Evolúcia má parazity rada, lebo ich vybavila takmer magickými schopnosťami a neuveriteľnou plejádou vychytávok. Zaujímavou schopnosťou viacerých parazitov je schopnosť manipulovať správanie svojho hostiteľa. Dokážu skutočne husárske kúsky, napríklad totálne preprogramujú mozog mravca tak, aby vyliezol na steblo trávy a nechal sa zožrať. Alebo keď kašlete, neznamená to vždy, že telo sa chce zbaviť škodlivých mikroorganizmov, ale to mikrób chce škodiť ešte niekomu inému, takže vás núti, aby ste okašliavali okolie. Je možno zbytočné dodávať, že pre hostiteľa bývajú predstavy jeho parazita o pragmatickom spolunažívaní často zničujúce. Zoznámte sa s takým jedným, takmer neviditeľným, ktorého nazývajú toxoplazma (Toxoplasma gondii) a šarapatí v bunkách živočíchov. Objektom jeho záujmov je zhodou okolností aj človek.
.zoznámte sa
Toxoplazma je na prvý pohľad neatraktívny mikroskopický parazit, príbuzný hávedi, zodpovednej za maláriu. Pokúsim sa zbytočne nerozpitvávať fakty, ktoré sú verejnosti známe. Nikoho asi neprekvapí, že toxoplazma spôsobuje ochorenie nazývané toxoplazmóza, ktoré prebieha väčšinou skryto v telách všetkých druhoch vtákov a cicavcov. Takisto je známy fakt, že je nebezpečná pre tehotné ženy, lebo môže vyvolať potrat alebo poškodiť plod. Väčšine ľudí sa v prvom momente pravdepodobne vybaví detské pieskovisko plné mačacích výkalov, prípadne nedostatočne umyté jahody alebo polosurový stejk. Čo je zmyslom života toxoplazmy? Celé jej snaženie a schopnosti sú zamerané na mačku, tam túži ukončiť svoju životnú púť. Zvláštne želanie, ale také už parazity sú – pre nás nepochopiteľné a nepochopené.
.ako sa nakaziť
Jednou z tráum pri štúdiu zoológie je bifľovanie sa všetkých tých pekelne zložitých životných cyklov desiatok druhov parazitov. Podobne je to aj s toxoplazmou, takže vynechám odborné a nudné opisy a preskočím na praktickú stránku veci. Konkrétne na problémy, ktoré nám spôsobuje. V prvom rade je dobré vedieť, že hoci je človek len náhodný medzihostiteľ, môže sa ľahko nakaziť. Existujú približne tri možnosti. Ako prvé prichádza do úvahy infikovanie sa v tele matky, ktorá plodu toxoplazmu odovzdá cez placentu. Po druhé sa tak môže stať hocikedy po narodení, keď človek napríklad zje nakazené a neúplne tepelne spracované mäso (tatarák, stejk, cigánsku). Rovnako regulárnou cestou je lajdácky umytá zelenina či ovocie, na ktorých uľpeli zvyšky výkalov mačky alebo inej mačkovitej šelmy. Samozrejme, predpokladom je, aby obsahovali cysty (vajíčka) toxoplazmy. To, že sa človek nakazil, sa nedá hneď zistiť, lebo vo väčšine prípadov sa akútna fáza nelíši do bežných príznakov chrípky, akurát trvá dlhšie. Po odznení nastáva čas na latentnú fázu, pri ktorej sa cysty parazita disciplinovane usadia v medzihostiteľových nervoch a svaloch a vo väčšine prípadov tam zotrvajú nadosmrti.
