Veľa veci sa od legendárnych čias federálneho titulu z roku 1978 zmenilo: žijeme v slobode, nie za ostnatým drôtom, v hale nie sú stĺpy a mráz, ale teplo a čisto a hokej je oveľa náročnejší.
Ale dve podstatné kvality sa nezmenili.
1. Pred trdsiatimi rokmi bol štadión vypredaný najlepšími fanúšikmi v Československu, dnes ho vypredáva najlepšie obecenstvo v KHL (vtedy aj dnes to netvrdia fanúškovia Slovana, ale hráči súperov).
2. Vtedy sa chodilo na troch bratov a ich súboje s Hlinkom, Novým či Martincom, dnes sa chodí na Šatana, Višňovského a Hudáčka a ich partie s Ovečkinom, Radulovom či Afinogenovom. Vtedy aj dnes je to najkrajšie možné divadlo.
Mimochodom, diváci. Vstup do KHL spôsobil, že výrazne ubudlo vulgárnosti, uznanie publika sa dostáva aj súperom, a vlastní hráči sú vytlieskaní aj po prehre. Elektrizujúce sú najmä standing ovations po dobrej akcii a tie pred koncom zápasu. Rolu zrejme hrá aj jazyk (nadávať ruským rozhodcom či hráčom po slovensky je mierne neefektívne), ale nielen. Zmenila sa celková mentalita tribún – keďže za Slovan hrá vynikajúca trojica z Trenčína a Miklík s Draveckým z Košíc, fandí sa síce stále Slovanu, ale súčasne aj celému slovenskému hokeju. Klub stavil na slovenských hráčov a výsledok je ohromujúci: Trenčania a Košičania sú oslovovaní krstným menom, Andrej Sekera bol privítaný akoby bol odchovanec a tréner reprezentácie Vladimír Vůjtek dostal ovácie, porovnateľné len so Šatanom a Višňovským. Slovan v KHL teda hokejové Slovensko nielen skultivoval, ale najmä spojil.
Ako sa to všetko stalo?
Nie je to zázrak. Na Slovensku si príliš nectíme kvalitu, radšej hľadáme ľahšie cesty, ale so vstupom klubu do KHL potreba kvality prišla. Práve ona priniesla so sebou všetko ostatné. Konkurenciu v kádri, absolútne nasadenie, profesionalizmus trénera Čadu, a z toho všetkého plynúcu radosť a vernosť divákov. Dnes nikto nemôže hovoriť, že Slovan je preferovaný tím z hlavného mesta, že mu pomáha zväz či rozhodcovia. Naopak, Slovan má najmenší rozpočet v KHL, ruskí rozhodcovia nie sú ani len neutrálni a každé víťazstvo je preto tak trochu triumfom Dávida nad Goliášom. Toto mimoriadne spája hráčov, ale aj celý tím s divákmi. No na začiatku stála zvýšená kvalita, ktorej dosiahnutie si generálny manažér Maroš Krajči uviazal pred sezónou na krk, a zvládol to. Skvelá práca, Maroš. Nadlho vypredané tribúny a zimný štadión ako rodiace sa kultové miesto Bratislavy sú len dôsledok.
Keď som mal 13 rokov, zápasy Slovana boli pre mňa svojím nábojom aj kvalitou zážitkom týždňa. Dnes sa to začína podobať. Vtedy céčko, dnes celá aréna, vtedy bratia Šťastní, dnes čarujúci Šarky s Višňom. Už mi chýba len Petrov dres pod strechou.
PS: Lídri Slovana píšu v tomto časopise každý týždeň o dianí v KHL. Spolu s pripravovanou súťažou o hviezdu .týždňa je to náš skromný príspevok k hokejovej fantázii na Tehelnom poli.
.dlhodobý projekt .týždňa o školstve
Som rád, že to môžem oznámiť: týmto číslom spúšťame dlhodobý projekt .týždňa o školstve. Každý týždeň budeme prinášať kritický pohľad na školstvo, aké tu dnes máme a súčasne navrhovať, ako by sa dali veci zmeniť. Vo finále chceme ponúknuť ucelenú víziu kvalitnej školy.
Na stranách 36 a 37 môžete nájsť úvodný text k nášmu projektu spolu s menami ľudí, ktorí sú jeho garantmi. Pozývam týmto všetkých, ktorým záleží na budúcnosti Slovenska, aby sa stali aktívnou súčasťou tohto projektu a prispeli tak k zmene v zaostávajúcom vzdelávaní, ktoré je pre budúcnosť Slovenska najdôležitejšie.
