KHL Ľubomíra Višňovského

Okrem toho som vôbec nepoznal herný štýl nového mužstva Slovana, ani celkový spôsob hry v KHL. Len som vedel, že sa tam hrá úplne iný hokej ako v NHL, kde je všetko viac dopredu nalinkované a hráči majú menšiu individuálnu voľnosť. Otázka bola, ako rýchlo si dokážem na takúto hru zvyknúť.
No a do tretice: v zápase s Peterburgom, na ktorý som sa bol pozrieť, som videl jednak, že mužstvo nesmierne bojuje, a jednak, že diváci sú úplne fantastickí. Vtedy som si ešte viac uvedomil, že ak by mi nevyšla nejaká nahrávka a súper by dal z protiútoku gól, tak by som mohol všetkým namiesto pomoci skôr uškodiť.
Ale už po troch-štyroch striedaniach v zápase s Omskom som sa do toho dostal a nehralo sa mi zle. Na ľade sa mi potvrdilo to, čo som predtým videl z hľadiska. Po prvé, že tento tím je tímom veľkých bojovníkov, a po druhé, že diváci to vnímajú a oceňujú. Ľudia vidia, že sa tam dole naozaj nadrieme – jeden v obrane, iný v strednom pásme, ďalší v útoku, ale makajú skutočne všetci – a myslím, že práve preto nás tak fantasticky povzbudzujú.
Bol to rýchly zápas, hralo sa hore-dole, oni boli kombinačne lepší, ale my – doslova hnaní divákmi – sme bojovali, ako sme vládali, a nakoniec sme vyhrali. Obrovské plus bolo, že nás podržal brankár a drobné chybičky, ktoré sme spravili, dokázal napraviť. Jaro Janus bol naozaj vynikajúci, ale vynikajúci boli aj všetci ostatní. Keby som mal po zápase určiť, kto má byť vyhlásený za najlepšieho hráča, asi by som to nevedel urobiť. V podstate si tú cenu pre najlepšieho hráča zaslúžili všetci.
Po jednom dni voľna nás čakal zápas s Barysom Astana. Aj tento súper bol technickejší, zohratejší a s pukom istejší, ale my sme to opäť dokázali vykompenzovať tímovým duchom. Navyše Astana zaspala úvod, takže najmä v prvej desaťminútovke sme mali jednu šancu za druhou. V druhej tretine nás zabrzdili rozhodcovia nezmyselnými vylúčeniami. Ale nenechali sme sa znechutiť a opäť sme dokázali vyhrať.
Nasledoval ďalší deň voľna a po ňom tretí zápas. Jugra mala byť papierovo slabšia ako predchádzajúci dvaja súperi, ale na to sa vôbec nedá spoliehať. Pred zápasom hovoril v kabíne aj tréner Čada, aj Miro Šatan, aj Jano Lipiansky, aj ja, že musíme od začiatku hrať tak, ako proti ktorémukoľvek inému mužstvu.
Napriek tomu sa nám prihodilo presne to, čo predtým Astane – zaspali sme úvod. To sa niekedy stane, že človek síce chce, ale telo neposlúcha na sto percent, takže často chýba jediný krôčik k získaniu puku. Nebolo to v tom, že by sme súpera podcenili. Ja by som príčinu hľadal skôr v určitej fyzickej únave. Bol to tretí zápas v priebehu piatich dní, a najmä v tom druhom sme hrali strašne dlho v oslabení, a to nás stálo naozaj veľa síl.
Nakoniec sme s Jugrou dokázali v riadnom hracom čase iba remizovať a vyhrali sme až v samostatných nájazdoch. Celkove to znamenalo zisk ôsmich bodov z troch domácich zápasov, a to je veľmi slušný výsledok.
Čo môžeme zlepšiť? Myslím, že nielen môžeme, ale priam musíme zlepšiť hru v strednom pásme. Tam máme často deň otvorených dverí a ľahko si púšťame súpera do vlastného pásma, kde potom zbytočne strácame sily. Tam je rozhodne potenciál na taktické zlepšenia a, ak to zvládneme, bude sa nám hrať jednoduchšie.
Zatiaľ nahrádzame určitú hernú neskúsenosť bojovnosťou. Neviem, koľko sa dá vydržať v takomto nasadení, ale je možné, že sa to dá vydržať aj celú sezónu. Len to bude veľmi náročné.