.v čase, keď nahrávame tento rozhovor (5. októbra – pozn. red.), máte za sebou prvé dva tripy v Rusku. To znamená aj dlhé presuny naprieč celou krajinou. Nie je to únavné?
Je to dosť náročné, čo komplikuje aj fakt, že Slovan to zažíva prvýkrát. Nič nie je odskúšané, takže vznikajú časové aj organizačné diery. Ani letecká spoločnosť, ktorá patrí pod ČSA, s tým nemá veľké skúsenosti, čo nám spôsobuje problémy, ktoré dosť ovplyvnili aj výkon mužstva. Napríklad presun z Čeľjabinska do Jekaterinburgu, čo je asi 180 kilometrov, by sme autobusom urobili za dve hodiny. Zápas sa skončil okolo pol deviatej večer – keby sme odišli o desiatej či jedenástej, o jednej sme na hoteli. Namiesto toho sme čakali niekoľko hodín na lietadlo, ktoré malo prísť až o jednej. Prišlo ešte o polhodinu neskôr, potom nasledoval štyridsaťminútový let. Keď sme pristáli, zdržalo nás vykladanie a nakladanie batožiny, takže na hotel sme sa dostali ráno o piatej. Keď stratíte len čakaním na lietadlo štyri hodiny a na druhý deň vstávate na zápas o piatej ráno nášho času, telo je zmätené.
.väčšinu kariéry ste pôsobili v NHL, kde sú zrejme aj vzdialenosti medzi najvýchodnejším a najzápadným mestom kratšie.
Áno, Rusko je naozaj obrovské, čo som si uvedomil až teraz, keď ho musíme celé preletieť – keď sa pozriete na glóbus, je to polovica glóbusu. V NHL som hrával na východnom pobreží, takže sme lietali na západ, čo je ľahšie ako teraz, keď lietame na východ, pretože to znamená časový posun plus štyri hodiny. Aj biorytmus sa upravuje ťažšie, ako keď cestujete na západ. V praxi to znamenalo, že v Rusku som celý týždeň nezaspal skôr ako o tretej, niekedy o piatej ráno. Potom vstanete o dvanástej, takže prespíte raňajky a idete rovno na obed. Trénovať za takýchto okolností je mimoriadne náročné. Budeme sa s tým musieť vyrovnať, no určite to neuľahčuje náš športový výkon.
.na akej úrovni sú hotely, v ktorých bývate počas tripov v Rusku?
Zatiaľ je to pestré, asi tak pol na pol. Bývali sme v hoteloch, ktoré dosahujú štandard NHL, ale aj v takých, v ktorých je ťažké stráviť noc. Niektoré majú možno dvadsať aj tridsať rokov.
.generálny manažér Slovana Maroš Krajči hovorí, že väčšinou bývate v štvorhviezdičkových hoteloch.
No neviem, ako v Rusku udeľujú hviezdičky. (Smiech). V jednom hoteli, myslím, že to bolo v Magnitogorsku, bol matrac strašne tenký a mäkký. Navyše nič nedržal, ležal som tam ako v sieťke či v kolíske. Nehovoriac o tom, keď máte izbu úplne zafajčenú.
.zafajčenú?
Áno, po predchádzajúcich hosťoch, hoci na dverách bolo napísané: No smoking room. (Smiech). Musel som si ju vymeniť.
.mali ste na izbe internet?
V Čechove nie, tam bol len v lobby hotela. Našťastie, máme mobily.
.aká je strava v Rusku?
Dobrá. Akurát sme zistili, že Rusi nerobia dobrú pizzu. Objednávame si ju vždy po zápase do kabíny, aby sme doplnili kalórie, keďže večeru máme až v lietadle, štyri hodiny po zápase. Je naozaj biedna, naposledy sme mali nejakú kôprovú, dosť jej zostalo. (Smiech). Ale palacinky, ktoré nám urobili na hoteli, boli veľmi dobré.
.mimochodom, čo patrí k typickému jedálničku hokejistu?
Pred zápasom väčšinou cestoviny s nejakou omáčkou. Naposledy s bolonskou – niektorí chalani už aj trochu frflali, že stále majú to isté. Ťažko vyhoviete všetkým, ale klub je veľmi flexibilný, takže nabudúce zrejme objedná niečo iné.
.ako sa k vám správajú ľudia v Rusku – od letiska cez personál v hoteloch až po ľudí na štadióne?
