KNIHA Sándor Márai: Mágia (Kalligram, 2012)
Je výborné, že vďaka projektu Košice EHMK 2013 vychádza v slovenských prekladoch kompletné literárne dielo Sándora Máraia. Je však škoda, že výborné Máraiove knihy vychádzajú rýchlo po sebe a ešte k tomu v sivej, vizuálne nepríťažlivej (chce sa napísať „odpudivej") podobe. V dôsledku toho si tie knihy kupujú len dôslední máraiovci, pričom pravdepodobne len zlomok z nich ich všetky aj prečíta. Zbierka poviedok Mágia, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1941, by však určite nemala zostať prehliadnutá. Už prvá poviedka vás zasiahne hlboko a presne, ani jeden z ďalších 34 textov, ktoré po nej nasledujú, z obrovského nasadenia nič neuberie, a tak si vydýchnete až na samom konci. Ide pritom takmer výlučne o variácie na jednu a tú istú tému: zdanlivo pokojne plynúci, hoci možno nezmyselný život niečo naruší (nečakaná diagnóza, vojna, zvonenie v ušiach, sťahovanie, dovolenka, či smrť) a Máraiovi hrdinovia sú tak nútení položiť si najhlbšie možné otázky. Každá poviedka k téme pristupuje z iného uhla, v každej stačí pár odsekov a dôverne poznáte hlavných hrdinov. A každá poviedka sa nakoniec otočí proti vám a viac či menej prudko vás vytrhne z pohodlnej letargie. Sándor Márai píše jednoducho, výstižne, miestami jeho štýl pripomína Hesseho rozprávky. To všetko vieme oceniť vďaka výbornému prekladu Petra Macsovszkého.
.jk
KNIHA Frédéric Beigbeder: Povídky psané pod vlivem extáze (Fra, 2012)
„Medzi spisovateľom a tým, čo chce vyjadriť, vždy stojí žáner, a ten si vyberie svoju daň," povzdychne si Spisovateľ v Máraiovej poviedke Mágia. Zatiaľ čo však jej autor nástrahy žánru zvládol bravúrne, jeho o 65 rokov mladšiemu francúzskemu kolegovi sa to nepodarilo. Žáner pritom zvládol šikovne: napísal niekoľko krátkych, svižných textov o tom, čo normálne býva tabu: čiže drogy, sado-maso, voyerizmus, sex vo viacnásobných konšteláciách, šikovne do toho vplietol akýsi náznak spoločensko-kritickej dystopie, sem-tam sa v textoch mihnú skutočné osobnosti (od Bernarda Henri-Lévyho cez Lady Di až k samotnému autorovi a jeho partnerke), občas zaznie vzdialená ozvena existenciálnej úzkosti. Keď sa to celé zabalí do tenkej, graficky výborne spracovanej knižky (Martin Kubát), v názve sa spomenie klubová droga, pričom hneď v úvode autor vážne upozorňuje na nebezpečné dôsledky jej užívania, tak to celé vyzerá úžasne „in", úžasne „sexy". Na rozdiel od Bukowského, Kerouaca, Burroughsa, Rimbauda či Benedikta Jerofejeva je to však všetko len „akože", nikdy nie „naozaj". Beigbeder vie dobre písať (veď je novinár!) a ku cti mu slúži aj to, že ani najdlhšia poviedka nepresahuje 5 strán a posledná strana knihy má číslo 105. „Můj život stojí za hovno, zruším ho." Hm... „Žáner si vybral daň," povedal by Márai.
.jk
KNIHA Yazmina Reza: Adam Haberberg (FRA, 2011)
Yazmina Reza je na Slovensku viac známa ako autorka divadelných hier než ako spisovateľka. V Štúdiu L+S sa hrá jej Kumšt a Život na trikrát, v Aréne sa hral Boh Masakra, ktorého pred rokom do filmovej podoby režíroval Roman Polanski (Carnage). V češtine jej vyšli dva romány, i keď Adam Haberberg je skôr útla novela, ktorú čitateľ zhltne za jedno sychravé popoludnie. Hlavný hrdina románu je v totálnej kríze stredného veku. Ako spisovateľ sa cíti kritikou i čitateľmi nedocenený, ako manžel a otec ignorovaný, navyše sa hlásia závažné zdravotné problémy. V tomto zlom rozpoložení stretne nezaujímavú, ba priam odpudivú bývalú spolužiačku a ani nevie ako, ocitne sa v jej aute na ceste k nej domov. Príliš veľa sa toho v knihe neudeje, aj v ich dialógu sa len pomaly odhaľuje časť ich spoločnej minulosti. Zato v jeho hlave to žije, priam vrie, nie je schopný sa plne sústrediť na to, čo sa deje, o čom sa rozprávajú. Myšlienky mu odbiehajú, blúdia v čase i priestore, prelínajú sa navzájom. Čitateľ vďaka autorkinmu majstrovstvu akoby sedel priamo v hlave Adama Haberberga a spracúval to všetko spolu s ním. Je obdivuhodné, že taký dokonalý obraz myšlienok spisovateľa v autorskej i muža v životnej kríze napísala žena, ktorá zjavne tvorivou krízou netrpí.
