.pred nástupom do funkcie generálneho riaditeľa ste vyhlásili, že nastupujete po najčernejšom období v novodobej histórii SND. Čo ste tým mysleli?
Divadlo sa dostalo do negatívneho svetla v očiach verejnosti. Začalo sa chápať ako inštitúcia, v ktorej je klientelizmus, náznaky korupcie a miznú v nej peniaze.
.myslíte si, že verejnosť vie, o čom hovoríte?
Isté médiá, zväčša bulvárne, to takto prezentovali.
.hovoríme o období, keď na čele SND stál choreograf Ondrej Šoth. Zverejnené bolo, že v divadle prebehla kontrola a on potom odstúpil. Nezverejnili sa konkrétne dôvody jeho veľmi predčasného odchodu z funkcie.
V minuloročnej správe z rezortnej kontroly ministerstva kultúry a následne finančnej kontroly bolo poukázané na neefektívne použitie finančných prostriedkov vo výške 436 033 eur. A neboli vyvodené dôsledky, hoci z tejto správy bolo jasné, kto tú stratu spôsobil, akým spôsobom sa hospodárilo a kto mal z toho výhody. Diali sa tu veci, ktoré do kultúrnej inštitúcie nepatria.
.napríklad?
Zdedil som množstvo nepriehľadných zmlúv, kde sa nálepkou spolupráca označuje niečo, čo spoluprácou nie je a hodnota pre divadlo je z takej „spolupráce“ nulová. Následná tohtoročná finančná kontrola MK SR poukázala aj na nehospodárne vynaložené finančné prostriedky zo spomínaného obdobia až vo výške 458 229 eur. Napríklad sa to týka prenájmov priestorov. Tiež sa zistilo, že tu boli zamestnané „mŕtve duše“, čiže ľudia, ktorí poberali plat, ale na pracovisku ich nikto nevidel, alebo sa tam vyskytovali len veľmi sporadicky. Naše personálne oddelenie potom vyčíslilo, že divadlu bola spôsobená výrazná finančná strata.
.o koľko ľudí išlo?
O troch ľudí. Jeden pán bol na päť mesiacov formálne menovaný do funkcie, ktorú reálne nevykonával a nemal na ňu ani kvalifikáciu. A potom išlo o jeden manželský pár. V tomto prípade sme zistili, že napríklad tanečná pedagogička mala plat 1 200 eur a týždňový úväzok 40 hodín. A dostávala riadny plat, hoci odpracovala tri či štyri hodiny mesačne, alebo dokonca iba jednu polhodinu za celý mesiac! V tejto veci podávam trestné oznámenie na všetkých, čo s tým mali niečo spoločné.
.„Mŕtve duše“ boli zamestnané len v Balete?
Áno.
.ak hovoríte o najčernejšom období, myslíte iba nakladanie s financiami?
Nie, začal by som tým, akým spôsobom sa vymenili bývalí riaditelia umeleckých súborov. Stalo sa to z hodiny na hodinu. Páni Bučko, Smolík a Radačovský ani nevedeli, o čo ide. Zavolali ich na kolégium generálneho riaditeľa, ktoré malo iný program, a zrazu z druhých dverí vyšli noví šéfovia súborov. V tomto kontexte bol nabúraný vnútorný poriadok, hierarchia hodnôt a morálka.
.to vyzerá ako pôsobivá divadelná dráma.
(Úsmev.) Áno, divadlo je založené na konflikte a dráme, ale toto nebolo kultúrne. Boli vyhodení ľudia, ktorí mali niečo profesionálne za sebou.
.aj vy ste však menili šéfov umeleckých súborov. Je to právo nového generálneho riaditeľa.
Ale snažím sa robiť výmeny kultúrnejšie. Aj pánu ministrovi som prisľúbil, že to budem robiť citlivejšie a ja ani nie som taká povaha, že by som postupoval takto rázne. Divadlo potrebuje pocit, že na jeho čele stojí človek, ktorý koná s rozvahou a ktorý má v hlave určitú koncepciu, nekoná teda impulzívne, pod vplyvom nálady. Podobne bývalý generálny riaditeľ zrušil dramaturgické posty v divadle. Môžeme si myslieť všeličo o kvalite dramaturgie, o význame jednotlivých osobností, ale divadlo, ako je SND, potrebuje mať dramaturgiu. To nie sú ľudia, ktorí len vyberú nejaký titul a urobia bulletin. Dramaturg je tvorivý pracovník, je to partner pre režiséra, hercov, výtvarníka plagátu, je to tvorivý partner pre šéfa súboru.
.takže vy ste za návrat dramaturgov, ktorých Ondrej Šoth prepustil?
Iste, dramaturgia je intelektuálne zázemie divadla, jeho mozgový trust. Navyše, boli prepustení ľudia, ktorí v tomto divadle čosi urobili. Nevyhodím predsa z hodiny na hodinu Martina Porubjaka!
.vo svojej koncepcii ste otvorene kritizovali svojho predchodcu Ondreja Šotha, že v balete sa „zameral predovšetkým na inšpiráciu sebou samým a v období dvoch sezón zreinkarnoval niekoľko svojich inscenácií z košického divadla“.
V istom období sa uvádzali recyklované inscenácie pána Šotha a bola tu zvláštna koprodukcia pri balete Onegin, keď sa tanečníci na služobných autách prevážali medzi Bratislavou a Košicami. Tie inscenácie, ktoré si tu recykloval bývalý generálny riaditeľ, neboli žiadnym prínosom či objavom, neboli ani navštevované a dnes z nich funguje už len jediná – Malý princ. Ostatné sú stratové.
.dá sa porovnať éra Radačovského a Šotha v Balete SND z umeleckého hľadiska?
To si celkom netrúfam. Radačovský sa inšpiroval veľkými osobnosťami zo Západu aj vďaka svojej spolupráci s pánom Kyliánom. To bol jeho hlavný tromf.
