois Hollande má na to dôvod. Podľa piatkových údajov bol francúzsky štátny dlh medzi aprílom a júnom tohto roku až 91 percent HDP. Kde však vziať príjmy? Hovorí sa až o 75-percentnej dani z príjmov nad 1 milión eur, údajne zatiaľ iba dočasnej. Dopad na podnikanie asi Hollande nezvažuje.
.mg
Fajn správy
Britská ekonomika je na tom lepšie, ako sa predpokladalo. V druhom štvrťroku síce pokračoval jej pokles, ale menej strmý – len o 0,4 percenta. Najväčšmi ťahal ekonomiku ku dnu trojpercentný pokles v stavebníctve. Údaje zverejnil Národný štatistický úrad. Po troch štvrťrokoch ekonomického poklesu Británie sa očakáva pozitívny obrat. Okrem toho Britom klesá nezamestnanosť, možno teda v skutočnosti ani nejde o recesiu.
.mg
Antonis Samaras/
Grécky premiér presadil ďalší balíček úsporných opatrení, tentoraz vo výške 11,5 miliardy eur. V krajine na druhý deň vypukol generálny štrajk, prvý za posledného pol roka, nepremávala doprava, nepracovali štátne úrady, ba demonštrovali aj policajti.
Frank Stronach/
Rakúšan aj Kanaďan, boháč aj ľudový hrdina. Na novú politickú stranu Stronachov tím, ktorú práve založil, má tento osemdesiatnik peňazí a zrejme aj podpory dosť. Rakúšania v ňom vidia záchranu, najmä keď navrhuje paušálnu daň, európsku decentralizáciu a ozdravenie euromeny.
Angela Merkelová/
Nemci by mali uznať, že islam patrí k Nemecku, povedala premiérka Angela Merkelová. Odporúčala kresťanom, aby sa islamu nebáli a hovorili o svojom náboženstve. Krátko nato zrušila plánovanú cestu do Tuniska pre obavy z nepokojov, ktoré tam vyvolal film Nevinnosť moslimov.
V piatok minulý týždeň zúrila v sýrskej metropole Aleppo bitka, ktorú povstalci označovali za „rozhodujúcu“. Hoci k uzávierke tohto čísla nebolo možné určiť jej výsledok, jednotlivé frakcie odboja proti prezidentovi Assadovi uvádzali, že boje sa šíria aj do tých štvrtí, kde bol predtým relatívny pokoj. Medzinárodné humanitárne organizácie odhadovali, že počet ľudí, ktorých zo Sýrie vyhnal krvavý konflikt, dosahuje už 700-tisíc, registrovaných u OSN však bolo necelých 300-tisíc utečencov.
Dilemu, ako sa postaviť zoči-voči zverstvám, ktoré sa v Sýrii odohrávajú, vystupňovali aj prejavy na pôde OSN. Konanie – či skôr nekonanie Bezpečnostnej rady bolo kritizované z viacerých strán. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyjadril vážne znepokojenie. Ostro sa vyjadril britský premiér David Cameron, podľa ktorého by medzinárodné spoločenstvo nemalo zostať pasívne. Odsúdil postoj Sýrie a Ruska, ktoré Assada stále podporujú. Napríklad nedávno v Británii prekazili dodávku zbraní pre sýrsky vládnuci režim tým, že zrušili poistenie ruskej lode, ktorá ta mala so zbraňami namierené.
Cameron sa v prejave snažil spojiť morálne pobúrenie nad tým, ako svet pristupuje k Sýrii, s prirodzenou skepsou voči zahraničným ozbrojeným zásahom, ktorú v Británii zanechali angažmány vlády Tonyho Blaira. Cameron preto zdôraznil, že je „konzervatívec, nie neokonzervatívec“, a neverí vo všemocnosť demokracie. Zároveň však apeloval na svet slovami, že nik, kto má svedomie, sa nemôže dianiu v Sýrii len tak prizerať. Odmietol obavy tých ľudí, ktorí v Arabskej jari vidia predzvesť zhoršenia pomerov v arabskom svete. Podľa neho nie sú negatívne javy napríklad v Egypte či v Líbyii dôsledkom zvrhnutia autoritatívnych režimov. Preto sa netreba kompromitovať podporou tých režimov, ktoré tvrdou rukou a potláčaním ľudských práv udržiavajú podľa Camerona iluzórnu „stabilitu“. Britský premiér predpokladá, že poprevratový vývoj arabských krajín bude ďalej pokračovať pozitívnejšie a nebojí sa ani toho, čo by v Sýrii nasledovalo po páde prezidenta Assada.
