Mimochodom, Houston, ktorá I'm Every Woman neskôr prespievala na soundtracku k limonádovej filmovej romanci Osobný strážca, bola v časoch zrodu originálu tejto piesne členkou sprievod ného vokálneho súboru Chaky Khan. A hoci Whitney dosiahla na pomyselnom rebríčku slávy vyššie priečky, Chaka Khan sa na ňom sebaisto drží už 40 rokov!
Funkovú kráľovnú a desaťnásobnú nositeľku ocenenia Grammy ustavične porovnávajú s divami Tinou Turner a Arethou Franklin, na rozdiel od oboch sa Chake vždy darilo rozprávať aktuálnym hudobným jazykom danej doby. Dievča z dobrej americkej rodiny (rodičia boli zamestnancami univerzity) rozbiehalo svoju kariéru v rodnom Chicagu v začínajúcej sa ére disko hudby 70. rokov. Ako býva u černošských vokalistiek pravidlom, aj Chaka získavala skúsenosti v gospelových zboroch, očarená nahrávkami Billie Holiday. Jej platne vraj náhodou objavila u starej mamy a napriek tomu, že sa s Lady Day nikdy nestretla (Holiday žila nadoraz a odišla v roku 1959 ako štyridsaťštyriročná), považuje ju za svojho mentora.
Prvé kapely speváčky, pôvodným menom Yvette Marie Stevens, kopírovali idoly legendárneho vydavateľstva Motown a hľadanie vlastnej cesty sa začalo symbolickou zmenou mena. Pomenovanie Chaka súviselo s hnutím Black Panthers a hádam mladícka zanietenosť militan tnou komunitou mala za dôsledok ofenzívne postoje, troskotajúce vzťahy a neskôr manželstvá.
Radostnejšie obdobie prebehlo v znamení Rufusu, čo nebol vyvolený jej srdca, ale názov kapely, spočiatku kopírujúcej funkové coververzie Sly and the Family Stone. Ich perspektívu však odhadol Stevie Wonder; na druhý album Rags to Rufus (1974) im napísal popevok Tell Me Something Good (internetové encyklopédie označujú piesne s podobne rozvláčnym rytmom „porn groove“) a noví hrdinovia discofunkových hitparád boli na svete! Mimochodom, album Chaka naspievala len štyri dni pred narodením dcéry Milini. So slávou a úspechmi prišli závislosti a oporu v kapele vymenila Chaka za sólovú kariéru s výraznejšou umeleckou slobodou.
Exkluzívny kontrakt s koncernom Warner Bros priniesol jeho manažérom slušné zisky prostredníctvom hitov I'm Every Woman alebo I Feel For You požičanej z Princovho albumu z roku 1979 a počas jej nahrávacích sessions v štúdiu si podávali kľučku Stevie Wonder, Luther Vandross, George Benson, Dizzy Gillespie, Herbie Hancock, Marcus Miller alebo bratia Breckerovci. Čerešničkou na torte bol album Echoes of an Era (1982) s Chickom Coreom, Stanleym Clarkom a Lennym Whiteom, teda s niekdajšou superskupinou Return to Forever.
Pravoverných džezových vyznávačov, ohŕňajúcich nos nad komerčnejšími kúskami, presvedčia staré záznamy divoko funkujúcich koncertov Chaky Chan s Herbiem Hancockom alebo Milesom Davisom, s ktorým si to stihla rozdať na festivalovom pódiu vo švajčiarskom Montreux.
V poslednom období si funková kráľovná užíva rodinné šťastie v Európe a popritom sem-tam „vyfúkne“ Grammy svojim mladším a príťažlivejším kolegyniam. Napríklad v roku 2007 sa jej to s albumom Funk This podarilo dvojnásobne (najlepší R&B album a najlepší R&B duet s Mary J. Blige). Rovnaký R&B a discofunkový ošiaľ azda Chaka Chan „prepašuje“ aj do bratislavskej Hant Arény, kde sa v rámci štvrtej série One Day Jazz Festival predstaví v stredu 10. októbra.