.ondrej Šoth sa hlásil skôr ku klasickej ruskej škole. To je celkom v poriadku, nie?
Áno, tá je tiež kvalitná. Ale on tu skôr vykrádal sám seba. Až potom, keď Baletu šéfoval Andrii Sukhanov, prišlo k neobyčajne kvalitným pozdvihnutiam súboru. Mám na mysli predstavenia Spiaca krásavica a Duo, ktoré boli v istom zmysle slova prelomové, pretože ich naštudovali v SND renomovaní špičkoví choreografi. No napokon veľmi vážne rozpory vo financiách ma viedli k presvedčeniu, že v baletnom súbore treba konať rázne a preto som Suchanova odvolal z postu riaditeľa.
.dlhodobo je v kritickom stave Opera SND, kde sa striedali šéfovia, bol predimenzovaný stav sólistov, rozhádaní ľudia.
(Úsmev.) Oni vždy budú rozhádaní. Za štyri-päť sezón sa v Opere vystriedalo asi päť riaditeľov. Vládol tam chaos.
.pán Šoth povolal do Opery Petra Dvorského.
Dovolím si povedať, že Operu neskonsolidoval ani pán Dvorský, hoci je to výrazná osobnosť vokálnej scény a legenda slovenského operného umenia. Je tu málo umelcov, ktorí dosiahli také svetové úspechy, za to mu patrí česť a sláva, ale v pri vedení Opery SND sa neobklopil tými najsprávnejšími ľuďmi. Ten tím jednoducho nefungoval, anarchia pokračovala ďalej. Bol by som rád, keby pán Dvorský naďalej medzi nás chodil, aby bol na každej premiére. Chcem, aby povedal svoj názor.
.v čom je základný problém Opery?
Profesionalita. Jednak tam máme kolektívne telesá (orchester, zbor), ktoré musia byť vedené pevnou rukou, musí tam byť disciplína a pracovné nasadenie, a potom máme sólistov – vynikajúcich, ale aj menej vynikajúcich. Na ten kvalitatívny rozdiel sa často poukazuje. Oprávnene.
.už roky sa hovorí, že skupina sólistov Opery je predimenzovaná a sú v nej aj ľudia, ktorí nedosahujú špičkové výkony.
Je to taký socialistický návyk. Ale je to tu čiastočne aj mojou vinou, veď aj ja som bol šéfom Opery a v tom období sa mi nepodarilo takmer nič s tým spraviť.
.čo si máme predstaviť pod pojmom „socialistický návyk“?
Nemá to nič spoločné so socialistickým zriadením, skôr s myslením. Voľakedy boli operné súbory taký uzavretý svet. Nemohli sme a aj sme sa báli cestovať. Preto súbory mali široký počet sólistov, ktorí spievali všetko. Neboli tu hosťujúci umelci, ale fungoval model, že jeden spevák zaspieva všetko – od Lohengrina vo Wagnerovi až po principála v Predanej neveste. Ale to sa už dnes nedá. Treba si vyberať spevácke typy, zodpovedajúce jednotlivým štýlom, a aj herecké typy, lebo opera už nie je múzeom. A u nás to takto ešte v náznakoch funguje. Potrebujeme výmeny sólistických postov. Ten, kto neobstojí, musí ísť mimo angažmán, tomu nebudeme dávať plat, apanáž, vykurovať šatňu. Nech si nájde iné zamestnanie.
.sú tu aj ľudia, ktorí roky podávali špičkové výkony, ale ich výkonnosť vekom klesla. Čo s tými?
Samozrejme, na týchto ľudí sa pozeráme úplne inými očami. Ale nemôžu tu ostať len za zásluhovosť. Prosto si musia v istej životnej etape povedať, čo budú robiť ďalej, aby tu pätnásť rokov iba nečakali na penziu. To je zlé aj pre nich, aj pre divadlo.
.v divadle sú silné odbory, ktoré bránia často práve tých menej schopných.
Odbory sú všade a ja uznávam ich právo brániť zamestnancov, ale treba komunikovať. Treba to jasne pomenovať. Nechcem to riešiť radikálne, ale toto divadlo treba neustále zušľachťovať, je to výkladná skriňa národa.
.vo svojej koncepcii a aj vo výberovom konaní ste povedali tri mená nových šéfov súborov. Z nich je tu zatiaľ len jeden. Na čele Baletu SND je nový šéf - Jozef Dolinský. Avizovaný bol však Mário Radačovský.
Mário Radačovský je umelec, ktorého si veľmi cením ako choreografa, ako špičkového tanečníka, ako človeka, s ktorým som počítal do svojho tímu. Zvážil som túto nomináciu pod vplyvom rôznych okolností.
.najmä po rozhovore s ministrom kultúry?
Bolo to aj po rozhovore s pánom ministrom, ale aj s inými ľuďmi. A dospel som k názoru, že v tomto období by nebolo vhodné, aby práve on začal teraz formovať baletný súbor.
.pretože proti nemu protestovali niektorí členovia Baletu.
Nezavážilo to, že sa skoro všetci členovia Baletu v anonymnom hlasovaní podpísali, že Radačovského nechcú. To by mi neprekážalo. Ale prekáža mi istá politická nálepka na pánu Radačovskom. A nie iba mne. Národné divadlo musí ostať apolitické.
.prekážalo, že Radačovský bol výraznou tvárou kampane 99 percent.
Áno.
.tvárou politickej strany bol svojho času aj Peter Dvorský. Bola to Schusterova SOP.
Keby bol pán Radačovský tvárou štandardnej politickej strany, tak by to asi nebolo také bolestné.
.takže prekážalo najmä to, že sa stal tvárou obskúrnej politickej partie.
