Vďaka hotovostnému vkladu do trvalého eurovalu (ESM) narastie dlh Slovenska spolu o 660 miliónov eur, pričom ručiť, samozrejme, budeme aj za celý objem poskytnutých úverov. V hotovosti splatené základné imanie je len desatinou celkovej kapacity fondu. Prvou investíciou tohto rizikového fondu budú pravdepodobne španielske aktíva. Už bola schválená pomoc španielskemu bankovému sektoru vo výške 100 miliárd eur. Teraz sa čaká, kedy o ďalšie peniaze požiada krajina samotná.
Grécko prehralo
Práve na Pyrenejský polostrov sa momentálne presunula frontová línia eurokrízy. Grécko padlo a už dávno nie je centrom pozornosti. Pred dvoma rokmi sa európski predstavitelia predháňali v tom, kto je s Gréckom solidárnejší. Fakt, že grécke HDP v 2013 čaká už neuveriteľný šiesty rok poklesu, rozvrátená ekonomika, skolabovaný akciový trh a dvadsaťpäťpercentná nezamestnanosť, dnes už nezvlhčí žiadne oko. Naopak, množia sa hlasy, že Európa Grexit prežije. Len treba počkať na americké voľby, nech to Obamovi nepokazíme... Horší scenár pre Grékov bolo ťažké vymyslieť .
Španielsko je učebnicovou prehliadkou negatívnych dopadov expanzívnej monetárnej politiky, zle riadenej monetárnej únie a dôsledkov pôsobenia rozhadzovačných politikov. Krajine sa ešte stále darí maskovať existujúce straty z prasknutej bubliny v nehnuteľnostiach umelým udržiavaním cenových indexov pochybnými predajmi medzi samotnými bankami. Keď sa však ceny konečne prepadnú na úroveň, ktorá vyčistí trh, 60 percent úverového portfólia španielskych finančných inštitúcií, tvorených hypotékami a pôžičkami developerom (830 mld. eur), stratí desiatky percent hodnoty. Pritom krajina je na pokraji bankrotu už dnes. Tamojšia vláda oznámila, že ani tento rok už dvakrát revidovaný deficit nedodrží. Nebude to 4,4 percenta (odhad z konca 2011), 5,3 percenta (marec 2012), ani 6,3 percenta (koniec septembra), ale údajne 7,4 percenta (začiatok októbra) HDP. Súdiac podľa reálneho vývoja za prvý polrok to však v roku 2012 vyzerá skôr na 8,6 percenta. Revízie z 8,96 percenta na 9,44 percenta sa dočkal aj deficit za minulý rok.
Kde sú rozpočtoví policajti?
Aj Španieli si po vzore Portugalska, Írska, Maďarska a Slovenska začali vo verejných financiách pomáhať dôchodkovými úsporami svojich voličov a pustili žilou tamojšiemu dôchodkovému fondu, odkiaľ si „požičali“ tri miliardy eur. Pritom tento fond už v poslednom období tak či onak vláde usilovne pomáhal nákupmi jej dlhopisov, ktorých drží 57 miliárd. Budúci španielski dôchodcovia tak majú dobre zainvestované.
Šetriť sa príliš nechce ani sedemnástim poloautonómnym španielskym regiónom, ktoré kontrolujú 50 percent celkových španielskych verejných výdavkov. Tragický stav ich lokálnych rozpočtov má pomôcť riešiť osemnásťmiliardový záchranný fond, no ani ten nezabránil tomu, aby sa v katalánskom parlamente nerozprúdila debata o odčlenení regiónu od Španielska. To nie je recesia, ale secesia. Viceprezident európskeho parlamentu Alejo Vidal-Quadras zareagoval výzvou, aby španielska vláda zvážila vyslanie vojenskej polície do Katalánska v prípade, že tamojšia vláda bude ďalej presadzovať uskutočnenie referenda o nezávislosti. A euro vraj malo spájať kontinent.
Napriek úctyhodnej zbierke zlých správ španielska vláda so žiadosťou o pomoc otáľa. Na jednej strane si chce dopredu vyjednať, že jej schválenie nebude podmienené splnením naordinovaných podmienok zo zahraničia, ktoré by premiérovi zničili domácu podporu a imidž schopného vyjednávača. Preto vláda v predstihu proaktívne prišla s vlastným dodatočným úsporným balíčkom. Španielske odbory chystajú proti nemu v novembri generálny štrajk. Na druhej strane si chce premiér poistiť, že sa žiadosť „oplatí“. Hľadá garancie, že výmenou za túto potupu a stratu časti suverenity príde naozaj tučná intervencia ECB alebo eurovalu na dlhopisových trhoch, ktorá zníži náklady španielskeho dlhu na dlhšie obdobie.
Veď zaplatíme
Trpkastú pachuť pre slovenských daňovníkov prináša detailnejší pohľad do španielskeho rozpočtu, ktorý budeme čochvíľa financovať cez pomoc aj my. Okrem záchrany bánk sa v ňom skrýva aj záchrana veľkých energetických gigantov za 25 miliárd eur. Ich dlhy sú jednak výsledkom rozdielu medzi štátom regulovanými populistickými cenami výstupov a vstupov a toho, že „politici si nedokázali udržať dostatočnú vzdialenosť od priemyslu, ktorý mali regulovať.“
Donkichotskú snahu slovenských politikov zachraňovať z našich peňaženiek starú Európu asi najlepšie ilustruje povzdych tridsaťšesťročného požiarnika Luisa Rodrigueza, účastníka násilných protestov proti úsporným opatreniam v Madride: „Môj ročný plat klesol už o 8 000 eur. Ak klesne ešte viac, budem mať problémy pokryť svoje náklady.“ Mediánová mzda Slováka je 8 040 eur ročne. Môžeme sa tešiť na čas, keď sa front presunie do Francúzska. Tamojší štátni zamestnanci majú platy ešte vyššie.
