Teherán na dne
Iránska mena rial sa prepadá, na prelome septembra a októbra prišla rekordnou rýchlosťou o tretinu svojej hodnoty voči doláru. Tretieho októbra došlo v Teheráne k protestom proti znižujúcej sa životnej úrovni a neistote. Ich pobúrení účastníci hlasne odsudzovali politiku prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda. Polícia rozohnala protestujúcich, ale heslá, ktoré označovali Ahmadínedžáda za vlastizradcu, sú signálom dlhodobejšej a hlbšej nespokojnosti Iráncov. Politika prezidenta totiž naozaj poškodzuje ekonomiku Iránu.
Mahmúd Ahmadínedžád svojím trvaním na jadrovom programe vystavil krajinu ekonomickým sankciám. Sankcie znižujú príjmy Iránu z exportu ropy. Obchodní partneri Iránu odoberajú čoraz menej ropy, navyše mnohí využívajú situáciu na získanie výhod – Čína vyžaduje od Iránu až 50-percentné zľavy na ropu, ktorú nakupuje.
Iránci prestávajú veriť svojej mene. Nakupujú zahraničné meny a obávajú sa budúcnosti. Tá ukrýva okrem možného vojenského zásahu voči Iránu, o ktorom už dávnejšie uvažuje Izrael, aj ekonomické hrozby. Podľa Steva H. Hanka, ktorý svoje tvrdenia uverejnil v článku na stránke Cato Institute, zúri v Iráne hyperinflácia. „Keď sa rúti mena, môžete si byť istí, že aj ostatné ekonomické ukazovatele sa pohnú negatívnym smerom,“ píše Hanke. „Na základe aktuálnych údajov z iránskeho čierneho trhu so zahraničnými menami odhadujem, že mesačná inflácia v Iráne dosiahla hodnotu 69,6 percenta. Nadpolovičná mesačná inflácia znamená, že Irán nepochybne zažíva hyperinfláciu.“ Hanke vo svojom ďalšom článku na Globe Asia uvádza, že už od augusta 2005, keď sa stal Ahmadínedžád prezidentom, ekonomika Iránu upadá. Aj svetová banka vo svojej správe Doing Business za rok 2012 zaradila Irán na 144. miesto zo 183 krajín, čo sa týka stavu voľného trhu a podmienok na podnikanie.
Iránska ekonomika, už dávno dusená islamskou byrokraciou a v poslednom období aj medzinárodnými sankciami, je na tom veľmi zle. Podľa izraelského ministra financií Yuvala Steinintza ju čaká skorý kolaps. To, či však bieda obyvateľstva donúti vládcov, aby zmenili politiku, je veľmi otázne. Príklad Kuby a saddámovského Iraku ukazuje, že výsledkom sankcií je skôr dlhodobé ožobračovanie populácie, nie významná zmena režimu, ktorá by prišla zhora. V Iráne však rozhodne možno očakávať silnejúci ľudový hnev.
.mg
Dve miliardy
Grécko musí ušetriť ešte 2 miliardy eur, tak znie podmienka tzv. Trojky, zástupcov Európskej komisie, ECB a MMF, aby Atény dostali ďalšiu etapu pomoci. Grécky premiér Samaras sa v nemeckej tlači sťažoval na nemeckého ministra hospodárstva Röslera z FDP, že nie je „najlepším spojencom“. Grécku vraj hrozí rozklad spoločnosti, ak by muselo opustiť eurozónu.
.jd
Protesty
V Španielsku a Portugalsku sa konali mimoriadne početné protivládne protesty. Bola to priama reakcia na zvyšovanie daní a rozpočtové škrty, ktoré obe krajiny prijímajú pod tlakom Nemecka a ECB. V Madride a Barcelone demonštrovalo proti vláde Mariana Rajoya vyše dvoch miliónov ľudí, s apelom na upokojenie vystúpil v mimoriadnom prejave aj španielsky kráľ Juan Carlos.
.jd
Skoro vojna
Sýria znervózňuje Turecko. Posledným príkladom je mínometná paľba spoza sýrskej hranice, ktorá stála život päť tureckých vojakov v oblasti Akcakale. Turecko, členská krajina NATO, ktorá bola napadnutá, reagovalo unilaterálne a výsledkom je neznámy počet zastrelených sýrskych vojakov. Ankara presadzuje v OSN bezletovú zónu nad Sýriou, do Turecka ušlo už 80-tisíc sýrskych utečencov.