Áno. Politikou sa takmer vôbec nezaoberám, takmer ani nepozerám správy, politiku som vylúčil zo svojho života, ona sa do mojej osobnej výbavy nehodí.
.čo sa teraz celkom nedá vylúčiť.
Iste, ako štatutár divadla musím byť aj diplomatom, musím sa stretať aj s politikmi . A robím to veľmi rád, hoci som si musel dať poradiť protokolom, kto je kto, keď som mal vítať politikov na premiérach. (Úsmev.)
.nepredpokladáme návrat brutálnych čias ministra kultúry Ivana Hudeca (HZDS), predsa sú však aj iné formy nátlaku. Neobávate sa ich, keďže nemáte silnú politickú podporu?
V programovom vyhlásení vlády je proklamované, že nebude žiadny vplyv politiky vlády na erbové inštitúcie kultúry.
.veríte tomu?
Áno, ja nie som človek politiky, hoci ma niektoré médiá zaradili niekam ku Smeru. Ale o tom, že by som tam patril, nič neviem.
.tykáte si s nejakým ministrom v súčasnej vláde?
Nie. Za čias vlády SDKÚ takí boli. Ja sa politického tlaku nebojím a nebol tu zatiaľ ani náznak.
.pre Činohru SND ste ohlasovali návrat Romana Poláka. Zatiaľ tu nie je.
Na čelo Činohry sa Roman Polák postaví 1. januára 2013. Je to môj generačný spolupútnik, poznám ho celý svoj tvorivý život, cením si jeho výsledky, jeho nasadenie a viem, s akým tímom do divadla príde. Budú to ľudia, ktorí obohatia Činohru a posunú ju k vyšším métam. Veľmi si cením postoj profesora Emila Horvátha, doterajšieho šéfa Činohry, ktorý sa k tomu postavil priamo a férovo. Činohra sa aj počas toho obdobia, ktoré som nazval najčernejším v novodobej histórii SND, správala čestne a vyšla z toho dobre.
.vy ste už v SND boli umeleckým šéfom aj riaditeľom Opery, a teraz ste generálnym riaditeľom. V čom to bola nová výzva?
Do tejto rieky som vstúpil po tretí raz. Šéfoval som už viacerým divadlám a nikdy som si tú funkciu nežiadal, ale ocitol som sa tam vždy, keď bolo treba niečo zrekonštruovať, hasiť, posunúť myslenie, aktivizovať impulzy. A toto je teraz príznačné aj pre SND. Pracoval som tu ako režisér aj ako šéf, preto toto divadlo dôverne poznám, viem, kde potrebuje ošetriť, kde potrebuje chirurgický rez a kde stačí nasadiť medikamenty. Považujem za výzvu vyviesť divadlo z víťazného boja, aby sme ho posunuli ďalej, aby bolo v európskom kontexte.
.uzavreli sme jedno nie veľmi šťastné obdobie fungovania SND, keď mu poldruha roka šéfoval Ondrej Šoth a potom od septembra 2011 až do júla 2012 malo divadlo provizórne vedenie. Ale pripomeňme ešte fakt, že Ondreja Šotha do funkcie vybrala komisia, zložená z rešpektovaných ľudí (umelcov, teatrológov), politici do výberu nezasahovali, a predsa to dopadlo zle. Priznávame, že nám sa výber pána Šotha javil od začiatku úplne nepochopiteľný a iracionálny. Aké máte vy vysvetlenie pre to, že komisia stúpila tak veľmi vedľa?
Ťažká odpoveď. Zvláštne je, že niektorí ľudia z komisie, či im blízki ľudia, sa potom stali funkcionármi SND. To je veľmi zvláštne. Myslím si, že konkurzy, tak ako teraz prebiehajú, nie sú dobré. Asi to treba robiť iným spôsobom. Zákon prikazuje výberové konanie, ale výberu by mala predchádzať zrelšia úvaha, aby sa tam neprihlasovali ľudia z ulice, ktorí s divadlom nemajú nič spoločné. Asi by mal poradný orgán ministra najprv zhodnotiť, aká je situácia v divadle a predložiť ministrovi na výber niekoľkých kandidátov, profesionálov s pozitívnymi výsledkami. Minister by ich oslovil listom, aby sa zúčastnili na konkurze. Tak sa to robí všade vo svete. Lebo pri takomto systéme sa mnohí ľudia ani neprihlásia. Ale keby boli oslovení, myslím si, že by išli do konkurzu.
.vy ste sa uchádzali o funkciu riaditeľa vo viacerých konkurzoch a dlho vás považovali za outsidera. Čo zavážilo, že ste zrazu cez komisiu prešli víťazne?
Mne sa vyčítalo, že som niečo, čo tu už bolo, keďže som bol jeden čas šéfom Opery SND. A vtedy chceli niekoho nového. Ako som sa dopočul, aj teraz mi vyčítali, že som už starý a že vrátim divadlo o desať rokov naspäť...
.ale urobili ste niečo, čo v SND ešte nebolo. Za šéfa Opery SND ste menovali renomovaného rakúskeho dirigenta Friedricha Haidera. To je veľký experiment, nie?
Je to experiment. (Úsmev.) Ale je to experiment odsúdený na úspech.
.ste si celkom istý?
Ako bývalý operný režisér budem mať stále nad Operou špeciálny dohľad, budem veľa diskutovať s pánom Haiderom aj s dramaturgmi o smerovaní Opery. Ale Friedrich Haider je garantom profesionality. Diriguje v najprestížnejších operných domoch na svete. Spolupracuje s vynikajúcimi svetovými spevákmi aj s najlepšími orchestrami.
.rakúsky renomovaný dirigent na čele prvej slovenskej opernej scény je príjemnou zmenou, ale nie je to aj preto, že chaos, v ktorom Opera SND dlhé roky bola, už bolo lepšie zveriť niekomu, kto nie je z miestnych luhov a hájov? Ťažšie sa spochybňuje Haider ako napríklad Chudovský či Smolík.