.parazit vás preprogramuje
Za bežných okolností je typickým medzihostiteľom toxoplazmy myš alebo príbuzný hlodavec a konečným hostiteľom sú mačky. Keď sa jej teda podarí dostať do organizmu myši, ostatné je pre ňu už hračka. Úbohého hlodavca zmanipuluje tak, že sa mu spomalia reflexy, takže pre mačku sa od tej chvíle stáva ľahkou korisťou. A toto parazit chce, pretože týmto je konečne doma. Aby sme toxoplazmu až tak nepreceňovali, treba povedať, že má problém zistiť, či skončila v tele myši, alebo človeka. Veľkým šťastím pre nás zároveň je, že z nejakých dôvodov ako definitívneho hostiteľa zvolila mačky, a nie, napríklad, medvede. Späť však k toxoplazme. Je pravda, že všetko, čo sme si doteraz povedali, nie ja až také vzrušujúce, to hlavné ešte len príde. Toxoplazma sa nás totiž snaží všetkými možnými zbraňami presvedčiť, aby sme sa dali zožrať mačkou! Netuší, že je to nemožné. Aj keď si to neradi pripúšťame, základné mechanizmy ľudskej psychiky nie sú od tej myšacej až také odlišné, preto nečudo, že toxoplazma úspešne manipuluje aj nás. Je to niečo ako nedobrovoľný vzťah hypnotizéra a jeho média. Parazit vám preformátuje mozog a nervovú sústavu. Spomalí naše reakcie, takže odrazu častejšie prehrávame v akčných počítačových hrách. Ovplyvní našu dôverčivosť, takže sa necháme okradnúť v obchode či v reštaurácii. Tiež stratíme rešpekt pred nebezpečnými situáciami, a ani pred autoritami sa nám nerozklepú kolená. No a oslabí aj naše vôľové vlastnosti, čo určite nepoteší množstvo ľudí, ktorí si zakladajú na svojej takzvanej slobodnej vôli. Toxoplazma vie dokonca ľuďom meniť aj čuch a IQ. Novšie výskumy ukazujú spojitosti so zvýšeným počtom samovrážd. Biológov prekvapilo, že niektoré osobnostné zmeny, spôsobené toxoplazmou, sú špecifické pre mužov a niektoré pre ženy. Muži, ktorí sú nositeľmi tohto parazita, sú väčší introverti, sú podozrievaví a majú sklon ignorovať pravidlá, pričom sa počas experimentov dokázalo, že majú aj viac testosterónu. Oproti tomu nakazené ženy sú oveľa priateľskejšie, ľahkomyseľné a dbajú viac o svoj zovňajšok ako zdravé ženy.
.autohavárie a schizofrénia
Výskumom toxoplazmózy sa už vyše dvadsať rokov zaoberá Jaroslav Flegr z Karlovej univerzity v Prahe. Zistil, že on sám je tiež infikovaný. V tejto súvislosti si odrazu uvedomoval, že si na ulici nevšíma trúbiace autá, spomaľovali sa mu reakcie, v kritických situáciách sa prestal báť. So svojim tímom neskôr publikoval pomerne šokujúce závery obsiahlej štúdie, kde zdôvodnil preukázateľne vyšší výskyt cýst toxoplazmy u ľudí, ktorí sa stali účastníkmi dopravných nehôd, v porovnaní s bežnou populáciou. Pritom perfídny mikroorganizmus z toho zdanlivo nič nemá, veď na vraku auta parazitovať nemôže. To, že ľudia s toxoplazmou o niečo pomalšie reagujú v kritických situáciách, sú menej opatrní a líšia sa aj v niektorých ďalších psychologických ukazovateľoch, smeruje skôr k sci-fi predstavám. Takže napríklad, keby to bolo možné a patrili by sme do zoznamu obľúbených úlovkov mačiek, takíto ľudia by stopercentne boli na ich jedálnom lístku častejšie. S Flegrom však nesúhlasí každý odborník. Niežeby jeho výsledky doteraz niekto presvedčivo vyvrátil. Je v tom skôr strach z reality, pretože je to všetko mimoriadne desivé. Dokonca sa postupne ukazuje, že to môže byť ešte horšie.
Zdá sa, že tým, ako toxoplazma manipuluje ľudí, môže spôsobovať a často aj spôsobí schizofréniu. Najprv sa prišlo na to, že matkám infikovaným toxoplazmou viac hrozí, že porodia dieťa s touto duševnou chorobou. Potom sa zistilo, že toxoplazma nejako súvisí s poškodením jedného typu nervových buniek, ktorý má vzťah k schizofrénii. Nasledujúca štúdia odhalila, že niektoré významné lieky, ktoré sa dávajú schizofrenikom, zároveň blokujú rast toxoplazmy v laboratórnych bunkových kultúrach. To potvrdzujú aj americkí výskumníci, ktorí v rámci experimentu parazitom nakazili päťdesiat potkanov. Tí, ako sa čakalo, stratili podstatnú časť prirodzeného strachu z mačiek. Keď ich však liečili rovnako ako schizofrenikov, potkany sa opäť začali mačiek báť. Zďaleka ešte nie je jasné, ako to celé funguje. Všetko však naznačuje, že toxoplazma je významným hráčom pri vzniku schizofrénie. A tiež pri dopravných nehodách. A čert vie pri čom všetkom ešte. Hoci toxoplazma s výnimkou tehotných žien a ľudí so zníženou imunitou nespôsobuje závažné zdravotné problémy, zrejme mierne, ale za to v masovom meradle ovplyvňuje ľudskú psychiku. Objavujú sa dokonca názory, že počas ľudskej evolúcie významne ovplyvnila kultúrnu rozmanitosť populácií.