O zásah v Sýrii žiadali aj arabské krajiny, ktoré by najradšej ponechali sýrsky konflikt na riešenie silám z tohto regiónu a vyhli sa vstupu Západu. Ani v arabskom svete však nejestvuje o Sýrii jednotná mienka.
.mg
Španielsky balíček
Španielska vláda Mariana Rajoya predložila v poradí už piaty úsporný balíček za uplynulých deväť mesiacov, keďže sa jej stále nedarí znížiť deficit na požadovanú úroveň 6,3 percenta HDP. Reakciou na ďalšie šetrenie je vlna protivládnych demonštrácií a v Katalánsku predčasné regionálne voľby. Tie majú byť testom, či sa bohaté Katalánsko vydá cestou k nezávislosti.
.jd
Majster M
Americký prezidentský kandidát za republikánsku stranu Mitt Romney zrejme cítil po výrokoch o 47 percentách závislých Američanov potrebu urobiť si ľudový imidž, a tak špekuloval o možnosti otvárať v lietadlách okná počas požiaru. Na inom mieste navrhol, aby podmienkou americkej zahraničnej pomoci bolo vytváranie trhových a propodnikateľských pravidiel v rozvojových krajinách.
.jd
Legálne potraty
Uruguaj, druhá najmenšia krajina v Latinskej Amerike s prevažne katolíckym a španielsky hovoriacim obyvateľstvom, legalizovala právo na potrat. Zákon bol schválený dolnou komorou parlamentu. Urugaj je len druhou americkou krajinou na juh od USA, kde sú potraty legálne, tou prvou je Kuba. Vo viacerých krajinách sa však potraty pomerne často vykonávajú nelegálne.
.jd
Hollandove dane
Francúzsky prezident chystá najtvrdší štátny rozpočet za 30 rokov. Francois Hollande má na to dôvod. Podľa piatkových údajov bol francúzsky štátny dlh medzi aprílom a júnom tohto roku až 91 percent HDP. Kde však vziať príjmy? Hovorí sa až o 75-percentnej dani z príjmov nad 1 milión eur, údajne zatiaľ iba dočasnej. Dopad na podnikanie asi Hollande nezvažuje.
.mg
Fajn správy
Britská ekonomika je na tom lepšie, ako sa predpokladalo. V druhom štvrťroku síce pokračoval jej pokles, ale menej strmý – len o 0,4 percenta. Najväčšmi ťahal ekonomiku ku dnu trojpercentný pokles v stavebníctve. Údaje zverejnil Národný štatistický úrad. Po troch štvrťrokoch ekonomického poklesu Británie sa očakáva pozitívny obrat. Okrem toho Britom klesá nezamestnanosť, možno teda v skutočnosti ani nejde o recesiu.
.mg
Antonis Samaras/
Grécky premiér presadil ďalší balíček úsporných opatrení, tentoraz vo výške 11,5 miliardy eur. V krajine na druhý deň vypukol generálny štrajk, prvý za posledného pol roka, nepremávala doprava, nepracovali štátne úrady, ba demonštrovali aj policajti.
Frank Stronach/
Rakúšan aj Kanaďan, boháč aj ľudový hrdina. Na novú politickú stranu Stronachov tím, ktorú práve založil, má tento osemdesiatnik peňazí a zrejme aj podpory dosť. Rakúšania v ňom vidia záchranu, najmä keď navrhuje paušálnu daň, európsku decentralizáciu a ozdravenie euromeny.
Angela Merkelová/
Nemci by mali uznať, že islam patrí k Nemecku, povedala premiérka Angela Merkelová. Odporúčala kresťanom, aby sa islamu nebáli a hovorili o svojom náboženstve. Krátko nato zrušila plánovanú cestu do Tuniska pre obavy z nepokojov, ktoré tam vyvolal film Nevinnosť moslimov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.