Viac ako dve desaťročia trvalo, kým sa verzii o tom, že za všetko môžu priaznivci tohto tradičného anglického klubu, poradilo zobrať status faktu. Starú múdrosť, že opakovaná lož sa stáva pravdou, sa za pomoci desiatok aktivistov – rodín, známych, priateľov pozostalých, ale aj futbalových osobností, či osobností spoločenského života, zoskupených vo Výbore pre Hillsborough – napokon predsa len podarilo vyvrátiť. Hlavým vinníkom je teraz polícia, ktorá sa bezprostredne po tragédii snažila zodpovednosť hodiť na niekoho iného. Dať nešťastie za vinu fanúšikom jej prišlo ako najlepšie riešenie.
„Menom vlády a, samozrejme, tejto krajiny sa chcem za to, ako nevhodne bolo s touto tragédiou zaobchádzané, hlboko ospravedlniť," reagoval po prezretí si dôkazných materiálov predseda britského parlamentu David Cameron.
.ulička smrti
V roku 1989 boli zápasy Nottinghamu s Liverpoolom, teda popredných európskych tímov, veľkým lákadlom. Žreb semifinále prestížneho FA Cupu sa stretol s obrovským záujmom, obzvlášť liverpoolski priaznivci mali o lístky enormný záujem.
Slnečné počasie a pomaly sa zapĺňajúce tribúny Hillsborough, štadióna Sheffieldu Wednesday, dávali organizátorom pocit, že to celé bude o skvelom futbalovom zážitku. Prítomná predzápasová nervozita bola zatiaľ spájaná len s tým, ako duel vlastne skončí.
Priaznivcom LFC bola určená tribúna Leppings Lane End s kapacitou desaťtisíc miest na státie. Organizátori pred zápasom uisťovali, že po bezpečnostnej stránke je všetko v najlepšom poriadku. Argumentovali tým, že tak tribúna, ako vlastne aj celý štadión prešli v posledných rokoch niekoľkými rekonštrukčnými úpravami.
Ako to už ale niekedy v takýchto prípadoch býva, realita ukázala čosi iné. Z organizačného hľadiska mala byť prospešná predzápasová informácia, aby ľudia prišli na futbal v dostatočnom predstihu. Opak bol však pravdou. Zhruba pol hodinu pred úvodným hvizdom sa pri turniketoch pred vstupom na Leppings Lane End tlačili tisíce ľudí.
Nervozita stúpala, veliaci policajný dôstojník v kooperácii s centrom organizačnej služby vydal až trikrát požiadavku na otvorenie ďalšej z brán. Dôvod bol prostý, chcel predísť nekontrolovanému náporu futbaluchtivých priaznivcov.
Nanešťastie sa bránu podarilo otvoriť až osem minút pred začiatkom zápasu, čo už početný dav neustál. Jediným vchodom do tejto časti štadióna sa tak v danej chvíli snažilo dostať približne päťtisíc ľudí, čo malo napokon tragické následky. Tunel ich totiž neodvádzal do všetkých štyroch častí tribúny, ale len do jednej, pričom v tomto momente totálne zlyhala usporiadateľská služba.
Semifinále najstaršej futbalovej súťaže sveta sa začalo, ako by bolo všetko v najlepšom poriadku. Trvalo však len šesť minút, keď jeden z policajtov upozornil rozhodcu Raya Lewisa na to, čo sa deje. Tímy boli odvolané do šatní, stretnutie prerušené.
V Leppings Lane End, dnes známej ako uličke smrti, to v tých chvíľach bolo o skutočnom boji o ľudský život. Niekoľko fanúšikov, doslova nalepených na kovovej konštrukcii, sa snažilo plot preliezť a dostať sa na ihrisko, väčšine sa to však nepodarilo. Nemali šancu, neúprosne posúvajúca sa ľudská masa postupne utlačila a udusila 94 ľudí. O štyri dni neskôr sa počet mŕtvych rozšíril na 95, keď zraneniam podľahol Lee Nicol, ktorý ešte nemal ani pätnásť. Poslednou obeťou sa po štyroch rokoch v kóme stal Tony Bland.