Ak máte pocit, že sa vás nič z tohto článku netýka, mali by ste vedieť, že toxoplazmózou je nakazených približne 40 % slovenskej populácie. Ešte stále sme však na tom lepšie ako Francúzi a Nemci s 80 % či celosvetový priemer s 50 %. Desivé pritom všetkom je, že latentná toxoplazmóza môže podľa odhadov zabiť ročne rovnaké množstvo ľudí ako malária, čiže najmenej jeden milión.
Autor je zoológ.
.zoznámte sa
Toxoplazma je na prvý pohľad neatraktívny mikroskopický parazit, príbuzný hávedi, zodpovednej za maláriu. Pokúsim sa zbytočne nerozpitvávať fakty, ktoré sú verejnosti známe. Nikoho asi neprekvapí, že toxoplazma spôsobuje ochorenie nazývané toxoplazmóza, ktoré prebieha väčšinou skryto v telách všetkých druhoch vtákov a cicavcov. Takisto je známy fakt, že je nebezpečná pre tehotné ženy, lebo môže vyvolať potrat alebo poškodiť plod. Väčšine ľudí sa v prvom momente pravdepodobne vybaví detské pieskovisko plné mačacích výkalov, prípadne nedostatočne umyté jahody alebo polosurový stejk. Čo je zmyslom života toxoplazmy? Celé jej snaženie a schopnosti sú zamerané na mačku, tam túži ukončiť svoju životnú púť. Zvláštne želanie, ale také už parazity sú – pre nás nepochopiteľné a nepochopené.
.ako sa nakaziť
Jednou z tráum pri štúdiu zoológie je bifľovanie sa všetkých tých pekelne zložitých životných cyklov desiatok druhov parazitov. Podobne je to aj s toxoplazmou, takže vynechám odborné a nudné opisy a preskočím na praktickú stránku veci. Konkrétne na problémy, ktoré nám spôsobuje. V prvom rade je dobré vedieť, že hoci je človek len náhodný medzihostiteľ, môže sa ľahko nakaziť. Existujú približne tri možnosti. Ako prvé prichádza do úvahy infikovanie sa v tele matky, ktorá plodu toxoplazmu odovzdá cez placentu. Po druhé sa tak môže stať hocikedy po narodení, keď človek napríklad zje nakazené a neúplne tepelne spracované mäso (tatarák, stejk, cigánsku). Rovnako regulárnou cestou je lajdácky umytá zelenina či ovocie, na ktorých uľpeli zvyšky výkalov mačky alebo inej mačkovitej šelmy. Samozrejme, predpokladom je, aby obsahovali cysty (vajíčka) toxoplazmy. To, že sa človek nakazil, sa nedá hneď zistiť, lebo vo väčšine prípadov sa akútna fáza nelíši do bežných príznakov chrípky, akurát trvá dlhšie. Po odznení nastáva čas na latentnú fázu, pri ktorej sa cysty parazita disciplinovane usadia v medzihostiteľových nervoch a svaloch a vo väčšine prípadov tam zotrvajú nadosmrti.
.parazit vás preprogramuje
Za bežných okolností je typickým medzihostiteľom toxoplazmy myš alebo príbuzný hlodavec a konečným hostiteľom sú mačky. Keď sa jej teda podarí dostať do organizmu myši, ostatné je pre ňu už hračka. Úbohého hlodavca zmanipuluje tak, že sa mu spomalia reflexy, takže pre mačku sa od tej chvíle stáva ľahkou korisťou. A toto parazit chce, pretože týmto je konečne doma. Aby sme toxoplazmu až tak nepreceňovali, treba povedať, že má problém zistiť, či skončila v tele myši, alebo človeka. Veľkým šťastím pre nás zároveň je, že z nejakých dôvodov ako definitívneho hostiteľa zvolila mačky, a nie, napríklad, medvede. Späť však k toxoplazme. Je pravda, že všetko, čo sme si doteraz povedali, nie ja až také vzrušujúce, to hlavné ešte len príde. Toxoplazma sa nás totiž snaží všetkými možnými zbraňami presvedčiť, aby sme sa dali zožrať mačkou! Netuší, že je to nemožné. Aj keď si to neradi pripúšťame, základné mechanizmy ľudskej psychiky nie sú od tej myšacej až také odlišné, preto nečudo, že toxoplazma úspešne manipuluje aj nás. Je to niečo ako nedobrovoľný vzťah hypnotizéra a jeho média. Parazit vám preformátuje mozog a nervovú sústavu. Spomalí naše reakcie, takže odrazu častejšie prehrávame v akčných počítačových hrách. Ovplyvní našu dôverčivosť, takže sa necháme okradnúť v obchode či v reštaurácii. Tiež stratíme rešpekt pred nebezpečnými situáciami, a ani pred autoritami sa nám nerozklepú kolená. No a oslabí aj naše vôľové vlastnosti, čo určite nepoteší množstvo ľudí, ktorí si zakladajú na svojej takzvanej slobodnej vôli. Toxoplazma vie dokonca ľuďom meniť aj čuch a IQ. Novšie výskumy ukazujú spojitosti so zvýšeným počtom samovrážd. Biológov prekvapilo, že niektoré osobnostné zmeny, spôsobené toxoplazmou, sú špecifické pre mužov a niektoré pre ženy. Muži, ktorí sú nositeľmi tohto parazita, sú väčší introverti, sú podozrievaví a majú sklon ignorovať pravidlá, pričom sa počas experimentov dokázalo, že majú aj viac testosterónu. Oproti tomu nakazené ženy sú oveľa priateľskejšie, ľahkomyseľné a dbajú viac o svoj zovňajšok ako zdravé ženy.
