Má meno ako z Dobšinského rozprávky, pokojne by sa tak mohla volať nejaká stará zlomyseľná a primerane bradavičnatá ježibaba. No kurkuma nečíha niekde za pecou, ale pochádza až z ďalekej Indie a juhovýchodnej Ázie. Je príbuzná so zázvorom, tiež ide o zvláštnu, podlhovastú hľuzu, ktorú treba vykopať a ošúpať. Nie je síce taká drevnatá ako zázvor, no chutí oveľa zemitejšie a vnútri je silno oranžová. Dá sa jesť aj surová, nasekaná do šalátov, Indovia ju väčšinou pridávajú do svojich mazľavých kari pást a drvia ju v mažiari. My ju poznáme ako oranžový prášok. Kurkuma sa po vykopaní niekoľko hodín povarí, vysuší a pomelie. Potom sa predáva vo vreckách, hádže sa do jedál, vonia po pomaranči a zázvore a farbí všetko naokolo ako besná. Veď ju aj najprv začali v Indii pestovať predovšetkým ako farbivo – vedela nádherne zafarbiť látky na jasnožlto až oranžovo. Dokázala na zem priniesť farbu životodárneho slnka a stala sa hlavnou ingredienciou pri prvých náboženských obradoch, venovaných tomuto jagavému kotúču na oblohe. Kurkumu ľudstvo pozná už najmenej 4 000 rokov a dodnes sa v Ázii šaty, zafarbené týmto korením, považujú za vynikajúci prostriedok na odháňanie zlých duchov.
Keďže človek je tvor mimoriadne vynaliezavý a dokážu mu napadnúť hocikedy pekné koniny, niekomu v Indii zišlo na um hodiť toto silné farbivo aj do jedla. A čo sa nestalo! Zafarbilo sa tiež do sýtooranžova a žlta! A nielen to. Zrazu takto ochutené jedlo bolo omnoho stráviteľnejšie a pravidelnejší konzumenti začali hlásiť prvé liečivé účinky tejto prazvláštnej plodiny. Vyháňala z čriev parazity, uvoľňovala vetry, čistila krv, upravovala menštruáciu, pomáhala na astmu, dokonca liečila žltačku, posilňovala pľúca a pečeň a vôbec – stal sa z nej malý zázrak. Potom bol už len krôčik k tomu, aby ju začali mazať na rôzne rany, uštipnutia a popáleniny. A aj tam kurkuma pomohla. Dokonca vraj jej vdychovaním si pomôžete od čkania! Výskumy, na čo je ešte vhodný tento oranžový prášok, sa vedú dodnes. Patrí totiž k najviac skúmaným koreniam. Ošiaľ teda od staroveku neprestal a dnes sa kurkuma odporúča ako prevencia na rôzne druhy rakoviny. V kombinácii s cibuľou vraj na rakovinu hrubého čreva, v kombinácii s karfiolom zase na prostatu. Kurkumu zrejme treba pridávať všade, človek nikdy nevie.
Od liečiva je už len krok ku kozmetike a tam sa kurkuma znova predviedla v tých najlepších farbách. Vraj zvláčňuje pokožku a čistí pleť. Upozorňujem však naše čitateľky, prahnúce po dokonalej vizáži, že tieto kozmetické rady pochádzajú z Indie. Je možné, že na svetlej európskej pokožke oranžová kurkuma zanechá rovnako oranžový odtieň. O tom vám môže porozprávať nejeden neskúsený kuchár, ktorý po narábaní s kurkumou musel potom dva či tri dni chodiť po svete so žltými rukami. Do Európy kurkumu doniesol Marco Polo a odvtedy sa pridáva nielen do notoricky známych indických kari pást, ale napríklad aj do talianskych bezvaječných cestovín, aby mali krásnu žltú farbu. Vo veľkom sa využíva ako omnoho lacnejšia verzia šafranu. Samozrejme, bez typickej šafranovej chuti. Kurkuma však jedlu dodá inú, orientálnu, jemne drevnatú a zemitú príchuť. S jej dávkovaním to netreba preháňať, farbivo kurkumín, ktorý kurkuma obsahuje, je naozaj intenzívne a na jemné zafarbenie jedla nám pokojne postačí kopček na špičke noža.
