Máme pred sebou prvú medzibilanciu. Vyzerá to tak, že dnešná veľká zmena prebieha v líniách axiálneho času, keď vznikli veľké náboženstvá ako konfuciánstvo, buddhizmus, hinduizmus, taoizmus a judaizmus, neskôr kresťanstvo a islam. To svedčí o jej mohutnosti, lebo sa opiera o kultúrne vzorce, staré viac ako dvetisíc rokov.
Úspech či neúspech nežných, zamatových, oranžových a ružových revolúcií závisel od ich vnútornej pripravenosti a geopolitickej polohy. Definitívne celosvetové víťazstvo demokracie sa nekonalo. V krajinách Arabskej jari sa uplatňuje duch islamizmu. Ázijské ekonomické revolúcie v Číne, Indii či Indonézii sú spojené s tradičnými kultúrami, ktoré si nezakladajú na ochrane jednotlivca, ľudských a vlastníckych práv, ale uprednostňujú poriadok a disciplínu, v Rusku vládu osoby, spojenú s prerastaním svetskej a cirkevnej moci. Prichádza k stretu kultúr, o ktorom hovoril Samuel Huntington, otázkou ostáva, do akej miery bude súťaživý alebo bojový. Bolo by naivné myslieť si, že násilie zmizlo z povrchu zemského, a platí to aj o atómovej hrozbe.
V tomto protirečivom procese sa nachádza celá Európa. Stratili sme peľ nevinnosti transformujúcich sa krajín a stali sa súčasťou zadrhávajúceho sa európskeho mechanizmu. Sme svedkami malovernosti intelektuálnych elít, apokalyptických vízií o konci kapitalizmu, hľadania falošných neokomunistických utópií, ale aj anarchie, kolektívnej anonymizácie a mediálnej idiotizácie ľudí. Slobodná spoločnosť ohrozuje sama seba dobrovoľným obmedzovaním slobody byrokratizovanými mocenskými aparátmi v nádeji, že sa stane súčasťou zápasu obrov s obrami, ako si to želá pre Európu Timothy Garton Ash.
Historik Niall Ferguson nie je divoký neokonzervatívec ani neoliberál. Ak však píše o rázcestí medzi možnou americkou verziou Európy s nízkym rastom, vysokou nezamestnanosťou, ešte vyšším dlhom, reálnym geopolitickým úpadkom a skutočnou zmenou, hovorí aj o tom, či Európa dokáže zabrániť tomu, aby sa jej svet deficitov nezmenil na deficitný svet.
Úspech či neúspech nežných, zamatových, oranžových a ružových revolúcií závisel od ich vnútornej pripravenosti a geopolitickej polohy. Definitívne celosvetové víťazstvo demokracie sa nekonalo. V krajinách Arabskej jari sa uplatňuje duch islamizmu. Ázijské ekonomické revolúcie v Číne, Indii či Indonézii sú spojené s tradičnými kultúrami, ktoré si nezakladajú na ochrane jednotlivca, ľudských a vlastníckych práv, ale uprednostňujú poriadok a disciplínu, v Rusku vládu osoby, spojenú s prerastaním svetskej a cirkevnej moci. Prichádza k stretu kultúr, o ktorom hovoril Samuel Huntington, otázkou ostáva, do akej miery bude súťaživý alebo bojový. Bolo by naivné myslieť si, že násilie zmizlo z povrchu zemského, a platí to aj o atómovej hrozbe.
V tomto protirečivom procese sa nachádza celá Európa. Stratili sme peľ nevinnosti transformujúcich sa krajín a stali sa súčasťou zadrhávajúceho sa európskeho mechanizmu. Sme svedkami malovernosti intelektuálnych elít, apokalyptických vízií o konci kapitalizmu, hľadania falošných neokomunistických utópií, ale aj anarchie, kolektívnej anonymizácie a mediálnej idiotizácie ľudí. Slobodná spoločnosť ohrozuje sama seba dobrovoľným obmedzovaním slobody byrokratizovanými mocenskými aparátmi v nádeji, že sa stane súčasťou zápasu obrov s obrami, ako si to želá pre Európu Timothy Garton Ash.
Historik Niall Ferguson nie je divoký neokonzervatívec ani neoliberál. Ak však píše o rázcestí medzi možnou americkou verziou Európy s nízkym rastom, vysokou nezamestnanosťou, ešte vyšším dlhom, reálnym geopolitickým úpadkom a skutočnou zmenou, hovorí aj o tom, či Európa dokáže zabrániť tomu, aby sa jej svet deficitov nezmenil na deficitný svet.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.