.autohavárie a schizofrénia
Výskumom toxoplazmózy sa už vyše dvadsať rokov zaoberá Jaroslav Flegr z Karlovej univerzity v Prahe. Zistil, že on sám je tiež infikovaný. V tejto súvislosti si odrazu uvedomoval, že si na ulici nevšíma trúbiace autá, spomaľovali sa mu reakcie, v kritických situáciách sa prestal báť. So svojim tímom neskôr publikoval pomerne šokujúce závery obsiahlej štúdie, kde zdôvodnil preukázateľne vyšší výskyt cýst toxoplazmy u ľudí, ktorí sa stali účastníkmi dopravných nehôd, v porovnaní s bežnou populáciou. Pritom perfídny mikroorganizmus z toho zdanlivo nič nemá, veď na vraku auta parazitovať nemôže. To, že ľudia s toxoplazmou o niečo pomalšie reagujú v kritických situáciách, sú menej opatrní a líšia sa aj v niektorých ďalších psychologických ukazovateľoch, smeruje skôr k sci-fi predstavám. Takže napríklad, keby to bolo možné a patrili by sme do zoznamu obľúbených úlovkov mačiek, takíto ľudia by stopercentne boli na ich jedálnom lístku častejšie. S Flegrom však nesúhlasí každý odborník. Niežeby jeho výsledky doteraz niekto presvedčivo vyvrátil. Je v tom skôr strach z reality, pretože je to všetko mimoriadne desivé. Dokonca sa postupne ukazuje, že to môže byť ešte horšie.
Zdá sa, že tým, ako toxoplazma manipuluje ľudí, môže spôsobovať a často aj spôsobí schizofréniu. Najprv sa prišlo na to, že matkám infikovaným toxoplazmou viac hrozí, že porodia dieťa s touto duševnou chorobou. Potom sa zistilo, že toxoplazma nejako súvisí s poškodením jedného typu nervových buniek, ktorý má vzťah k schizofrénii. Nasledujúca štúdia odhalila, že niektoré významné lieky, ktoré sa dávajú schizofrenikom, zároveň blokujú rast toxoplazmy v laboratórnych bunkových kultúrach. To potvrdzujú aj americkí výskumníci, ktorí v rámci experimentu parazitom nakazili päťdesiat potkanov. Tí, ako sa čakalo, stratili podstatnú časť prirodzeného strachu z mačiek. Keď ich však liečili rovnako ako schizofrenikov, potkany sa opäť začali mačiek báť. Zďaleka ešte nie je jasné, ako to celé funguje. Všetko však naznačuje, že toxoplazma je významným hráčom pri vzniku schizofrénie. A tiež pri dopravných nehodách. A čert vie pri čom všetkom ešte. Hoci toxoplazma s výnimkou tehotných žien a ľudí so zníženou imunitou nespôsobuje závažné zdravotné problémy, zrejme mierne, ale za to v masovom meradle ovplyvňuje ľudskú psychiku. Objavujú sa dokonca názory, že počas ľudskej evolúcie významne ovplyvnila kultúrnu rozmanitosť populácií.
Ak máte pocit, že sa vás nič z tohto článku netýka, mali by ste vedieť, že toxoplazmózou je nakazených približne 40 % slovenskej populácie. Ešte stále sme však na tom lepšie ako Francúzi a Nemci s 80 % či celosvetový priemer s 50 %. Desivé pritom všetkom je, že latentná toxoplazmóza môže podľa odhadov zabiť ročne rovnaké množstvo ľudí ako malária, čiže najmenej jeden milión.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.