Koho napadlo spojiť výrobok pre deti s kostlivcami? Aká idea ho viedla, aký za tým bol marketingový plán? Všetky rozkošné zvieratká boli obsadené? Vidím lebku, myslím na Hamleta, na pirátov, na jedy, na smrť, ale na mliečny výrobok nikdy. Kostlivec, tradičná hororová rekvizita, namotáva deti na pseudojogurty. A deti, tie ho milujú, ani by som sa nečudoval, keby z nich všetkých vyrástli gotici a deathmetalisti.
Akoby tu priamo pred našimi očami dochádzalo k zmene vnímania tradičnej symboliky, otáčajú sa archetypy. Namiesto toho, aby z monštier išiel strach, stávajú sa z nich milé postavičky, neškodné, bezpečné, netreba pred nimi pod posteľ zaliezať. Je to iba kostlivec, múmia, zombík, duch, homunkulus, vlkolak, upír, nič, čoho by bolo treba skutočne sa báť.
Najviac to odniesli nešťastníci upíri, z majestátnych nemŕtvych vládcov noci cicajúcich krv nešťastných obetí, zo zatratencov spriahnutých s peklom stali sa najprv romantickými figúrami románov ružovej knižnice a teraz vyslovene detskými hrdinami. Upírikmi zo susedstva, ktorí sa stali svojimi vlastnými karikatúrami. Vonkajšie atribúty zostávajú, ale iba formálne, najzákladnejší atribút – strach – je preč. A znova, toto by azda neprekážalo, ľúto mi je bánia sa. Takého toho poetického príjemného bánia sa, ktorému sa vždy ľahšie čelilo s niekým. Ten zjednocujúci pocit spolupatričnosti, pomocou ktorého sa dala hrozba najľahšie prekonať.
Do kín mieri film, a určite to bude skvelý film, animák, nazvaný Hotel Transylvánia. Prístupnosť neobmedzená, malé deti by mali ísť s rodičmi, ale len fakt malé, také, čo bez rodičov aj tak nikam nechodia. Jeho hlavným hrdinom je Dracula, oficiálne TEN Drakula, akurát už nie hororová postava, ale prevádzkovateľ ubytovne pre ostatné nadprirodzené stvory. Lebo tie, keďže už sa netešia žiadnej bázni, potrebujú svoje vlastné útočisko. Bez ľudí, lebo ľudí sa treba báť, nie nadprirodzených tvorov.
A toto je skutočne zvrátené, toto je to, z čoho ide des. Svet, v ktorom najväčšou hrozbou sú ľudia. Nie psychopati a vrahovia, ale ľudia ako druh. Ako sa dá v takomto vyrásť a nestať sa paranoikom?
Akoby tu priamo pred našimi očami dochádzalo k zmene vnímania tradičnej symboliky, otáčajú sa archetypy. Namiesto toho, aby z monštier išiel strach, stávajú sa z nich milé postavičky, neškodné, bezpečné, netreba pred nimi pod posteľ zaliezať. Je to iba kostlivec, múmia, zombík, duch, homunkulus, vlkolak, upír, nič, čoho by bolo treba skutočne sa báť.
Najviac to odniesli nešťastníci upíri, z majestátnych nemŕtvych vládcov noci cicajúcich krv nešťastných obetí, zo zatratencov spriahnutých s peklom stali sa najprv romantickými figúrami románov ružovej knižnice a teraz vyslovene detskými hrdinami. Upírikmi zo susedstva, ktorí sa stali svojimi vlastnými karikatúrami. Vonkajšie atribúty zostávajú, ale iba formálne, najzákladnejší atribút – strach – je preč. A znova, toto by azda neprekážalo, ľúto mi je bánia sa. Takého toho poetického príjemného bánia sa, ktorému sa vždy ľahšie čelilo s niekým. Ten zjednocujúci pocit spolupatričnosti, pomocou ktorého sa dala hrozba najľahšie prekonať.
Do kín mieri film, a určite to bude skvelý film, animák, nazvaný Hotel Transylvánia. Prístupnosť neobmedzená, malé deti by mali ísť s rodičmi, ale len fakt malé, také, čo bez rodičov aj tak nikam nechodia. Jeho hlavným hrdinom je Dracula, oficiálne TEN Drakula, akurát už nie hororová postava, ale prevádzkovateľ ubytovne pre ostatné nadprirodzené stvory. Lebo tie, keďže už sa netešia žiadnej bázni, potrebujú svoje vlastné útočisko. Bez ľudí, lebo ľudí sa treba báť, nie nadprirodzených tvorov.
A toto je skutočne zvrátené, toto je to, z čoho ide des. Svet, v ktorom najväčšou hrozbou sú ľudia. Nie psychopati a vrahovia, ale ľudia ako druh. Ako sa dá v takomto vyrásť a nestať sa paranoikom?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.