Súčasný kapitán LFC Steven Gerrard venoval pamiatke obetí, a zvlášť jednej z nich, predhovor vo svojej autobiografii: „Vždy, keď prichádzam na Anfield, prechádzam Shanklyho bránou veľmi pomaly. Moje oči spočinú na pamätníku Hillsborough. Vidím poctu 96 liverpoolskym fanúšikom, ktorí sa zo semifinále FA Cupu 1989 už nikdy nevrátili. Vidím množstvo šálov, ktoré tam zanechali fanúšikovia ako prejav rešpektu, ležiace vedľa vencov od rodín, ktorých slzy nikdy nevyschnú. Vidím oheň, ktorý bude vždy horieť, pripomínať svetu, že na 96 ľudí sa nesmie nikdy zabudnúť. Akonáhle som v blízkosti pamätníka, pozriem na mená tých, ktorí padli na Leppings Lane End a už sa nikdy nepostavili. Moje oči sa zastavia pri jednom mene - Jon-Paul Gilhooley, najmladší z tých, ktorí sa zo Sheffieldu už nikdy nevrátili. Fanúšik, ktorý zomrel pri sledovaní svojho milovaného tímu. Chlapec, ktorého život vyhasol skôr, ako poriadne začal. Poznal som Jona-Paula. Bol to môj bratranec. Po chrbte mi prebehne mráz. Prežehnám sa a idem ďalej.“
.nekupujte The Sun
„Jedným slovom, bolo to peklo. Všade krik, plač a nekončiaca beznádej,“ spomína na najhoršie chvíle vo svojom živote Ian Rush, najlepší strelec histórie klubu od rieky Mersey.
Ďalšia liverpoolska legenda Kenny Dalglish, ktorý patrí medzi najvýraznejšie sa angažujúcich v boji za dosiahnutie spravodlivosti práve v prípade Hillsborough, potom dodáva: „Nemôžem myslieť na Hillsborough, dokonca ani len vysloviť toto slovo bez toho, aby som si na tie strašné udalosti nespomenul. Katastrofálne chyby dvoch mocností, futbalovej aj policajnej, skončili smrťou 96 fanúšikov.“
Trávnik Hillsborough sa v priebehu niekoľkých momentov zmenil na improvizované nemocničné priestory. Zdravotníckej službe pomáhali aj stovky fanúšikov, každý ako mohol. Reklamné panely dokonca slúžili ako nosidlá pre zranených.
Z nešťastia sa však dá vybúchať aj kapitál, a tak bulvárny denník The Sun na čele s vtedajším šéfredaktorom Kelvinom MacKenziem (aktuálne pracuje pre BBC) prišiel na druhý deň na stránkach svojich novín s informáciami, že liverpoolski priaznivci okrádali počas tragédie mŕtvych či zranených kolegov, dokonca močili na nehybné telá a sťažovali prácu záchranárov a usporiadateľov.
Tento názor sa stretol s najväčším odporom futbalových priaznivcov voči printovému médiu v dejinách britskej tlače, výsledkom je dodnes trvajúca kampaň „Nekupujte The Sun“, ktorá v nasledujúcich mesiacoch bezprostredne po tragédii znížila predajnosť tohto plátku až o takmer 60 %, v Liverpoole má s ňou problém aj v súčasnosti.
.až prišli na rad dôkazy
Výsledok tragédie v Hillsborough – 96 mŕtvych, 766 zranených, 300 ľudí prevezených do nemocníc – bolo niečo, čo si polícia nechcela zobrať na vlastné tričko. Preto sa postupom času strácali dôkazy o jej pochybení, ďalšie neboli odhalené, menili sa výpovede zainteresovaných.
Aj napriek tomu sa tímu vyšetrovateľov podarilo zozbierať dostatočné množstvo materiálov, ktoré preukazujú, že polícia pri výkone svojej práce výrazne pochybila. Dokonca tak, že v konečnom dôsledku narástol počet obetí takmer o polovicu.
Nezávislému výboru, ktorý zbieral v poslednej dobe dôkazy, sa podarilo zistiť, že včasným zásahom polície, resp. organizačnej zložky, sa mohli zachrániť štyri desiatky ľudských životov.
V týchto dňoch sa celým prípadom zaoberá prokurátor Najvyššieho súdu. Ten rozhodne, či pôvodné vyšetrovanie zruší a začne na základe zisteného nové. Ak sa tak stane, bude sa hľadať vinník, ktorého podľa všetkého neminie obvinenie zo zanedbania svojich povinností a následne aj súd a trest.
