Celé Slovensko predminulý víkend zaujal takzvaný pochod za práva slušných ľudí, na ktorom sa v Partizánskom zúčastnilo vyše 3-tisíc ľudí. Ulicami pochodovali ľudia, ktorí sú nespokojní s tým, ako sa správajú príslušníci neprispôsobivej menšiny – teda v podstate mali na mysli najmä Rómov. Pôvodne pokojný pochod využili extrémisti a len vďaka prítomnosti polície sa podarilo zabrániť, aby nakoniec nedošlo ku konfliktu. Do mesta som prišiel s istým odstupom, aby som hľadal odpoveď na zopár otázok: čo sa tu vlastne deje? Prečo sú ľudia nespokojní? Ako sa štát stará o ich bezpečnosť?
.privítanie
Auto som zaparkoval pri pošte a vydal sa za primátorom. Bolo 10 hodín predpoludním. Z námestia ku mne doliehal krik a nadávky. V centre mesta sa práve fackala, kopala a hádala skupina Rómov, a tomu všetkému sa prizerali okoloidúci ľudia. „To tu máme na dennom poriadku," utrúsil popod fúzy akýsi muž a rýchlo sa z námestia pobral preč. „Ja už neviem, čo s tým," povedal na kameru postarší chlapík. „Dennodenne tu slovne napádajú penzistov, nadávajú predavačkám v obchodoch. Včera tu dokonca museli zasahovať kukláči. S týmto tu žijeme a nikto nič nerobí. Policajti prídu, rozoženú ich a na druhý deň sa všetko opakuje."
Ani som sa nenazdal a objektom hádajúcej sa skupinky som sa stal aj ja. „Čo kameruješ, ty šedivý," pokrikovala na mňa korpulentná rómska dáma a nebyť mestského policajta, asi by som rýchlo „dokameroval". Incident trval niekoľko minút a skončil sa po tom, ako policajti odviezli zopár bitkárov na neďalekú policajnú stanicu. Na otázku, čo s nimi teraz bude, odpovedali, že nič. Vraj len spíšu zápis a žiadnu pokutu za rušenie verejného poriadku a výtržníctvo od nich nikdy nedostanú. Väčšina z predvedených sú totiž poberatelia sociálnych dávok a z tých im nejde zobrať ani cent.
.nie sme proti Rómom
V kancelárii primátora ma už čakalo niekoľko miestnych. Boli to organizátori pochodu alebo jeho účastníci. Všetci zdôraznili, že ich pokojný pochod nebol namierený proti Rómom ako takým, ale len proti tým, ktorí im tu dennodenne otravujú život. „Sám ste na vlastné oči mohli vidieť, čo sa tu deje," povedal jeden z nich. Na otázku, ako by sa mal tento problém riešiť, odpovedali v podstate všetci rovnako: tvrdším postupom štátu. „Už sme im pridlho ustupovali," dodala čiernovlasá pani. A ani sociálna pracovníčka, Rómka Mária Pihíkova, neprotirečila. „Ten pochod bol za slušných ľudí. Využili ho však extrémisti, a teraz je prirodzené, že ľudia v rómskych bytovkách sa boja. V noci po pochode im tam dokonca niekto hádzal delobuchy." Podľa nej by mala mať polícia väčšie kompetencie. Uvedomuje si, že represívne opatrenia nie sú jediným riešením, ale „aspoň si toľko nedovolia, koľko si dovoľujú". Primátor Partizánskeho Jozef Božík (HZDS) ďalej hovorí, že za dvadsať rokov sa v tejto problematike neurobilo skoro nič. Stavali sa diaľnice, priemyselné parky, ale na medziľudské vzťahy sa zabudlo. On sám podporil pochod ulicami mesta, pričom rovnako nezabudne zdôrazniť, že pochod smeroval len proti tým, ktorí znepríjemňujú slušným obyvateľom život.
.pred výbuchom?
„Ja by som bola za to, aby naši páni poslanci prijali taký zákon, že budú aspoň raz do roka zasadať v niektorej z rómskych osád. Nech si skúsia, v čom žijeme my," povedala na záver rozhovoru účastníčka nášho stretnutia. Vychádzam z budovy mestského úradu. Sadám si do auta miestnej polície. Ideme k bloku domov, kde bývajú Rómovia z problematickej štvrte. Náčelník mi predtým priateľsky odporučí, aby som z auta radšej nevystupoval a nesnažil sa s miestnymi hovoriť. A tak len pomaly prechádzame okolo budov, ktoré nijako nepripomínajú tie zdevastované paneláky z Luníka 9, ale normálne sídlisko. No nie je to celkom normálne sídlisko. V podvedomí ľudí z Partizánskeho v tomto meste tiká ukrytá časovaná bomba. Už nechcú sľuby politikov, a už priveľmi neveria rečiam o riešení rómskej otázky. Chcú riešenia, rýchle riešenia, čo je príležitosť pre skutočných kotlebovských radikálov. Moja návšteva 24-tisícového mesta sa končí. A ja odtiaľ odchádzam s istými obavami.
