Základom románu bola poviedka o jednej z hlavných postáv, bývalom punkrockerovi, starnúcom hudobnom vydavateľovi Bennym, ale každá ďalšia postava v nej autorku nútila, aby sa jej snažila porozumieť, a tak pre ne postupne vytvárala ďalšie príbehy. Čo kapitola, to iná hlavná postava, iná doba, od 70. rokov 20. storočia až po rok 2020, iný žáner od tragédie po paródiu, iný štýl a jazyk rozprávania (vo vynikajúcom preklade Barbory Punge Puchalskej), z nich najprekvapivejšia je kapitola, napísaná ako powerpointová prezentácia o autistickom chlapcovi, ktorý študuje pauzy v hudobných skladbách. Nič z toho však nie je samoúčelné, všetko dohromady vyvára plastický obraz o tom, ako rýchlo uplynie náš život v čase. Prchavosť prítomnej chvíle je ešte znásobená tým, že jednotlivé kapitoly nie sú radené za sebou chronologicky, napriek tomu do seba dokonale zapadajú a nedajú sa čítať v inom poradí. Eganová je vynikajúca rozprávačka, zaujme od prvej vety. Pre mňa je to rozhodne najlepšia kniha tohto roka, a to ani nie som fanúšička punkrockovej hudby, ktorá je dôležitou súčasťou rozprávania.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.