Samotný Liverpool FC sa k celej situácii postavil nasledovne: „Po dlhých a bolestivých 23 rokoch môžu byť naši fanúšikovia plne očistení od všetkej viny. Dnes už svet vie, čo sme my vedeli vždy, a to, že liverpoolski priaznivci boli, sú a vždy boli nielen nevinní, ale boli aj nehanebne a zraňujúco obeťami prekrútenia pravdy. Liverpool Football Club by rád poďakoval Nezávislému výboru za nekompromisne odvedenú prácu počas uplynulých dvoch rokov a šiestich mesiacov a tiež za publikovanie vyčerpávajúcich správ založených na dôkladnom výskume a analyzovaní stoviek dokumentov.“
.boj za spravodlivosť má zmysel
Až prípad Hillsborough donútil kompetentných oveľa vážnejšie sa začať zaoberať bezpečnosťou. Vo Veľkej Británii postupne zakázali tribúny na státie, štadióny tak postupne prešli rozsiahlymi rekonštrukciami, na ich celkovú bezpečnosť a spôsobilosť sa začalo pozerať prísnejšie ako kedykoľvek predtým. „Je to naša priorita,“ hlási roky Football Association, orgán, ktorý riadi anglický futbal.
Mimochodom, ten sa po odhalení dôkazov rodinám a známym obetí, a takisto aj LFC, ospravedlnil. Rovnako tak spravil aj denník The Sun, momentálne sa ešte čaká na postoj yorkshirskej polície.
„Vieme, že nám to našich milovaných nevráti, ale tento boj za spravodlivosť má zmysel,“ opakovane pripomína kampaň Justice for 96, ktorej sa po dlhých rokoch podarilo dosiahnuť úspech.
Rodiny, známi a priatelia obetí najväčšieho nešťastia v britskom športe si tak 12. september 2012 zapamätajú ako deň, keď sa okolnosti pohli smerom k naplneniu miestami tak vzdialeného cieľa. „Pravda a spravodlivosť napokon vždy zvíťazia,“ odznelo v apríli 2012 na spomienkovej bohoslužbe v katedrále St. Adrews, pričom sa v týchto zidealizovane znejúcich slovách zhmotňuje osud práve tých takmer sto fanúšikov, ktorí prišli o život v momente, keď podporovali klub a hru, ktoré milovali.
Autor je športový novinár.
„Menom vlády a, samozrejme, tejto krajiny sa chcem za to, ako nevhodne bolo s touto tragédiou zaobchádzané, hlboko ospravedlniť," reagoval po prezretí si dôkazných materiálov predseda britského parlamentu David Cameron.
.ulička smrti
V roku 1989 boli zápasy Nottinghamu s Liverpoolom, teda popredných európskych tímov, veľkým lákadlom. Žreb semifinále prestížneho FA Cupu sa stretol s obrovským záujmom, obzvlášť liverpoolski priaznivci mali o lístky enormný záujem.
Slnečné počasie a pomaly sa zapĺňajúce tribúny Hillsborough, štadióna Sheffieldu Wednesday, dávali organizátorom pocit, že to celé bude o skvelom futbalovom zážitku. Prítomná predzápasová nervozita bola zatiaľ spájaná len s tým, ako duel vlastne skončí.
Priaznivcom LFC bola určená tribúna Leppings Lane End s kapacitou desaťtisíc miest na státie. Organizátori pred zápasom uisťovali, že po bezpečnostnej stránke je všetko v najlepšom poriadku. Argumentovali tým, že tak tribúna, ako vlastne aj celý štadión prešli v posledných rokoch niekoľkými rekonštrukčnými úpravami.
Ako to už ale niekedy v takýchto prípadoch býva, realita ukázala čosi iné. Z organizačného hľadiska mala byť prospešná predzápasová informácia, aby ľudia prišli na futbal v dostatočnom predstihu. Opak bol však pravdou. Zhruba pol hodinu pred úvodným hvizdom sa pri turniketoch pred vstupom na Leppings Lane End tlačili tisíce ľudí.