.jd
Reindustrializácia
Európsky komisár pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani chce do roku 2020 opäť spriemyselniť EÚ. Priemerný podiel priemyslu na ekonomike má stúpnuť z 15 na 20 percent. Komisár chce lepšie prostredie pre investície a inovácie do fabrík. Produkcia reálnych výrobkov ako cesta z krízy? Fajn, no politika podpory priemyslu asi narazí na európske klimatické ciele.
.lk
Rozhodnutie
Ruský ústavný súd potvrdil, že zákaz propagácie homosexuality a pedofílie na verejnosti je v súlade s ruskou ústavou. Rozhodnutie bolo vynesené v kauze zákazu homosexuálneho pochodu v Petrohrade. Zákon predpokladá trest za propagáciu homosexuality a pedofílie vo výške 125 eur pre jednotlivcov a 12 500 eur pre skupiny a organizácie. Podobný zákon, ale s trestnými sankciami až do piatich rokov, prijali minulý týždeň na Ukrajine.
.jd
François Hollande/
Kritizujú ho za všetko, čo robí aj nerobí. Najnovšie čelí mediálnemu tlaku na sociálnych sieťach za návrh zdaniť malých podnikateľov, ktorí by štátu odvádzali až 58 percent zisku. Podnikatelia si hovoria Les Pigeons, holuby. Minister financií prisľúbil kompromis.
Ed Milliband/
Tieňový premiér Veľkej Británie vyrába Labouristickej strane stredový imidž. Ed Milliband v prejave na straníckej konferencii v Manchesteri zdôraznil svoje skromné začiatky aj svoj obdiv voči tvorivým podnikateľom. Rečnil o hodnotách a národnej jednote. Do volieb v roku 2015 možno ešte podobné prejavy očakávať.
Henrique Capriles/
Venezuelský právnik bol protikandidátom ľavicového prezidenta Victora Cháveza vo voľbách, ktoré prebehli v nedeľu. Capriles chce podporovať podnikanie aj sociálne programy, je proti ďalšiemu znárodňovaniu, nemieni však automaticky vracať znárodnené podniky bývalým vlastníkom.
Iránska mena rial sa prepadá, na prelome septembra a októbra prišla rekordnou rýchlosťou o tretinu svojej hodnoty voči doláru. Tretieho októbra došlo v Teheráne k protestom proti znižujúcej sa životnej úrovni a neistote. Ich pobúrení účastníci hlasne odsudzovali politiku prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda. Polícia rozohnala protestujúcich, ale heslá, ktoré označovali Ahmadínedžáda za vlastizradcu, sú signálom dlhodobejšej a hlbšej nespokojnosti Iráncov. Politika prezidenta totiž naozaj poškodzuje ekonomiku Iránu.
Mahmúd Ahmadínedžád svojím trvaním na jadrovom programe vystavil krajinu ekonomickým sankciám. Sankcie znižujú príjmy Iránu z exportu ropy. Obchodní partneri Iránu odoberajú čoraz menej ropy, navyše mnohí využívajú situáciu na získanie výhod – Čína vyžaduje od Iránu až 50-percentné zľavy na ropu, ktorú nakupuje.
Iránci prestávajú veriť svojej mene. Nakupujú zahraničné meny a obávajú sa budúcnosti. Tá ukrýva okrem možného vojenského zásahu voči Iránu, o ktorom už dávnejšie uvažuje Izrael, aj ekonomické hrozby. Podľa Steva H. Hanka, ktorý svoje tvrdenia uverejnil v článku na stránke Cato Institute, zúri v Iráne hyperinflácia. „Keď sa rúti mena, môžete si byť istí, že aj ostatné ekonomické ukazovatele sa pohnú negatívnym smerom,“ píše Hanke. „Na základe aktuálnych údajov z iránskeho čierneho trhu so zahraničnými menami odhadujem, že mesačná inflácia v Iráne dosiahla hodnotu 69,6 percenta. Nadpolovičná mesačná inflácia znamená, že Irán nepochybne zažíva hyperinfláciu.“ Hanke vo svojom ďalšom článku na Globe Asia uvádza, že už od augusta 2005, keď sa stal Ahmadínedžád prezidentom, ekonomika Iránu upadá. Aj svetová banka vo svojej správe Doing Business za rok 2012 zaradila Irán na 144. miesto zo 183 krajín, čo sa týka stavu voľného trhu a podmienok na podnikanie.