Aj to je jeden z dôvodov. Je to človek, ktorý má odstup od našich kamarátstiev a žabomyších vojen. A má skúsenosti s vedením iných divadiel. Ten medzinárodný presah je uňho veľmi vítaný.
.to znamená, že keď on niektorých spevákov odmietne pre nízku kvalitu výkonu, nebude ľahké spochybniť ho.
Spochybniť sa dá všetko. Ale on určite nepodľahne našim malým pomerom.
.klasickým sporom SND je centralizácia súborov verzus ich samostatnosť. Bývalá riaditeľka SND Silvia Hroncová mala snahu viac spoločných činností centralizovať, hoci tendencia súborov bola skôr osamostatňovať sa. Ako vidíte spor dvoch koncepcií vy?
Niečo funguje dobre, keď je to centralizované. Napríklad marketing. Ale každý súbor má zároveň aj svojich vlastných marketingových pracovníkov. Čo nás spája, je dobré centralizovať. Sú to umelecké dielne, autodoprava a obslužný servis, teda podporné útvary. Rozdeľuje nás kumšt. Každý žáner má svoje špecifiká, a preto by súbory mali byť vedené a profilované slobodným spôsobom, tam nemá byť „diktát“ generálneho riaditeľa. Riaditelia súborov majú svoje umelecké, ale aj ekonomické kompetencie, majú vlastný rozpočet. Zodpovedajú za umelecké aj ekonomické výsledky súborov. Generálny riaditeľ musí koordinovať všetky procesy, aby boli slobodné, uvoľnené, aby sa umelecké súbory sústredili iba na svoju prácu. Nebudem sa napríklad Romana Poláka detailne pýtať, prečo ide naštudovať daný titul a nie niečo iné. Môžem povedať svoj osobný názor ako divadelník, ale nepovažujem sa v činohre či v balete za odborníka.
.činohra mala často pocit, že ona musí zarábať aj na stratový Balet či Operu. Nebude mať snahu byť čo najsamostatnejšia?
Nie, ale ja musím dať pozor na to, aby žiadny súbor nebol diskriminovaný na úkor iného. Nehovorím, že sa to teraz nedeje, ale robím aj v tom poriadky. Usmerňujem niektoré prevádzky, znížil som aj výšku sumy, o ktorej ešte môžu rozhodnúť sami riaditelia.
.prečo?
Aby som mal možnosť porovnať honoráre a aby medzi vyplatenými honorármi v súboroch neboli príliš veľké rozdiely.
.vaši dvaja predchodcovia – Silvia Hroncová aj Ondrej Šoth zo svojich funkcií predčasne odstúpili a nedokončili svoje päťročné funkčné obdobia. Mimochodom, ako ste vnímali palácový prevrat, ktorý zvrhol Silviu Hroncovú? Pripomínalo to operetku.
To slovo sedí. Podľa mňa to bolo dohodnuté zhora aj zdola.
.neobávate sa toho, že skončíte podobne ako oni? Vydržíte päť rokov?
Myslím si, že vydržím. Najhorší bude prvý rok, pretože snahy diskreditovať ma a unavovať rôznymi útokmi, tie sú tu evidentné. Sú tu stále skupinky, ktoré pracujú na podpore iných kandidátov, a fungujú veľmi uvedomelo a sofistikovane. Nemôžem povedať, že si to nevšímam, ale neznervózňuje ma to. Keby tu bol pokoj a všetci sa na seba iba usmievali, tak by som asi sám odišiel. (Smiech.) Po tom, ako som bol pred časom z tohto divadla vypoklonkovaný, som mal doteraz štyri roky pekného pokojného života, užíval som si svoj dom v Čunove, prírodu, bicykel, psích spoločníkov a mal som, našťastie, dosť práce, najmä v televízii. Presvedčil som sa, že sa viem uživiť sám. Samozrejme, ako budem starnúť – teraz mám 53 – bude to ťažšie. Prichádzajú mladší, dynamickejší ľudia, ale ponuky stále mám. Takže sa tu nemusím zubami-nechtami držať až do penzie.
.máte závideniahodný optimizmus.
Keď som bol na prvej tlačovke pred divadelnou sezónou, pozrel sa doprava a doľava a keď som videl, akí ľudia – z rôznych generácií a s akou intelektuálnou výbavou a názormi – sedia vedľa mňa, tak som si povedal: toto nemôže dopadnúť zle.
.možno sa vám podarí to, čo Dušanovi Jamrichovi, ktorý viedol SND jedenásť rokov. Napokon, k tomu obdobiu ste sa čiastočne vo svojej koncepcii aj prihlásili.
Áno, v istom zmysle. Ale to obdobie tiež nebolo veľmi prekvitajúce. Bolo tam možno príliš veľa sebauspokojenia a menej ambícií dvíhať to ďalej. Chýbala konfrontácia so svetom a tú teraz veľmi potrebujeme. Je veľmi dôležité naformulovať, kde by sa SND malo v divadelnom svete ocitnúť, aké miesto by malo zaujať.
.sedíme v budove, ktorej sa ešte stále hovorí novostavba SND, hoci sa začala stavať v sedemdesiatych rokoch a otvorená je už päť rokov. My sme boli k tejto stavbe veľmi skeptickí, vy ste ju bránili. Ako sa v nej cítite?
(Hlboký povzdych a ticho.)
.mali sme pravdu my skeptici, alebo vy optimisti?