Nervozita stúpala, veliaci policajný dôstojník v kooperácii s centrom organizačnej služby vydal až trikrát požiadavku na otvorenie ďalšej z brán. Dôvod bol prostý, chcel predísť nekontrolovanému náporu futbaluchtivých priaznivcov.
Nanešťastie sa bránu podarilo otvoriť až osem minút pred začiatkom zápasu, čo už početný dav neustál. Jediným vchodom do tejto časti štadióna sa tak v danej chvíli snažilo dostať približne päťtisíc ľudí, čo malo napokon tragické následky. Tunel ich totiž neodvádzal do všetkých štyroch častí tribúny, ale len do jednej, pričom v tomto momente totálne zlyhala usporiadateľská služba.
Semifinále najstaršej futbalovej súťaže sveta sa začalo, ako by bolo všetko v najlepšom poriadku. Trvalo však len šesť minút, keď jeden z policajtov upozornil rozhodcu Raya Lewisa na to, čo sa deje. Tímy boli odvolané do šatní, stretnutie prerušené.
V Leppings Lane End, dnes známej ako uličke smrti, to v tých chvíľach bolo o skutočnom boji o ľudský život. Niekoľko fanúšikov, doslova nalepených na kovovej konštrukcii, sa snažilo plot preliezť a dostať sa na ihrisko, väčšine sa to však nepodarilo. Nemali šancu, neúprosne posúvajúca sa ľudská masa postupne utlačila a udusila 94 ľudí. O štyri dni neskôr sa počet mŕtvych rozšíril na 95, keď zraneniam podľahol Lee Nicol, ktorý ešte nemal ani pätnásť. Poslednou obeťou sa po štyroch rokoch v kóme stal Tony Bland.
Súčasný kapitán LFC Steven Gerrard venoval pamiatke obetí, a zvlášť jednej z nich, predhovor vo svojej autobiografii: „Vždy, keď prichádzam na Anfield, prechádzam Shanklyho bránou veľmi pomaly. Moje oči spočinú na pamätníku Hillsborough. Vidím poctu 96 liverpoolskym fanúšikom, ktorí sa zo semifinále FA Cupu 1989 už nikdy nevrátili. Vidím množstvo šálov, ktoré tam zanechali fanúšikovia ako prejav rešpektu, ležiace vedľa vencov od rodín, ktorých slzy nikdy nevyschnú. Vidím oheň, ktorý bude vždy horieť, pripomínať svetu, že na 96 ľudí sa nesmie nikdy zabudnúť. Akonáhle som v blízkosti pamätníka, pozriem na mená tých, ktorí padli na Leppings Lane End a už sa nikdy nepostavili. Moje oči sa zastavia pri jednom mene - Jon-Paul Gilhooley, najmladší z tých, ktorí sa zo Sheffieldu už nikdy nevrátili. Fanúšik, ktorý zomrel pri sledovaní svojho milovaného tímu. Chlapec, ktorého život vyhasol skôr, ako poriadne začal. Poznal som Jona-Paula. Bol to môj bratranec. Po chrbte mi prebehne mráz. Prežehnám sa a idem ďalej.“
.nekupujte The Sun
„Jedným slovom, bolo to peklo. Všade krik, plač a nekončiaca beznádej,“ spomína na najhoršie chvíle vo svojom živote Ian Rush, najlepší strelec histórie klubu od rieky Mersey.
Ďalšia liverpoolska legenda Kenny Dalglish, ktorý patrí medzi najvýraznejšie sa angažujúcich v boji za dosiahnutie spravodlivosti práve v prípade Hillsborough, potom dodáva: „Nemôžem myslieť na Hillsborough, dokonca ani len vysloviť toto slovo bez toho, aby som si na tie strašné udalosti nespomenul. Katastrofálne chyby dvoch mocností, futbalovej aj policajnej, skončili smrťou 96 fanúšikov.“
Trávnik Hillsborough sa v priebehu niekoľkých momentov zmenil na improvizované nemocničné priestory. Zdravotníckej službe pomáhali aj stovky fanúšikov, každý ako mohol. Reklamné panely dokonca slúžili ako nosidlá pre zranených.