Autor je redaktor časopisu Hudobný život.
Funkovú kráľovnú a desaťnásobnú nositeľku ocenenia Grammy ustavične porovnávajú s divami Tinou Turner a Arethou Franklin, na rozdiel od oboch sa Chake vždy darilo rozprávať aktuálnym hudobným jazykom danej doby. Dievča z dobrej americkej rodiny (rodičia boli zamestnancami univerzity) rozbiehalo svoju kariéru v rodnom Chicagu v začínajúcej sa ére disko hudby 70. rokov. Ako býva u černošských vokalistiek pravidlom, aj Chaka získavala skúsenosti v gospelových zboroch, očarená nahrávkami Billie Holiday. Jej platne vraj náhodou objavila u starej mamy a napriek tomu, že sa s Lady Day nikdy nestretla (Holiday žila nadoraz a odišla v roku 1959 ako štyridsaťštyriročná), považuje ju za svojho mentora.
Prvé kapely speváčky, pôvodným menom Yvette Marie Stevens, kopírovali idoly legendárneho vydavateľstva Motown a hľadanie vlastnej cesty sa začalo symbolickou zmenou mena. Pomenovanie Chaka súviselo s hnutím Black Panthers a hádam mladícka zanietenosť militan tnou komunitou mala za dôsledok ofenzívne postoje, troskotajúce vzťahy a neskôr manželstvá.
Radostnejšie obdobie prebehlo v znamení Rufusu, čo nebol vyvolený jej srdca, ale názov kapely, spočiatku kopírujúcej funkové coververzie Sly and the Family Stone. Ich perspektívu však odhadol Stevie Wonder; na druhý album Rags to Rufus (1974) im napísal popevok Tell Me Something Good (internetové encyklopédie označujú piesne s podobne rozvláčnym rytmom „porn groove“) a noví hrdinovia discofunkových hitparád boli na svete! Mimochodom, album Chaka naspievala len štyri dni pred narodením dcéry Milini. So slávou a úspechmi prišli závislosti a oporu v kapele vymenila Chaka za sólovú kariéru s výraznejšou umeleckou slobodou.
Exkluzívny kontrakt s koncernom Warner Bros priniesol jeho manažérom slušné zisky prostredníctvom hitov I'm Every Woman alebo I Feel For You požičanej z Princovho albumu z roku 1979 a počas jej nahrávacích sessions v štúdiu si podávali kľučku Stevie Wonder, Luther Vandross, George Benson, Dizzy Gillespie, Herbie Hancock, Marcus Miller alebo bratia Breckerovci. Čerešničkou na torte bol album Echoes of an Era (1982) s Chickom Coreom, Stanleym Clarkom a Lennym Whiteom, teda s niekdajšou superskupinou Return to Forever.
Pravoverných džezových vyznávačov, ohŕňajúcich nos nad komerčnejšími kúskami, presvedčia staré záznamy divoko funkujúcich koncertov Chaky Chan s Herbiem Hancockom alebo Milesom Davisom, s ktorým si to stihla rozdať na festivalovom pódiu vo švajčiarskom Montreux.
V poslednom období si funková kráľovná užíva rodinné šťastie v Európe a popritom sem-tam „vyfúkne“ Grammy svojim mladším a príťažlivejším kolegyniam. Napríklad v roku 2007 sa jej to s albumom Funk This podarilo dvojnásobne (najlepší R&B album a najlepší R&B duet s Mary J. Blige). Rovnaký R&B a discofunkový ošiaľ azda Chaka Chan „prepašuje“ aj do bratislavskej Hant Arény, kde sa v rámci štvrtej série One Day Jazz Festival predstaví v stredu 10. októbra.
Autor je redaktor časopisu Hudobný život.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.