Autor pracuje v inštitúte INESS
Grécko prehralo
Práve na Pyrenejský polostrov sa momentálne presunula frontová línia eurokrízy. Grécko padlo a už dávno nie je centrom pozornosti. Pred dvoma rokmi sa európski predstavitelia predháňali v tom, kto je s Gréckom solidárnejší. Fakt, že grécke HDP v 2013 čaká už neuveriteľný šiesty rok poklesu, rozvrátená ekonomika, skolabovaný akciový trh a dvadsaťpäťpercentná nezamestnanosť, dnes už nezvlhčí žiadne oko. Naopak, množia sa hlasy, že Európa Grexit prežije. Len treba počkať na americké voľby, nech to Obamovi nepokazíme... Horší scenár pre Grékov bolo ťažké vymyslieť .
Španielsko je učebnicovou prehliadkou negatívnych dopadov expanzívnej monetárnej politiky, zle riadenej monetárnej únie a dôsledkov pôsobenia rozhadzovačných politikov. Krajine sa ešte stále darí maskovať existujúce straty z prasknutej bubliny v nehnuteľnostiach umelým udržiavaním cenových indexov pochybnými predajmi medzi samotnými bankami. Keď sa však ceny konečne prepadnú na úroveň, ktorá vyčistí trh, 60 percent úverového portfólia španielskych finančných inštitúcií, tvorených hypotékami a pôžičkami developerom (830 mld. eur), stratí desiatky percent hodnoty. Pritom krajina je na pokraji bankrotu už dnes. Tamojšia vláda oznámila, že ani tento rok už dvakrát revidovaný deficit nedodrží. Nebude to 4,4 percenta (odhad z konca 2011), 5,3 percenta (marec 2012), ani 6,3 percenta (koniec septembra), ale údajne 7,4 percenta (začiatok októbra) HDP. Súdiac podľa reálneho vývoja za prvý polrok to však v roku 2012 vyzerá skôr na 8,6 percenta. Revízie z 8,96 percenta na 9,44 percenta sa dočkal aj deficit za minulý rok.
Kde sú rozpočtoví policajti?
Aj Španieli si po vzore Portugalska, Írska, Maďarska a Slovenska začali vo verejných financiách pomáhať dôchodkovými úsporami svojich voličov a pustili žilou tamojšiemu dôchodkovému fondu, odkiaľ si „požičali“ tri miliardy eur. Pritom tento fond už v poslednom období tak či onak vláde usilovne pomáhal nákupmi jej dlhopisov, ktorých drží 57 miliárd. Budúci španielski dôchodcovia tak majú dobre zainvestované.
Šetriť sa príliš nechce ani sedemnástim poloautonómnym španielskym regiónom, ktoré kontrolujú 50 percent celkových španielskych verejných výdavkov. Tragický stav ich lokálnych rozpočtov má pomôcť riešiť osemnásťmiliardový záchranný fond, no ani ten nezabránil tomu, aby sa v katalánskom parlamente nerozprúdila debata o odčlenení regiónu od Španielska. To nie je recesia, ale secesia. Viceprezident európskeho parlamentu Alejo Vidal-Quadras zareagoval výzvou, aby španielska vláda zvážila vyslanie vojenskej polície do Katalánska v prípade, že tamojšia vláda bude ďalej presadzovať uskutočnenie referenda o nezávislosti. A euro vraj malo spájať kontinent.
Napriek úctyhodnej zbierke zlých správ španielska vláda so žiadosťou o pomoc otáľa. Na jednej strane si chce dopredu vyjednať, že jej schválenie nebude podmienené splnením naordinovaných podmienok zo zahraničia, ktoré by premiérovi zničili domácu podporu a imidž schopného vyjednávača. Preto vláda v predstihu proaktívne prišla s vlastným dodatočným úsporným balíčkom. Španielske odbory chystajú proti nemu v novembri generálny štrajk. Na druhej strane si chce premiér poistiť, že sa žiadosť „oplatí“. Hľadá garancie, že výmenou za túto potupu a stratu časti suverenity príde naozaj tučná intervencia ECB alebo eurovalu na dlhopisových trhoch, ktorá zníži náklady španielskeho dlhu na dlhšie obdobie.
Veď zaplatíme
Trpkastú pachuť pre slovenských daňovníkov prináša detailnejší pohľad do španielskeho rozpočtu, ktorý budeme čochvíľa financovať cez pomoc aj my. Okrem záchrany bánk sa v ňom skrýva aj záchrana veľkých energetických gigantov za 25 miliárd eur. Ich dlhy sú jednak výsledkom rozdielu medzi štátom regulovanými populistickými cenami výstupov a vstupov a toho, že „politici si nedokázali udržať dostatočnú vzdialenosť od priemyslu, ktorý mali regulovať.“
Donkichotskú snahu slovenských politikov zachraňovať z našich peňaženiek starú Európu asi najlepšie ilustruje povzdych tridsaťšesťročného požiarnika Luisa Rodrigueza, účastníka násilných protestov proti úsporným opatreniam v Madride: „Môj ročný plat klesol už o 8 000 eur. Ak klesne ešte viac, budem mať problémy pokryť svoje náklady.“ Mediánová mzda Slováka je 8 040 eur ročne. Môžeme sa tešiť na čas, keď sa front presunie do Francúzska. Tamojší štátni zamestnanci majú platy ešte vyššie.
Autor pracuje v inštitúte INESS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.