Ani jedni, ani druhí. Niečo medzi tým, ale nechcem byť alibista. Čo sa týka opery a baletu, je to dobré javisko, proporčné. Je tu dobré zázemie. Činoherná sála je dosť nešťastná, nie je to ani „kukátko“, ani aréna, ťažko sa v nej tvorí. Štúdio zase funguje vynikajúco. Technické vybavenie je na dobrej úrovni. Mne prekážajú tie anonymné zákulisné chodby, tá logistika, človek sa tu nachodí, kým niekam príde, kým trafí do svojho cieľa. Architektonicky je to výpoveď svojej doby. Nehovorím, že je to socializmus, hoci tu pred divadlom mala stáť socha Lenina a múzeum Revolučného odborového hnutia... Dnes je tu Eurovea a divadlo sa s tým konfrontuje.
.ale neodpovedali ste na otázku, ako sa tu cítite.
Dobre, lebo je tu život. Sme v takom priestore Bratislavy, ktoré sa stalo moderným centrom a chodia sem ľudia. A dajte za tým tri bodky. (Úsmev.)
Marián Chudovský/
Narodil sa v roku 1959 v Banskej Bystrici. Vyštudoval opernú réžiu na VŠMU v Bratislave. Pôsobil na operných scénach v Košiciach, v Banskej Bystrici, ako i na bratislavskej Novej scéne a v SND, kde bol vo funkcii umeleckého šéfa a riaditeľa Opery SND. Ako režisér spolupracoval s STV a TV Markíza. Od 1. júla je generálnym riaditeľom Slovenského národného divadla.
Divadlo sa dostalo do negatívneho svetla v očiach verejnosti. Začalo sa chápať ako inštitúcia, v ktorej je klientelizmus, náznaky korupcie a miznú v nej peniaze.
.myslíte si, že verejnosť vie, o čom hovoríte?
Isté médiá, zväčša bulvárne, to takto prezentovali.
.hovoríme o období, keď na čele SND stál choreograf Ondrej Šoth. Zverejnené bolo, že v divadle prebehla kontrola a on potom odstúpil. Nezverejnili sa konkrétne dôvody jeho veľmi predčasného odchodu z funkcie.
V minuloročnej správe z rezortnej kontroly ministerstva kultúry a následne finančnej kontroly bolo poukázané na neefektívne použitie finančných prostriedkov vo výške 436 033 eur. A neboli vyvodené dôsledky, hoci z tejto správy bolo jasné, kto tú stratu spôsobil, akým spôsobom sa hospodárilo a kto mal z toho výhody. Diali sa tu veci, ktoré do kultúrnej inštitúcie nepatria.
.napríklad?
Zdedil som množstvo nepriehľadných zmlúv, kde sa nálepkou spolupráca označuje niečo, čo spoluprácou nie je a hodnota pre divadlo je z takej „spolupráce“ nulová. Následná tohtoročná finančná kontrola MK SR poukázala aj na nehospodárne vynaložené finančné prostriedky zo spomínaného obdobia až vo výške 458 229 eur. Napríklad sa to týka prenájmov priestorov. Tiež sa zistilo, že tu boli zamestnané „mŕtve duše“, čiže ľudia, ktorí poberali plat, ale na pracovisku ich nikto nevidel, alebo sa tam vyskytovali len veľmi sporadicky. Naše personálne oddelenie potom vyčíslilo, že divadlu bola spôsobená výrazná finančná strata.
.o koľko ľudí išlo?
O troch ľudí. Jeden pán bol na päť mesiacov formálne menovaný do funkcie, ktorú reálne nevykonával a nemal na ňu ani kvalifikáciu. A potom išlo o jeden manželský pár. V tomto prípade sme zistili, že napríklad tanečná pedagogička mala plat 1 200 eur a týždňový úväzok 40 hodín. A dostávala riadny plat, hoci odpracovala tri či štyri hodiny mesačne, alebo dokonca iba jednu polhodinu za celý mesiac! V tejto veci podávam trestné oznámenie na všetkých, čo s tým mali niečo spoločné.
.„Mŕtve duše“ boli zamestnané len v Balete?
Áno.
.ak hovoríte o najčernejšom období, myslíte iba nakladanie s financiami?
Nie, začal by som tým, akým spôsobom sa vymenili bývalí riaditelia umeleckých súborov. Stalo sa to z hodiny na hodinu. Páni Bučko, Smolík a Radačovský ani nevedeli, o čo ide. Zavolali ich na kolégium generálneho riaditeľa, ktoré malo iný program, a zrazu z druhých dverí vyšli noví šéfovia súborov. V tomto kontexte bol nabúraný vnútorný poriadok, hierarchia hodnôt a morálka.
.to vyzerá ako pôsobivá divadelná dráma.
(Úsmev.) Áno, divadlo je založené na konflikte a dráme, ale toto nebolo kultúrne. Boli vyhodení ľudia, ktorí mali niečo profesionálne za sebou.
.aj vy ste však menili šéfov umeleckých súborov. Je to právo nového generálneho riaditeľa.
Ale snažím sa robiť výmeny kultúrnejšie. Aj pánu ministrovi som prisľúbil, že to budem robiť citlivejšie a ja ani nie som taká povaha, že by som postupoval takto rázne. Divadlo potrebuje pocit, že na jeho čele stojí človek, ktorý koná s rozvahou a ktorý má v hlave určitú koncepciu, nekoná teda impulzívne, pod vplyvom nálady. Podobne bývalý generálny riaditeľ zrušil dramaturgické posty v divadle. Môžeme si myslieť všeličo o kvalite dramaturgie, o význame jednotlivých osobností, ale divadlo, ako je SND, potrebuje mať dramaturgiu. To nie sú ľudia, ktorí len vyberú nejaký titul a urobia bulletin. Dramaturg je tvorivý pracovník, je to partner pre režiséra, hercov, výtvarníka plagátu, je to tvorivý partner pre šéfa súboru.
.takže vy ste za návrat dramaturgov, ktorých Ondrej Šoth prepustil?