Z nešťastia sa však dá vybúchať aj kapitál, a tak bulvárny denník The Sun na čele s vtedajším šéfredaktorom Kelvinom MacKenziem (aktuálne pracuje pre BBC) prišiel na druhý deň na stránkach svojich novín s informáciami, že liverpoolski priaznivci okrádali počas tragédie mŕtvych či zranených kolegov, dokonca močili na nehybné telá a sťažovali prácu záchranárov a usporiadateľov.
Tento názor sa stretol s najväčším odporom futbalových priaznivcov voči printovému médiu v dejinách britskej tlače, výsledkom je dodnes trvajúca kampaň „Nekupujte The Sun“, ktorá v nasledujúcich mesiacoch bezprostredne po tragédii znížila predajnosť tohto plátku až o takmer 60 %, v Liverpoole má s ňou problém aj v súčasnosti.
.až prišli na rad dôkazy
Výsledok tragédie v Hillsborough – 96 mŕtvych, 766 zranených, 300 ľudí prevezených do nemocníc – bolo niečo, čo si polícia nechcela zobrať na vlastné tričko. Preto sa postupom času strácali dôkazy o jej pochybení, ďalšie neboli odhalené, menili sa výpovede zainteresovaných.
Aj napriek tomu sa tímu vyšetrovateľov podarilo zozbierať dostatočné množstvo materiálov, ktoré preukazujú, že polícia pri výkone svojej práce výrazne pochybila. Dokonca tak, že v konečnom dôsledku narástol počet obetí takmer o polovicu.
Nezávislému výboru, ktorý zbieral v poslednej dobe dôkazy, sa podarilo zistiť, že včasným zásahom polície, resp. organizačnej zložky, sa mohli zachrániť štyri desiatky ľudských životov.
V týchto dňoch sa celým prípadom zaoberá prokurátor Najvyššieho súdu. Ten rozhodne, či pôvodné vyšetrovanie zruší a začne na základe zisteného nové. Ak sa tak stane, bude sa hľadať vinník, ktorého podľa všetkého neminie obvinenie zo zanedbania svojich povinností a následne aj súd a trest.
Samotný Liverpool FC sa k celej situácii postavil nasledovne: „Po dlhých a bolestivých 23 rokoch môžu byť naši fanúšikovia plne očistení od všetkej viny. Dnes už svet vie, čo sme my vedeli vždy, a to, že liverpoolski priaznivci boli, sú a vždy boli nielen nevinní, ale boli aj nehanebne a zraňujúco obeťami prekrútenia pravdy. Liverpool Football Club by rád poďakoval Nezávislému výboru za nekompromisne odvedenú prácu počas uplynulých dvoch rokov a šiestich mesiacov a tiež za publikovanie vyčerpávajúcich správ založených na dôkladnom výskume a analyzovaní stoviek dokumentov.“
.boj za spravodlivosť má zmysel
Až prípad Hillsborough donútil kompetentných oveľa vážnejšie sa začať zaoberať bezpečnosťou. Vo Veľkej Británii postupne zakázali tribúny na státie, štadióny tak postupne prešli rozsiahlymi rekonštrukciami, na ich celkovú bezpečnosť a spôsobilosť sa začalo pozerať prísnejšie ako kedykoľvek predtým. „Je to naša priorita,“ hlási roky Football Association, orgán, ktorý riadi anglický futbal.
Mimochodom, ten sa po odhalení dôkazov rodinám a známym obetí, a takisto aj LFC, ospravedlnil. Rovnako tak spravil aj denník The Sun, momentálne sa ešte čaká na postoj yorkshirskej polície.
„Vieme, že nám to našich milovaných nevráti, ale tento boj za spravodlivosť má zmysel,“ opakovane pripomína kampaň Justice for 96, ktorej sa po dlhých rokoch podarilo dosiahnuť úspech.
Rodiny, známi a priatelia obetí najväčšieho nešťastia v britskom športe si tak 12. september 2012 zapamätajú ako deň, keď sa okolnosti pohli smerom k naplneniu miestami tak vzdialeného cieľa. „Pravda a spravodlivosť napokon vždy zvíťazia,“ odznelo v apríli 2012 na spomienkovej bohoslužbe v katedrále St. Adrews, pričom sa v týchto zidealizovane znejúcich slovách zhmotňuje osud práve tých takmer sto fanúšikov, ktorí prišli o život v momente, keď podporovali klub a hru, ktoré milovali.
Autor je športový novinár.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.