V prvom rade ide o pomerne nezáživný a nezaujímavý text. Hrdina je úspešný človek (novinár), ktorý má všetko a zároveň nemá nič, čo teda nie je veľmi originálna dramatická situácia. Autor ho núti deklamovať text, ktorému chýba hĺbka, naliehavosť, hrôza či vtip. Rozpráva o všelijakých podvodoch, vďaka ktorým sa dostal na vrchol, o tom ako ho –všetkými milovaného a obdivovaného – nakoniec všetci opustia, občas osteň svojho obviňovania namieri na meštiacke Rakúsko. Druhým problémom je Miro Noga a zrejme aj to, ako bol režisérom vedený. Od prvej po poslednú vetu máte pocit, že „hrá", ani chvíľu to nie je autentické, stále je to skôr prednes naučeného, pri prvej premiére ešte nie celkom zvládnutého textu. Režisér mu v ničom nepomohol, nijako ho nerozhýbal, nevymyslel žiadny trik. Aj tá zrkadlová stena za scénou (scénu a kostým vymyslela Eva Kudláčová-Rácová) je až na jeden krátky okamih len dekoráciou. Hrdina počíta. Počítame s ním, lebo (správne) predpokladáme, že keď príde k tisícke, predstavenie sa skončí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.