Iránska ekonomika, už dávno dusená islamskou byrokraciou a v poslednom období aj medzinárodnými sankciami, je na tom veľmi zle. Podľa izraelského ministra financií Yuvala Steinintza ju čaká skorý kolaps. To, či však bieda obyvateľstva donúti vládcov, aby zmenili politiku, je veľmi otázne. Príklad Kuby a saddámovského Iraku ukazuje, že výsledkom sankcií je skôr dlhodobé ožobračovanie populácie, nie významná zmena režimu, ktorá by prišla zhora. V Iráne však rozhodne možno očakávať silnejúci ľudový hnev.
.mg
Dve miliardy
Grécko musí ušetriť ešte 2 miliardy eur, tak znie podmienka tzv. Trojky, zástupcov Európskej komisie, ECB a MMF, aby Atény dostali ďalšiu etapu pomoci. Grécky premiér Samaras sa v nemeckej tlači sťažoval na nemeckého ministra hospodárstva Röslera z FDP, že nie je „najlepším spojencom“. Grécku vraj hrozí rozklad spoločnosti, ak by muselo opustiť eurozónu.
.jd
Protesty
V Španielsku a Portugalsku sa konali mimoriadne početné protivládne protesty. Bola to priama reakcia na zvyšovanie daní a rozpočtové škrty, ktoré obe krajiny prijímajú pod tlakom Nemecka a ECB. V Madride a Barcelone demonštrovalo proti vláde Mariana Rajoya vyše dvoch miliónov ľudí, s apelom na upokojenie vystúpil v mimoriadnom prejave aj španielsky kráľ Juan Carlos.
.jd
Skoro vojna
Sýria znervózňuje Turecko. Posledným príkladom je mínometná paľba spoza sýrskej hranice, ktorá stála život päť tureckých vojakov v oblasti Akcakale. Turecko, členská krajina NATO, ktorá bola napadnutá, reagovalo unilaterálne a výsledkom je neznámy počet zastrelených sýrskych vojakov. Ankara presadzuje v OSN bezletovú zónu nad Sýriou, do Turecka ušlo už 80-tisíc sýrskych utečencov.
.jd
Reindustrializácia
Európsky komisár pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani chce do roku 2020 opäť spriemyselniť EÚ. Priemerný podiel priemyslu na ekonomike má stúpnuť z 15 na 20 percent. Komisár chce lepšie prostredie pre investície a inovácie do fabrík. Produkcia reálnych výrobkov ako cesta z krízy? Fajn, no politika podpory priemyslu asi narazí na európske klimatické ciele.
.lk
Rozhodnutie
Ruský ústavný súd potvrdil, že zákaz propagácie homosexuality a pedofílie na verejnosti je v súlade s ruskou ústavou. Rozhodnutie bolo vynesené v kauze zákazu homosexuálneho pochodu v Petrohrade. Zákon predpokladá trest za propagáciu homosexuality a pedofílie vo výške 125 eur pre jednotlivcov a 12 500 eur pre skupiny a organizácie. Podobný zákon, ale s trestnými sankciami až do piatich rokov, prijali minulý týždeň na Ukrajine.
.jd
François Hollande/
Kritizujú ho za všetko, čo robí aj nerobí. Najnovšie čelí mediálnemu tlaku na sociálnych sieťach za návrh zdaniť malých podnikateľov, ktorí by štátu odvádzali až 58 percent zisku. Podnikatelia si hovoria Les Pigeons, holuby. Minister financií prisľúbil kompromis.
Ed Milliband/
Tieňový premiér Veľkej Británie vyrába Labouristickej strane stredový imidž. Ed Milliband v prejave na straníckej konferencii v Manchesteri zdôraznil svoje skromné začiatky aj svoj obdiv voči tvorivým podnikateľom. Rečnil o hodnotách a národnej jednote. Do volieb v roku 2015 možno ešte podobné prejavy očakávať.
Henrique Capriles/
Venezuelský právnik bol protikandidátom ľavicového prezidenta Victora Cháveza vo voľbách, ktoré prebehli v nedeľu. Capriles chce podporovať podnikanie aj sociálne programy, je proti ďalšiemu znárodňovaniu, nemieni však automaticky vracať znárodnené podniky bývalým vlastníkom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.