David Byrne & St. Vincent: Love This Giant (4AD)
Každá spolupráca dvoch výnimočných umelcov je tak trocha mágiou, keď sa obaja musia dostať na spoločnú kreatívnu vlnu a premeniť túto chemickú reakciu v niečo neočakávané. Tri roky zdieľaného skladania bývalého zakladateľa kapely Talking Heads a americkej pesničkárky sa pretavilo do pôsobivého príbehu premien človeka, ktorý je na povrchu desivo nádherný, no pri pozornom pohľade vidno mnohé jeho nedokonalosti. Zvukovo je ich spoločný potomok orientovaný na pompézny zvuk dychových nástrojov – najmä trombónu – a latino-americkou hudbou nasiaknutými rytmami. Občas sa skrze túto masu vynára energická gitara St. Vincent, inokedy chladné syntetizátory, no v celku pôsobí Love This Giant trocha jednotvárne. Skladby často nesú podpis len jedného z dvojice a metamorfózy ľudskej bytosti mnohokrát skĺzavajú k absurdite. Aj preto autenticita albumu stále nedosahuje kvality ani jedného z jeho tvorcov.
3/5
.tomáš Slaninka
Band Of Horses: Mirage Rock (Sony Music)
Kamarát im hovorí „Koníci”, čím len ukazuje, ako má Band Of Horses rád, ale asi ma zabije, keď napíšem, že som trochu sklamaný z ich novinky. Volá sa Mirage Rock, produkoval ju legendárny producentský mág Glynn Johns, ktorý má prsty v albumoch Rolling Stones, Beatles alebo Who, no človek môže robiť čokoľvek, keď chýbajú silné pesničky, nepomôže ani George Martin. Štvrtý album Band Of Horses, ktorí sa presadili silným gitarovým rockom so sixtiesáckym nádychom, sa nesie v pomalých tempách, čo by ani tak nevadilo, podmanivá melanchólia, spätá s hipisáckym pohľadom na svet, je príjemne nákazlivá, no hrozí nebezpečenstvo, že človek pri tom proti svojej vôli zaspí. Škoda, Band Of Horses majú na viac než na kolekciu pesničiek, ktorým až na zopár výnimiek chýba to „závodné chvenie koní” z predchádzajúcich platní.
3/5
.peter Bálik
Alanis Morissette: Havoc and Bright Lights (Sony Music)
Jagged Little Pill vyšiel pred sedemnástimi rokmi a odštartoval úžasnú kariéru pre mladú, stále populárnejšiu Alanis. Speváčka, ktorá svojich fanúšikov očarovala svojskou farbou hlasu, jeho rozsahom a škálou, či tým, ako vedela tieto atribúty použiť vo vkusnom pop-rocku, ktorý ako výnimočná skladateľka produkovala. Jagged Little Pill je legendárny a už klasický album. Havoc and Bright Lights sa mu snáď približuje iba svojou pop-rockovosťou. Je však konzervatívne fádny a obsahuje tuctové melódie. Je zvládnuteľný komerčnými rádiami pre svoju kolovrátkovosť, no vhodný i pre alternatívne rádiá, vďaka menu Alanis Morissette a tomu, čo vytvorila v minulosti. Nebudem sa vôbec rúhať, ak poviem, že albumy Avril Lavigne sú zaujímavejšie ako posledná doska Alanis. Komu však vyhovuje ničím neurážajúci, vkusný, súmerný rádiový gitarový pop, príde si pravdepodobne na svoje.
2/5
.renat Khallo
Brenda Boykin: All The Time In The World (ChinChin Records)
Mojej najobľúbenejšej súčasnej džezovej speváčke vyšiel druhý sólový album All The Time In The World pod značkou originálneho nemeckého labelu Chin Chin Records. (Hosťom je James Taylor, producentom Bebo Best.) To je záruka, že piesne, ktoré spieva Brenda Boykin, nemajú nízku umeleckú úroveň. Ortodoxným priaznivcom džezu však budú asi znieť málo džezovo. Sú popové, no zároveň silno nasiaknuté džezom, len v niektorých skladbách je viac Latinskej Ameriky (Mambo Jambo), v iných funky, soul, electro swing, sem-tam ambientné a orchestrálne prvky, takže je ich možné ponímať aj ako nu jazz, trochu tri hop. Hlavnou prednosťou je speváčkin hlboký, čierny zamatový alt, chytajúci poslucháča za srdce najmä v pomalších, citovo vyspievaných skladbách, napríklad v titulnej All The Time In The World. Seriózny album.