Iste, dramaturgia je intelektuálne zázemie divadla, jeho mozgový trust. Navyše, boli prepustení ľudia, ktorí v tomto divadle čosi urobili. Nevyhodím predsa z hodiny na hodinu Martina Porubjaka!
.vo svojej koncepcii ste otvorene kritizovali svojho predchodcu Ondreja Šotha, že v balete sa „zameral predovšetkým na inšpiráciu sebou samým a v období dvoch sezón zreinkarnoval niekoľko svojich inscenácií z košického divadla“.
V istom období sa uvádzali recyklované inscenácie pána Šotha a bola tu zvláštna koprodukcia pri balete Onegin, keď sa tanečníci na služobných autách prevážali medzi Bratislavou a Košicami. Tie inscenácie, ktoré si tu recykloval bývalý generálny riaditeľ, neboli žiadnym prínosom či objavom, neboli ani navštevované a dnes z nich funguje už len jediná – Malý princ. Ostatné sú stratové.
.dá sa porovnať éra Radačovského a Šotha v Balete SND z umeleckého hľadiska?
To si celkom netrúfam. Radačovský sa inšpiroval veľkými osobnosťami zo Západu aj vďaka svojej spolupráci s pánom Kyliánom. To bol jeho hlavný tromf.
.ondrej Šoth sa hlásil skôr ku klasickej ruskej škole. To je celkom v poriadku, nie?
Áno, tá je tiež kvalitná. Ale on tu skôr vykrádal sám seba. Až potom, keď Baletu šéfoval Andrii Sukhanov, prišlo k neobyčajne kvalitným pozdvihnutiam súboru. Mám na mysli predstavenia Spiaca krásavica a Duo, ktoré boli v istom zmysle slova prelomové, pretože ich naštudovali v SND renomovaní špičkoví choreografi. No napokon veľmi vážne rozpory vo financiách ma viedli k presvedčeniu, že v baletnom súbore treba konať rázne a preto som Suchanova odvolal z postu riaditeľa.
.dlhodobo je v kritickom stave Opera SND, kde sa striedali šéfovia, bol predimenzovaný stav sólistov, rozhádaní ľudia.
(Úsmev.) Oni vždy budú rozhádaní. Za štyri-päť sezón sa v Opere vystriedalo asi päť riaditeľov. Vládol tam chaos.
.pán Šoth povolal do Opery Petra Dvorského.
Dovolím si povedať, že Operu neskonsolidoval ani pán Dvorský, hoci je to výrazná osobnosť vokálnej scény a legenda slovenského operného umenia. Je tu málo umelcov, ktorí dosiahli také svetové úspechy, za to mu patrí česť a sláva, ale v pri vedení Opery SND sa neobklopil tými najsprávnejšími ľuďmi. Ten tím jednoducho nefungoval, anarchia pokračovala ďalej. Bol by som rád, keby pán Dvorský naďalej medzi nás chodil, aby bol na každej premiére. Chcem, aby povedal svoj názor.
.v čom je základný problém Opery?
Profesionalita. Jednak tam máme kolektívne telesá (orchester, zbor), ktoré musia byť vedené pevnou rukou, musí tam byť disciplína a pracovné nasadenie, a potom máme sólistov – vynikajúcich, ale aj menej vynikajúcich. Na ten kvalitatívny rozdiel sa často poukazuje. Oprávnene.
.už roky sa hovorí, že skupina sólistov Opery je predimenzovaná a sú v nej aj ľudia, ktorí nedosahujú špičkové výkony.
Je to taký socialistický návyk. Ale je to tu čiastočne aj mojou vinou, veď aj ja som bol šéfom Opery a v tom období sa mi nepodarilo takmer nič s tým spraviť.
.čo si máme predstaviť pod pojmom „socialistický návyk“?
Nemá to nič spoločné so socialistickým zriadením, skôr s myslením. Voľakedy boli operné súbory taký uzavretý svet. Nemohli sme a aj sme sa báli cestovať. Preto súbory mali široký počet sólistov, ktorí spievali všetko. Neboli tu hosťujúci umelci, ale fungoval model, že jeden spevák zaspieva všetko – od Lohengrina vo Wagnerovi až po principála v Predanej neveste. Ale to sa už dnes nedá. Treba si vyberať spevácke typy, zodpovedajúce jednotlivým štýlom, a aj herecké typy, lebo opera už nie je múzeom. A u nás to takto ešte v náznakoch funguje. Potrebujeme výmeny sólistických postov. Ten, kto neobstojí, musí ísť mimo angažmán, tomu nebudeme dávať plat, apanáž, vykurovať šatňu. Nech si nájde iné zamestnanie.
.sú tu aj ľudia, ktorí roky podávali špičkové výkony, ale ich výkonnosť vekom klesla. Čo s tými?
Samozrejme, na týchto ľudí sa pozeráme úplne inými očami. Ale nemôžu tu ostať len za zásluhovosť. Prosto si musia v istej životnej etape povedať, čo budú robiť ďalej, aby tu pätnásť rokov iba nečakali na penziu. To je zlé aj pre nich, aj pre divadlo.
.v divadle sú silné odbory, ktoré bránia často práve tých menej schopných.
Odbory sú všade a ja uznávam ich právo brániť zamestnancov, ale treba komunikovať. Treba to jasne pomenovať. Nechcem to riešiť radikálne, ale toto divadlo treba neustále zušľachťovať, je to výkladná skriňa národa.
.vo svojej koncepcii a aj vo výberovom konaní ste povedali tri mená nových šéfov súborov. Z nich je tu zatiaľ len jeden. Na čele Baletu SND je nový šéf - Jozef Dolinský. Avizovaný bol však Mário Radačovský.
Mário Radačovský je umelec, ktorého si veľmi cením ako choreografa, ako špičkového tanečníka, ako človeka, s ktorým som počítal do svojho tímu. Zvážil som túto nomináciu pod vplyvom rôznych okolností.