Videoreportáž z Partizánskeho si môžete pozrieť na www.tyzden.sk
.privítanie
Auto som zaparkoval pri pošte a vydal sa za primátorom. Bolo 10 hodín predpoludním. Z námestia ku mne doliehal krik a nadávky. V centre mesta sa práve fackala, kopala a hádala skupina Rómov, a tomu všetkému sa prizerali okoloidúci ľudia. „To tu máme na dennom poriadku," utrúsil popod fúzy akýsi muž a rýchlo sa z námestia pobral preč. „Ja už neviem, čo s tým," povedal na kameru postarší chlapík. „Dennodenne tu slovne napádajú penzistov, nadávajú predavačkám v obchodoch. Včera tu dokonca museli zasahovať kukláči. S týmto tu žijeme a nikto nič nerobí. Policajti prídu, rozoženú ich a na druhý deň sa všetko opakuje."
Ani som sa nenazdal a objektom hádajúcej sa skupinky som sa stal aj ja. „Čo kameruješ, ty šedivý," pokrikovala na mňa korpulentná rómska dáma a nebyť mestského policajta, asi by som rýchlo „dokameroval". Incident trval niekoľko minút a skončil sa po tom, ako policajti odviezli zopár bitkárov na neďalekú policajnú stanicu. Na otázku, čo s nimi teraz bude, odpovedali, že nič. Vraj len spíšu zápis a žiadnu pokutu za rušenie verejného poriadku a výtržníctvo od nich nikdy nedostanú. Väčšina z predvedených sú totiž poberatelia sociálnych dávok a z tých im nejde zobrať ani cent.
.nie sme proti Rómom
V kancelárii primátora ma už čakalo niekoľko miestnych. Boli to organizátori pochodu alebo jeho účastníci. Všetci zdôraznili, že ich pokojný pochod nebol namierený proti Rómom ako takým, ale len proti tým, ktorí im tu dennodenne otravujú život. „Sám ste na vlastné oči mohli vidieť, čo sa tu deje," povedal jeden z nich. Na otázku, ako by sa mal tento problém riešiť, odpovedali v podstate všetci rovnako: tvrdším postupom štátu. „Už sme im pridlho ustupovali," dodala čiernovlasá pani. A ani sociálna pracovníčka, Rómka Mária Pihíkova, neprotirečila. „Ten pochod bol za slušných ľudí. Využili ho však extrémisti, a teraz je prirodzené, že ľudia v rómskych bytovkách sa boja. V noci po pochode im tam dokonca niekto hádzal delobuchy." Podľa nej by mala mať polícia väčšie kompetencie. Uvedomuje si, že represívne opatrenia nie sú jediným riešením, ale „aspoň si toľko nedovolia, koľko si dovoľujú". Primátor Partizánskeho Jozef Božík (HZDS) ďalej hovorí, že za dvadsať rokov sa v tejto problematike neurobilo skoro nič. Stavali sa diaľnice, priemyselné parky, ale na medziľudské vzťahy sa zabudlo. On sám podporil pochod ulicami mesta, pričom rovnako nezabudne zdôrazniť, že pochod smeroval len proti tým, ktorí znepríjemňujú slušným obyvateľom život.
.pred výbuchom?
„Ja by som bola za to, aby naši páni poslanci prijali taký zákon, že budú aspoň raz do roka zasadať v niektorej z rómskych osád. Nech si skúsia, v čom žijeme my," povedala na záver rozhovoru účastníčka nášho stretnutia. Vychádzam z budovy mestského úradu. Sadám si do auta miestnej polície. Ideme k bloku domov, kde bývajú Rómovia z problematickej štvrte. Náčelník mi predtým priateľsky odporučí, aby som z auta radšej nevystupoval a nesnažil sa s miestnymi hovoriť. A tak len pomaly prechádzame okolo budov, ktoré nijako nepripomínajú tie zdevastované paneláky z Luníka 9, ale normálne sídlisko. No nie je to celkom normálne sídlisko. V podvedomí ľudí z Partizánskeho v tomto meste tiká ukrytá časovaná bomba. Už nechcú sľuby politikov, a už priveľmi neveria rečiam o riešení rómskej otázky. Chcú riešenia, rýchle riešenia, čo je príležitosť pre skutočných kotlebovských radikálov. Moja návšteva 24-tisícového mesta sa končí. A ja odtiaľ odchádzam s istými obavami.
Videoreportáž z Partizánskeho si môžete pozrieť na www.tyzden.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.