4/5
.miro Potoček
Každá spolupráca dvoch výnimočných umelcov je tak trocha mágiou, keď sa obaja musia dostať na spoločnú kreatívnu vlnu a premeniť túto chemickú reakciu v niečo neočakávané. Tri roky zdieľaného skladania bývalého zakladateľa kapely Talking Heads a americkej pesničkárky sa pretavilo do pôsobivého príbehu premien človeka, ktorý je na povrchu desivo nádherný, no pri pozornom pohľade vidno mnohé jeho nedokonalosti. Zvukovo je ich spoločný potomok orientovaný na pompézny zvuk dychových nástrojov – najmä trombónu – a latino-americkou hudbou nasiaknutými rytmami. Občas sa skrze túto masu vynára energická gitara St. Vincent, inokedy chladné syntetizátory, no v celku pôsobí Love This Giant trocha jednotvárne. Skladby často nesú podpis len jedného z dvojice a metamorfózy ľudskej bytosti mnohokrát skĺzavajú k absurdite. Aj preto autenticita albumu stále nedosahuje kvality ani jedného z jeho tvorcov.
3/5
.tomáš Slaninka
Band Of Horses: Mirage Rock (Sony Music)
Kamarát im hovorí „Koníci”, čím len ukazuje, ako má Band Of Horses rád, ale asi ma zabije, keď napíšem, že som trochu sklamaný z ich novinky. Volá sa Mirage Rock, produkoval ju legendárny producentský mág Glynn Johns, ktorý má prsty v albumoch Rolling Stones, Beatles alebo Who, no človek môže robiť čokoľvek, keď chýbajú silné pesničky, nepomôže ani George Martin. Štvrtý album Band Of Horses, ktorí sa presadili silným gitarovým rockom so sixtiesáckym nádychom, sa nesie v pomalých tempách, čo by ani tak nevadilo, podmanivá melanchólia, spätá s hipisáckym pohľadom na svet, je príjemne nákazlivá, no hrozí nebezpečenstvo, že človek pri tom proti svojej vôli zaspí. Škoda, Band Of Horses majú na viac než na kolekciu pesničiek, ktorým až na zopár výnimiek chýba to „závodné chvenie koní” z predchádzajúcich platní.
3/5
.peter Bálik
Alanis Morissette: Havoc and Bright Lights (Sony Music)
Jagged Little Pill vyšiel pred sedemnástimi rokmi a odštartoval úžasnú kariéru pre mladú, stále populárnejšiu Alanis. Speváčka, ktorá svojich fanúšikov očarovala svojskou farbou hlasu, jeho rozsahom a škálou, či tým, ako vedela tieto atribúty použiť vo vkusnom pop-rocku, ktorý ako výnimočná skladateľka produkovala. Jagged Little Pill je legendárny a už klasický album. Havoc and Bright Lights sa mu snáď približuje iba svojou pop-rockovosťou. Je však konzervatívne fádny a obsahuje tuctové melódie. Je zvládnuteľný komerčnými rádiami pre svoju kolovrátkovosť, no vhodný i pre alternatívne rádiá, vďaka menu Alanis Morissette a tomu, čo vytvorila v minulosti. Nebudem sa vôbec rúhať, ak poviem, že albumy Avril Lavigne sú zaujímavejšie ako posledná doska Alanis. Komu však vyhovuje ničím neurážajúci, vkusný, súmerný rádiový gitarový pop, príde si pravdepodobne na svoje.
2/5
.renat Khallo
Brenda Boykin: All The Time In The World (ChinChin Records)
Mojej najobľúbenejšej súčasnej džezovej speváčke vyšiel druhý sólový album All The Time In The World pod značkou originálneho nemeckého labelu Chin Chin Records. (Hosťom je James Taylor, producentom Bebo Best.) To je záruka, že piesne, ktoré spieva Brenda Boykin, nemajú nízku umeleckú úroveň. Ortodoxným priaznivcom džezu však budú asi znieť málo džezovo. Sú popové, no zároveň silno nasiaknuté džezom, len v niektorých skladbách je viac Latinskej Ameriky (Mambo Jambo), v iných funky, soul, electro swing, sem-tam ambientné a orchestrálne prvky, takže je ich možné ponímať aj ako nu jazz, trochu tri hop. Hlavnou prednosťou je speváčkin hlboký, čierny zamatový alt, chytajúci poslucháča za srdce najmä v pomalších, citovo vyspievaných skladbách, napríklad v titulnej All The Time In The World. Seriózny album.
4/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.