.najmä po rozhovore s ministrom kultúry?
Bolo to aj po rozhovore s pánom ministrom, ale aj s inými ľuďmi. A dospel som k názoru, že v tomto období by nebolo vhodné, aby práve on začal teraz formovať baletný súbor.
.pretože proti nemu protestovali niektorí členovia Baletu.
Nezavážilo to, že sa skoro všetci členovia Baletu v anonymnom hlasovaní podpísali, že Radačovského nechcú. To by mi neprekážalo. Ale prekáža mi istá politická nálepka na pánu Radačovskom. A nie iba mne. Národné divadlo musí ostať apolitické.
.prekážalo, že Radačovský bol výraznou tvárou kampane 99 percent.
Áno.
.tvárou politickej strany bol svojho času aj Peter Dvorský. Bola to Schusterova SOP.
Keby bol pán Radačovský tvárou štandardnej politickej strany, tak by to asi nebolo také bolestné.
.takže prekážalo najmä to, že sa stal tvárou obskúrnej politickej partie.
Áno. Politikou sa takmer vôbec nezaoberám, takmer ani nepozerám správy, politiku som vylúčil zo svojho života, ona sa do mojej osobnej výbavy nehodí.
.čo sa teraz celkom nedá vylúčiť.
Iste, ako štatutár divadla musím byť aj diplomatom, musím sa stretať aj s politikmi . A robím to veľmi rád, hoci som si musel dať poradiť protokolom, kto je kto, keď som mal vítať politikov na premiérach. (Úsmev.)
.nepredpokladáme návrat brutálnych čias ministra kultúry Ivana Hudeca (HZDS), predsa sú však aj iné formy nátlaku. Neobávate sa ich, keďže nemáte silnú politickú podporu?
V programovom vyhlásení vlády je proklamované, že nebude žiadny vplyv politiky vlády na erbové inštitúcie kultúry.
.veríte tomu?
Áno, ja nie som človek politiky, hoci ma niektoré médiá zaradili niekam ku Smeru. Ale o tom, že by som tam patril, nič neviem.
.tykáte si s nejakým ministrom v súčasnej vláde?
Nie. Za čias vlády SDKÚ takí boli. Ja sa politického tlaku nebojím a nebol tu zatiaľ ani náznak.
.pre Činohru SND ste ohlasovali návrat Romana Poláka. Zatiaľ tu nie je.
Na čelo Činohry sa Roman Polák postaví 1. januára 2013. Je to môj generačný spolupútnik, poznám ho celý svoj tvorivý život, cením si jeho výsledky, jeho nasadenie a viem, s akým tímom do divadla príde. Budú to ľudia, ktorí obohatia Činohru a posunú ju k vyšším métam. Veľmi si cením postoj profesora Emila Horvátha, doterajšieho šéfa Činohry, ktorý sa k tomu postavil priamo a férovo. Činohra sa aj počas toho obdobia, ktoré som nazval najčernejším v novodobej histórii SND, správala čestne a vyšla z toho dobre.
.vy ste už v SND boli umeleckým šéfom aj riaditeľom Opery, a teraz ste generálnym riaditeľom. V čom to bola nová výzva?
Do tejto rieky som vstúpil po tretí raz. Šéfoval som už viacerým divadlám a nikdy som si tú funkciu nežiadal, ale ocitol som sa tam vždy, keď bolo treba niečo zrekonštruovať, hasiť, posunúť myslenie, aktivizovať impulzy. A toto je teraz príznačné aj pre SND. Pracoval som tu ako režisér aj ako šéf, preto toto divadlo dôverne poznám, viem, kde potrebuje ošetriť, kde potrebuje chirurgický rez a kde stačí nasadiť medikamenty. Považujem za výzvu vyviesť divadlo z víťazného boja, aby sme ho posunuli ďalej, aby bolo v európskom kontexte.
.uzavreli sme jedno nie veľmi šťastné obdobie fungovania SND, keď mu poldruha roka šéfoval Ondrej Šoth a potom od septembra 2011 až do júla 2012 malo divadlo provizórne vedenie. Ale pripomeňme ešte fakt, že Ondreja Šotha do funkcie vybrala komisia, zložená z rešpektovaných ľudí (umelcov, teatrológov), politici do výberu nezasahovali, a predsa to dopadlo zle. Priznávame, že nám sa výber pána Šotha javil od začiatku úplne nepochopiteľný a iracionálny. Aké máte vy vysvetlenie pre to, že komisia stúpila tak veľmi vedľa?
Ťažká odpoveď. Zvláštne je, že niektorí ľudia z komisie, či im blízki ľudia, sa potom stali funkcionármi SND. To je veľmi zvláštne. Myslím si, že konkurzy, tak ako teraz prebiehajú, nie sú dobré. Asi to treba robiť iným spôsobom. Zákon prikazuje výberové konanie, ale výberu by mala predchádzať zrelšia úvaha, aby sa tam neprihlasovali ľudia z ulice, ktorí s divadlom nemajú nič spoločné. Asi by mal poradný orgán ministra najprv zhodnotiť, aká je situácia v divadle a predložiť ministrovi na výber niekoľkých kandidátov, profesionálov s pozitívnymi výsledkami. Minister by ich oslovil listom, aby sa zúčastnili na konkurze. Tak sa to robí všade vo svete. Lebo pri takomto systéme sa mnohí ľudia ani neprihlásia. Ale keby boli oslovení, myslím si, že by išli do konkurzu.
.vy ste sa uchádzali o funkciu riaditeľa vo viacerých konkurzoch a dlho vás považovali za outsidera. Čo zavážilo, že ste zrazu cez komisiu prešli víťazne?
Mne sa vyčítalo, že som niečo, čo tu už bolo, keďže som bol jeden čas šéfom Opery SND. A vtedy chceli niekoho nového. Ako som sa dopočul, aj teraz mi vyčítali, že som už starý a že vrátim divadlo o desať rokov naspäť...