.elena Akácsová
Je výborné, že vďaka projektu Košice EHMK 2013 vychádza v slovenských prekladoch kompletné literárne dielo Sándora Máraia. Je však škoda, že výborné Máraiove knihy vychádzajú rýchlo po sebe a ešte k tomu v sivej, vizuálne nepríťažlivej (chce sa napísať „odpudivej") podobe. V dôsledku toho si tie knihy kupujú len dôslední máraiovci, pričom pravdepodobne len zlomok z nich ich všetky aj prečíta. Zbierka poviedok Mágia, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1941, by však určite nemala zostať prehliadnutá. Už prvá poviedka vás zasiahne hlboko a presne, ani jeden z ďalších 34 textov, ktoré po nej nasledujú, z obrovského nasadenia nič neuberie, a tak si vydýchnete až na samom konci. Ide pritom takmer výlučne o variácie na jednu a tú istú tému: zdanlivo pokojne plynúci, hoci možno nezmyselný život niečo naruší (nečakaná diagnóza, vojna, zvonenie v ušiach, sťahovanie, dovolenka, či smrť) a Máraiovi hrdinovia sú tak nútení položiť si najhlbšie možné otázky. Každá poviedka k téme pristupuje z iného uhla, v každej stačí pár odsekov a dôverne poznáte hlavných hrdinov. A každá poviedka sa nakoniec otočí proti vám a viac či menej prudko vás vytrhne z pohodlnej letargie. Sándor Márai píše jednoducho, výstižne, miestami jeho štýl pripomína Hesseho rozprávky. To všetko vieme oceniť vďaka výbornému prekladu Petra Macsovszkého.
.jk
KNIHA Frédéric Beigbeder: Povídky psané pod vlivem extáze (Fra, 2012)
„Medzi spisovateľom a tým, čo chce vyjadriť, vždy stojí žáner, a ten si vyberie svoju daň," povzdychne si Spisovateľ v Máraiovej poviedke Mágia. Zatiaľ čo však jej autor nástrahy žánru zvládol bravúrne, jeho o 65 rokov mladšiemu francúzskemu kolegovi sa to nepodarilo. Žáner pritom zvládol šikovne: napísal niekoľko krátkych, svižných textov o tom, čo normálne býva tabu: čiže drogy, sado-maso, voyerizmus, sex vo viacnásobných konšteláciách, šikovne do toho vplietol akýsi náznak spoločensko-kritickej dystopie, sem-tam sa v textoch mihnú skutočné osobnosti (od Bernarda Henri-Lévyho cez Lady Di až k samotnému autorovi a jeho partnerke), občas zaznie vzdialená ozvena existenciálnej úzkosti. Keď sa to celé zabalí do tenkej, graficky výborne spracovanej knižky (Martin Kubát), v názve sa spomenie klubová droga, pričom hneď v úvode autor vážne upozorňuje na nebezpečné dôsledky jej užívania, tak to celé vyzerá úžasne „in", úžasne „sexy". Na rozdiel od Bukowského, Kerouaca, Burroughsa, Rimbauda či Benedikta Jerofejeva je to však všetko len „akože", nikdy nie „naozaj". Beigbeder vie dobre písať (veď je novinár!) a ku cti mu slúži aj to, že ani najdlhšia poviedka nepresahuje 5 strán a posledná strana knihy má číslo 105. „Můj život stojí za hovno, zruším ho." Hm... „Žáner si vybral daň," povedal by Márai.
.jk
KNIHA Yazmina Reza: Adam Haberberg (FRA, 2011)
Yazmina Reza je na Slovensku viac známa ako autorka divadelných hier než ako spisovateľka. V Štúdiu L+S sa hrá jej Kumšt a Život na trikrát, v Aréne sa hral Boh Masakra, ktorého pred rokom do filmovej podoby režíroval Roman Polanski (Carnage). V češtine jej vyšli dva romány, i keď Adam Haberberg je skôr útla novela, ktorú čitateľ zhltne za jedno sychravé popoludnie. Hlavný hrdina románu je v totálnej kríze stredného veku. Ako spisovateľ sa cíti kritikou i čitateľmi nedocenený, ako manžel a otec ignorovaný, navyše sa hlásia závažné zdravotné problémy. V tomto zlom rozpoložení stretne nezaujímavú, ba priam odpudivú bývalú spolužiačku a ani nevie ako, ocitne sa v jej aute na ceste k nej domov. Príliš veľa sa toho v knihe neudeje, aj v ich dialógu sa len pomaly odhaľuje časť ich spoločnej minulosti. Zato v jeho hlave to žije, priam vrie, nie je schopný sa plne sústrediť na to, čo sa deje, o čom sa rozprávajú. Myšlienky mu odbiehajú, blúdia v čase i priestore, prelínajú sa navzájom. Čitateľ vďaka autorkinmu majstrovstvu akoby sedel priamo v hlave Adama Haberberga a spracúval to všetko spolu s ním. Je obdivuhodné, že taký dokonalý obraz myšlienok spisovateľa v autorskej i muža v životnej kríze napísala žena, ktorá zjavne tvorivou krízou netrpí.
.elena Akácsová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.