Ale dve podstatné kvality sa nezmenili.
1. Pred trdsiatimi rokmi bol štadión vypredaný najlepšími fanúšikmi v Československu, dnes ho vypredáva najlepšie obecenstvo v KHL (vtedy aj dnes to netvrdia fanúškovia Slovana, ale hráči súperov).
2. Vtedy sa chodilo na troch bratov a ich súboje s Hlinkom, Novým či Martincom, dnes sa chodí na Šatana, Višňovského a Hudáčka a ich partie s Ovečkinom, Radulovom či Afinogenovom. Vtedy aj dnes je to najkrajšie možné divadlo.
Mimochodom, diváci. Vstup do KHL spôsobil, že výrazne ubudlo vulgárnosti, uznanie publika sa dostáva aj súperom, a vlastní hráči sú vytlieskaní aj po prehre. Elektrizujúce sú najmä standing ovations po dobrej akcii a tie pred koncom zápasu. Rolu zrejme hrá aj jazyk (nadávať ruským rozhodcom či hráčom po slovensky je mierne neefektívne), ale nielen. Zmenila sa celková mentalita tribún – keďže za Slovan hrá vynikajúca trojica z Trenčína a Miklík s Draveckým z Košíc, fandí sa síce stále Slovanu, ale súčasne aj celému slovenskému hokeju. Klub stavil na slovenských hráčov a výsledok je ohromujúci: Trenčania a Košičania sú oslovovaní krstným menom, Andrej Sekera bol privítaný akoby bol odchovanec a tréner reprezentácie Vladimír Vůjtek dostal ovácie, porovnateľné len so Šatanom a Višňovským. Slovan v KHL teda hokejové Slovensko nielen skultivoval, ale najmä spojil.
Ako sa to všetko stalo?
Nie je to zázrak. Na Slovensku si príliš nectíme kvalitu, radšej hľadáme ľahšie cesty, ale so vstupom klubu do KHL potreba kvality prišla. Práve ona priniesla so sebou všetko ostatné. Konkurenciu v kádri, absolútne nasadenie, profesionalizmus trénera Čadu, a z toho všetkého plynúcu radosť a vernosť divákov. Dnes nikto nemôže hovoriť, že Slovan je preferovaný tím z hlavného mesta, že mu pomáha zväz či rozhodcovia. Naopak, Slovan má najmenší rozpočet v KHL, ruskí rozhodcovia nie sú ani len neutrálni a každé víťazstvo je preto tak trochu triumfom Dávida nad Goliášom. Toto mimoriadne spája hráčov, ale aj celý tím s divákmi. No na začiatku stála zvýšená kvalita, ktorej dosiahnutie si generálny manažér Maroš Krajči uviazal pred sezónou na krk, a zvládol to. Skvelá práca, Maroš. Nadlho vypredané tribúny a zimný štadión ako rodiace sa kultové miesto Bratislavy sú len dôsledok.
Keď som mal 13 rokov, zápasy Slovana boli pre mňa svojím nábojom aj kvalitou zážitkom týždňa. Dnes sa to začína podobať. Vtedy céčko, dnes celá aréna, vtedy bratia Šťastní, dnes čarujúci Šarky s Višňom. Už mi chýba len Petrov dres pod strechou.
PS: Lídri Slovana píšu v tomto časopise každý týždeň o dianí v KHL. Spolu s pripravovanou súťažou o hviezdu .týždňa je to náš skromný príspevok k hokejovej fantázii na Tehelnom poli.
.dlhodobý projekt .týždňa o školstve
Som rád, že to môžem oznámiť: týmto číslom spúšťame dlhodobý projekt .týždňa o školstve. Každý týždeň budeme prinášať kritický pohľad na školstvo, aké tu dnes máme a súčasne navrhovať, ako by sa dali veci zmeniť. Vo finále chceme ponúknuť ucelenú víziu kvalitnej školy.
Na stranách 36 a 37 môžete nájsť úvodný text k nášmu projektu spolu s menami ľudí, ktorí sú jeho garantmi. Pozývam týmto všetkých, ktorým záleží na budúcnosti Slovenska, aby sa stali aktívnou súčasťou tohto projektu a prispeli tak k zmene v zaostávajúcom vzdelávaní, ktoré je pre budúcnosť Slovenska najdôležitejšie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.