Prípad ponorený do tieňa

Rok 1953. Jeden z najhorších. Vo vzduchu sa vznáša cigaretový dym – a ešte všeličo iné. Neporovnateľne vážnejšie, neporovnateľne zadúšajúcejšie, neporovnateľne zničujúcejšie, neporovnateľne smrteľnejšie. Gottwald síce už natiahol brká, ale prišiel ďalší krvilačný viťúzisko, moskovský lokaj, komunista od A po Z. Nad hlavami obyvateľstva sa vznáša  hrozba menovej reformy, všade sa o nej šepká, ale oficiálne miesta taký krok vylučujú (ešte aj tridsaťšesť hodín pred jeho uskutočnením, ktoré totálne znehodnotilo úspory najmä stredných a vyšších vrstiev). Hoci kamelot na Václavskom námestí ubezpečuje, že vkladom v bankách nič nehrozí, Jitka, manželka kapitána Hakla poplašným správam verí. Veriť im, znamená neveriť štátu a jeho predstaviteľom. Kapitán Hakl je však štátny človek, príslušník zboru verejnej bezpečnosti, kriminalista, preto šuškandám sprvu odoláva a rodinné úspory, čo manželka ešte včas vybrala z banky, aby si za ne kúpili niečo, čo nepodľahne menovej reforme, napríklad obraz Antonína Slavíčka, ostávajú nepoužité ležať na dne zásuvky v kuchyni.
Príbeh snímky V tieni,  koprodukčného retrofilmu českého režiséra Davida Ondříčka (Jedna ruka netleská, Samotári), sa začína nočnou lúpežou v klenotníctve. Na prípad je nasadený kapitán Hakl. Zdá sa, že pôjde o rutinnú policajnú prácu s rýchlym koncom, keďže sa na mieste činu nájde čudné kožené puzdierko, o ktorom kapitán tuší, komu patrí. Dôkazy smerujú k židovskej obci, konkrétne ku Kirschovi, k známej firme vo svete zlodejov. Lenže veci nie vždy vnútri vyzerajú tak, ako sa javia navonok. Postupne sa detektív – a my s ním – zamotáva čoraz hlbšie a nebezpečnejšie do eštebáckej pavučiny, čo zanešvári všetko, okolo čoho prejde, na koho či na čo sa pozrie. Chápadlá politickej mafie začnú postupne ohrozovať aj Haklovu rodinu, nielen Jitku, ale aj malého syna Toma (hoci vie aj pekne recitovať básničky o smradľavých kulakoch). Situácia sa vyostruje aj prítomnosťou záhadného, len po nemecky hovoriaceho majora Zenkeho. Hakla to voľky-nevoľky vťahuje do sietí politických intríg. Je čas rozhodnúť sa...      
Rozhodnúť sa pre hrdinstvo alebo pre inú cestu? V psích časoch je veľmi lákavou možnosťou rezignácia – mentálne so zlom a jeho praktikami nesúhlasiť, ale telom, hoci aj telom bez duše,  sa pridať na stranu zla. Hakl by bol najradšej, keby len mohol pokojne vyšetrovať kriminálne prípady, po práci sa venovať rodine a sem-tam si niečo uložiť do banky. Ale doba káže rozhodnúť sa...
Hlavným pozitívom filmu je jeho vizuálna stránka, pripomínajúca film noir – kostýmami, prostrediami, svietením, cigaretami, kriminálnou zápletkou, celkovou obrazovou ponurosťou. Ale chvályhodné sú aj herecké kreácie, najmä tradične skvelý Ivan Trojan, ktorý nie prvý raz dokazuje, že je schopný uniesť na svojich pleciach aj celý film (naposledy napríklad vo Viditeľnom svete z roku 2011). Tentoraz má aj silných sekundantov, napríklad Sebastiana Kocha, známeho z oscarovej snímky Životy tých druhých.
Päťdesiate roky minulého storočia, obdobie monštruóznych politických procesov, keď sa nevinní ľudia pred  bábkovými súdnymi tribunálmi priznávali k svojej vine, a obdobie, keď sa odohráva dej filmu (venovaný obetiam politického teroru) V tieni, ktorý síce neohúri, ale ani nesklame.

Ve stínu. ČR, SR, Poľsko, Izrael 2012.  Réžia: David Ondříček. Scenár: Marek Epstein, David Ondříček, Misha Votruba. Kamera: Adam Sikora. Strih: Michal Lánský. Hudba: Jan P. Muchow, Michal Novinski. Hrajú: Ivan Trojan, Sebastian Koch, Soňa Norisová, Jiří Štěpnička, Marek Taclík, David Švehlík, Filip Antonio. 96 min.