Normálne, starajú sa o nás ako všade na svete. Sú však celkom vďační, že sa môžu porozprávať.
.stihnete si počas tripov pozrieť aj ruské mestá, v ktorých hráte?
Nie. Ale keď som to tak sledoval počas presunov z hotela na štadión, väčšinou boli zrejme postavené v rozkvete komunizmu, možno niekedy v 50. rokoch – najskôr vznikla fabrika a potom k nej vybudovali mesto. Ľudia tam žijú v starých, ošarpaných bytových domoch a na sídliskách, pôsobí to trochu pochmúrne. V niektorých mestách, v Čeľjabinsku či Jekaterinburgu, však vidno stopy kapitalizmu. Je tam stavebný boom, vznikajú nové, moderné budovy a apartmány.
.aká je atmosféra na štadiónoch v Rusku?
Rusi sú v šoku, keď prídu na Slovan, na takú atmosféru nie sú zvyknutí. Tam je to na zápasoch oveľa komornejšie, niekedy je možno aj desať minút ticho. Ľudia sedia, pozerajú hokej, pričom len málokedy sa stane, že hala nejako aplauduje. Vyslovene čakajú na nejakú peknú ofenzívnu akciu, na ktoré boli zvyknutí možno pred tridsiatimi rokmi, keď si to hráči nahrali na päť dotykov až do brány. (Smiech). V modernom hokeji sa však už nič také nedeje, možno aj preto sú tak ticho.
.naozaj tam počas zápasov nikto neskanduje?
Určite to nie je organizované. Majú tam nejaké fankluby, možno desať alebo dvadsať ľudí so šálmi a bubnami, ktorí však nestíhajú halu tak rozpumpovať ako u nás. Nemá to takú energiu, zápasy navyše nie sú vypredané, väčšinou sú zaplnené len z dvoch tretín.
.agenti KHL si na Slovane fotia aj jednotlivé transparenty – vraj je to súčasť bezpečnostných opatrení. Ako je to na štadiónoch v Rusku?
Nad tým sa môžem len pousmiať. Na štadióne Čechova je napríklad za striedačkami obrovský nápis: Kto k nám príde s mečom, tak mečom aj zahynie. (Smiech). Sú tam aj iné citáty, je to o dosť benevolentnejšie ako u nás. Vedenie KHL by asi malo byť dôslednejšie, aby bolo jasné, čo sa môže, a čo nie.
Je to dosť náročné, čo komplikuje aj fakt, že Slovan to zažíva prvýkrát. Nič nie je odskúšané, takže vznikajú časové aj organizačné diery. Ani letecká spoločnosť, ktorá patrí pod ČSA, s tým nemá veľké skúsenosti, čo nám spôsobuje problémy, ktoré dosť ovplyvnili aj výkon mužstva. Napríklad presun z Čeľjabinska do Jekaterinburgu, čo je asi 180 kilometrov, by sme autobusom urobili za dve hodiny. Zápas sa skončil okolo pol deviatej večer – keby sme odišli o desiatej či jedenástej, o jednej sme na hoteli. Namiesto toho sme čakali niekoľko hodín na lietadlo, ktoré malo prísť až o jednej. Prišlo ešte o polhodinu neskôr, potom nasledoval štyridsaťminútový let. Keď sme pristáli, zdržalo nás vykladanie a nakladanie batožiny, takže na hotel sme sa dostali ráno o piatej. Keď stratíte len čakaním na lietadlo štyri hodiny a na druhý deň vstávate na zápas o piatej ráno nášho času, telo je zmätené.
.väčšinu kariéry ste pôsobili v NHL, kde sú zrejme aj vzdialenosti medzi najvýchodnejším a najzápadným mestom kratšie.
Áno, Rusko je naozaj obrovské, čo som si uvedomil až teraz, keď ho musíme celé preletieť – keď sa pozriete na glóbus, je to polovica glóbusu. V NHL som hrával na východnom pobreží, takže sme lietali na západ, čo je ľahšie ako teraz, keď lietame na východ, pretože to znamená časový posun plus štyri hodiny. Aj biorytmus sa upravuje ťažšie, ako keď cestujete na západ. V praxi to znamenalo, že v Rusku som celý týždeň nezaspal skôr ako o tretej, niekedy o piatej ráno. Potom vstanete o dvanástej, takže prespíte raňajky a idete rovno na obed. Trénovať za takýchto okolností je mimoriadne náročné. Budeme sa s tým musieť vyrovnať, no určite to neuľahčuje náš športový výkon.