S kurkumou k žltým zajtrajškom
Keďže kurkuma nie je chuťovo až tak veľmi výrazná, nemusíme sa ju báť po troške pridať aj do cukroviniek alebo koláčov, najmä ak chceme dosiahnuť nádhernú žltú farbu, akú vedia v bublanine vytvoriť iba domáce vajcia. Takisto omeleta alebo zemiakové placky po pridaní kurkumy na špičku noža dostanú oveľa zdravší a príťažlivejší nádych. Indovia tvrdia, že už farba jedla nás pripravuje na gurmánsky zážitok a telo začína pri pohľade na jedlo v teplých farbách vylučovať tráviace šťavy. Človek zároveň podvedome radšej siahne po zlatavejších a červenších potravinách. Pomôžte si preto aj vy trošku vo svojom kulinárskom umení prírodou – farebnou silou kurkumy a prinúťte tak svojich hostí, aby nenútene podľahli prirodzeným reflexom. Kto má dosť odvahy, môže z kurkumy urobiť aj hlavnú ingredienciu. Absolútnou špičkou je pečené kuriatko vopred dobre ponatierané zmesou kurkumy, soli a čierneho korenia. Pri natieraní si však nezabudnite natiahnuť jemné igelitové rukavice. Žlté prsty nech sú radšej naďalej znakom tuhých fajčiarov ako vyznávačov tejto zázračnej indickej koreniny.
Keďže človek je tvor mimoriadne vynaliezavý a dokážu mu napadnúť hocikedy pekné koniny, niekomu v Indii zišlo na um hodiť toto silné farbivo aj do jedla. A čo sa nestalo! Zafarbilo sa tiež do sýtooranžova a žlta! A nielen to. Zrazu takto ochutené jedlo bolo omnoho stráviteľnejšie a pravidelnejší konzumenti začali hlásiť prvé liečivé účinky tejto prazvláštnej plodiny. Vyháňala z čriev parazity, uvoľňovala vetry, čistila krv, upravovala menštruáciu, pomáhala na astmu, dokonca liečila žltačku, posilňovala pľúca a pečeň a vôbec – stal sa z nej malý zázrak. Potom bol už len krôčik k tomu, aby ju začali mazať na rôzne rany, uštipnutia a popáleniny. A aj tam kurkuma pomohla. Dokonca vraj jej vdychovaním si pomôžete od čkania! Výskumy, na čo je ešte vhodný tento oranžový prášok, sa vedú dodnes. Patrí totiž k najviac skúmaným koreniam. Ošiaľ teda od staroveku neprestal a dnes sa kurkuma odporúča ako prevencia na rôzne druhy rakoviny. V kombinácii s cibuľou vraj na rakovinu hrubého čreva, v kombinácii s karfiolom zase na prostatu. Kurkumu zrejme treba pridávať všade, človek nikdy nevie.
Od liečiva je už len krok ku kozmetike a tam sa kurkuma znova predviedla v tých najlepších farbách. Vraj zvláčňuje pokožku a čistí pleť. Upozorňujem však naše čitateľky, prahnúce po dokonalej vizáži, že tieto kozmetické rady pochádzajú z Indie. Je možné, že na svetlej európskej pokožke oranžová kurkuma zanechá rovnako oranžový odtieň. O tom vám môže porozprávať nejeden neskúsený kuchár, ktorý po narábaní s kurkumou musel potom dva či tri dni chodiť po svete so žltými rukami. Do Európy kurkumu doniesol Marco Polo a odvtedy sa pridáva nielen do notoricky známych indických kari pást, ale napríklad aj do talianskych bezvaječných cestovín, aby mali krásnu žltú farbu. Vo veľkom sa využíva ako omnoho lacnejšia verzia šafranu. Samozrejme, bez typickej šafranovej chuti. Kurkuma však jedlu dodá inú, orientálnu, jemne drevnatú a zemitú príchuť. S jej dávkovaním to netreba preháňať, farbivo kurkumín, ktorý kurkuma obsahuje, je naozaj intenzívne a na jemné zafarbenie jedla nám pokojne postačí kopček na špičke noža.
S kurkumou k žltým zajtrajškom
Keďže kurkuma nie je chuťovo až tak veľmi výrazná, nemusíme sa ju báť po troške pridať aj do cukroviniek alebo koláčov, najmä ak chceme dosiahnuť nádhernú žltú farbu, akú vedia v bublanine vytvoriť iba domáce vajcia. Takisto omeleta alebo zemiakové placky po pridaní kurkumy na špičku noža dostanú oveľa zdravší a príťažlivejší nádych. Indovia tvrdia, že už farba jedla nás pripravuje na gurmánsky zážitok a telo začína pri pohľade na jedlo v teplých farbách vylučovať tráviace šťavy. Človek zároveň podvedome radšej siahne po zlatavejších a červenších potravinách. Pomôžte si preto aj vy trošku vo svojom kulinárskom umení prírodou – farebnou silou kurkumy a prinúťte tak svojich hostí, aby nenútene podľahli prirodzeným reflexom. Kto má dosť odvahy, môže z kurkumy urobiť aj hlavnú ingredienciu. Absolútnou špičkou je pečené kuriatko vopred dobre ponatierané zmesou kurkumy, soli a čierneho korenia. Pri natieraní si však nezabudnite natiahnuť jemné igelitové rukavice. Žlté prsty nech sú radšej naďalej znakom tuhých fajčiarov ako vyznávačov tejto zázračnej indickej koreniny.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.