.na akej úrovni sú hotely, v ktorých bývate počas tripov v Rusku?
Zatiaľ je to pestré, asi tak pol na pol. Bývali sme v hoteloch, ktoré dosahujú štandard NHL, ale aj v takých, v ktorých je ťažké stráviť noc. Niektoré majú možno dvadsať aj tridsať rokov.
.generálny manažér Slovana Maroš Krajči hovorí, že väčšinou bývate v štvorhviezdičkových hoteloch.
No neviem, ako v Rusku udeľujú hviezdičky. (Smiech). V jednom hoteli, myslím, že to bolo v Magnitogorsku, bol matrac strašne tenký a mäkký. Navyše nič nedržal, ležal som tam ako v sieťke či v kolíske. Nehovoriac o tom, keď máte izbu úplne zafajčenú.
.zafajčenú?
Áno, po predchádzajúcich hosťoch, hoci na dverách bolo napísané: No smoking room. (Smiech). Musel som si ju vymeniť.
.mali ste na izbe internet?
V Čechove nie, tam bol len v lobby hotela. Našťastie, máme mobily.
.aká je strava v Rusku?
Dobrá. Akurát sme zistili, že Rusi nerobia dobrú pizzu. Objednávame si ju vždy po zápase do kabíny, aby sme doplnili kalórie, keďže večeru máme až v lietadle, štyri hodiny po zápase. Je naozaj biedna, naposledy sme mali nejakú kôprovú, dosť jej zostalo. (Smiech). Ale palacinky, ktoré nám urobili na hoteli, boli veľmi dobré.
.mimochodom, čo patrí k typickému jedálničku hokejistu?
Pred zápasom väčšinou cestoviny s nejakou omáčkou. Naposledy s bolonskou – niektorí chalani už aj trochu frflali, že stále majú to isté. Ťažko vyhoviete všetkým, ale klub je veľmi flexibilný, takže nabudúce zrejme objedná niečo iné.
.ako sa k vám správajú ľudia v Rusku – od letiska cez personál v hoteloch až po ľudí na štadióne?
Normálne, starajú sa o nás ako všade na svete. Sú však celkom vďační, že sa môžu porozprávať.
.stihnete si počas tripov pozrieť aj ruské mestá, v ktorých hráte?
Nie. Ale keď som to tak sledoval počas presunov z hotela na štadión, väčšinou boli zrejme postavené v rozkvete komunizmu, možno niekedy v 50. rokoch – najskôr vznikla fabrika a potom k nej vybudovali mesto. Ľudia tam žijú v starých, ošarpaných bytových domoch a na sídliskách, pôsobí to trochu pochmúrne. V niektorých mestách, v Čeľjabinsku či Jekaterinburgu, však vidno stopy kapitalizmu. Je tam stavebný boom, vznikajú nové, moderné budovy a apartmány.
.aká je atmosféra na štadiónoch v Rusku?
Rusi sú v šoku, keď prídu na Slovan, na takú atmosféru nie sú zvyknutí. Tam je to na zápasoch oveľa komornejšie, niekedy je možno aj desať minút ticho. Ľudia sedia, pozerajú hokej, pričom len málokedy sa stane, že hala nejako aplauduje. Vyslovene čakajú na nejakú peknú ofenzívnu akciu, na ktoré boli zvyknutí možno pred tridsiatimi rokmi, keď si to hráči nahrali na päť dotykov až do brány. (Smiech). V modernom hokeji sa však už nič také nedeje, možno aj preto sú tak ticho.
.naozaj tam počas zápasov nikto neskanduje?
Určite to nie je organizované. Majú tam nejaké fankluby, možno desať alebo dvadsať ľudí so šálmi a bubnami, ktorí však nestíhajú halu tak rozpumpovať ako u nás. Nemá to takú energiu, zápasy navyše nie sú vypredané, väčšinou sú zaplnené len z dvoch tretín.
.agenti KHL si na Slovane fotia aj jednotlivé transparenty – vraj je to súčasť bezpečnostných opatrení. Ako je to na štadiónoch v Rusku?
Nad tým sa môžem len pousmiať. Na štadióne Čechova je napríklad za striedačkami obrovský nápis: Kto k nám príde s mečom, tak mečom aj zahynie. (Smiech). Sú tam aj iné citáty, je to o dosť benevolentnejšie ako u nás. Vedenie KHL by asi malo byť dôslednejšie, aby bolo jasné, čo sa môže, a čo nie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.