.ale urobili ste niečo, čo v SND ešte nebolo. Za šéfa Opery SND ste menovali renomovaného rakúskeho dirigenta Friedricha Haidera. To je veľký experiment, nie?
Je to experiment. (Úsmev.) Ale je to experiment odsúdený na úspech.
.ste si celkom istý?
Ako bývalý operný režisér budem mať stále nad Operou špeciálny dohľad, budem veľa diskutovať s pánom Haiderom aj s dramaturgmi o smerovaní Opery. Ale Friedrich Haider je garantom profesionality. Diriguje v najprestížnejších operných domoch na svete. Spolupracuje s vynikajúcimi svetovými spevákmi aj s najlepšími orchestrami.
.rakúsky renomovaný dirigent na čele prvej slovenskej opernej scény je príjemnou zmenou, ale nie je to aj preto, že chaos, v ktorom Opera SND dlhé roky bola, už bolo lepšie zveriť niekomu, kto nie je z miestnych luhov a hájov? Ťažšie sa spochybňuje Haider ako napríklad Chudovský či Smolík.
Aj to je jeden z dôvodov. Je to človek, ktorý má odstup od našich kamarátstiev a žabomyších vojen. A má skúsenosti s vedením iných divadiel. Ten medzinárodný presah je uňho veľmi vítaný.
.to znamená, že keď on niektorých spevákov odmietne pre nízku kvalitu výkonu, nebude ľahké spochybniť ho.
Spochybniť sa dá všetko. Ale on určite nepodľahne našim malým pomerom.
.klasickým sporom SND je centralizácia súborov verzus ich samostatnosť. Bývalá riaditeľka SND Silvia Hroncová mala snahu viac spoločných činností centralizovať, hoci tendencia súborov bola skôr osamostatňovať sa. Ako vidíte spor dvoch koncepcií vy?
Niečo funguje dobre, keď je to centralizované. Napríklad marketing. Ale každý súbor má zároveň aj svojich vlastných marketingových pracovníkov. Čo nás spája, je dobré centralizovať. Sú to umelecké dielne, autodoprava a obslužný servis, teda podporné útvary. Rozdeľuje nás kumšt. Každý žáner má svoje špecifiká, a preto by súbory mali byť vedené a profilované slobodným spôsobom, tam nemá byť „diktát“ generálneho riaditeľa. Riaditelia súborov majú svoje umelecké, ale aj ekonomické kompetencie, majú vlastný rozpočet. Zodpovedajú za umelecké aj ekonomické výsledky súborov. Generálny riaditeľ musí koordinovať všetky procesy, aby boli slobodné, uvoľnené, aby sa umelecké súbory sústredili iba na svoju prácu. Nebudem sa napríklad Romana Poláka detailne pýtať, prečo ide naštudovať daný titul a nie niečo iné. Môžem povedať svoj osobný názor ako divadelník, ale nepovažujem sa v činohre či v balete za odborníka.
.činohra mala často pocit, že ona musí zarábať aj na stratový Balet či Operu. Nebude mať snahu byť čo najsamostatnejšia?
Nie, ale ja musím dať pozor na to, aby žiadny súbor nebol diskriminovaný na úkor iného. Nehovorím, že sa to teraz nedeje, ale robím aj v tom poriadky. Usmerňujem niektoré prevádzky, znížil som aj výšku sumy, o ktorej ešte môžu rozhodnúť sami riaditelia.
.prečo?
Aby som mal možnosť porovnať honoráre a aby medzi vyplatenými honorármi v súboroch neboli príliš veľké rozdiely.
.vaši dvaja predchodcovia – Silvia Hroncová aj Ondrej Šoth zo svojich funkcií predčasne odstúpili a nedokončili svoje päťročné funkčné obdobia. Mimochodom, ako ste vnímali palácový prevrat, ktorý zvrhol Silviu Hroncovú? Pripomínalo to operetku.
To slovo sedí. Podľa mňa to bolo dohodnuté zhora aj zdola.
.neobávate sa toho, že skončíte podobne ako oni? Vydržíte päť rokov?
Myslím si, že vydržím. Najhorší bude prvý rok, pretože snahy diskreditovať ma a unavovať rôznymi útokmi, tie sú tu evidentné. Sú tu stále skupinky, ktoré pracujú na podpore iných kandidátov, a fungujú veľmi uvedomelo a sofistikovane. Nemôžem povedať, že si to nevšímam, ale neznervózňuje ma to. Keby tu bol pokoj a všetci sa na seba iba usmievali, tak by som asi sám odišiel. (Smiech.) Po tom, ako som bol pred časom z tohto divadla vypoklonkovaný, som mal doteraz štyri roky pekného pokojného života, užíval som si svoj dom v Čunove, prírodu, bicykel, psích spoločníkov a mal som, našťastie, dosť práce, najmä v televízii. Presvedčil som sa, že sa viem uživiť sám. Samozrejme, ako budem starnúť – teraz mám 53 – bude to ťažšie. Prichádzajú mladší, dynamickejší ľudia, ale ponuky stále mám. Takže sa tu nemusím zubami-nechtami držať až do penzie.
.máte závideniahodný optimizmus.
Keď som bol na prvej tlačovke pred divadelnou sezónou, pozrel sa doprava a doľava a keď som videl, akí ľudia – z rôznych generácií a s akou intelektuálnou výbavou a názormi – sedia vedľa mňa, tak som si povedal: toto nemôže dopadnúť zle.
.možno sa vám podarí to, čo Dušanovi Jamrichovi, ktorý viedol SND jedenásť rokov. Napokon, k tomu obdobiu ste sa čiastočne vo svojej koncepcii aj prihlásili.
Áno, v istom zmysle. Ale to obdobie tiež nebolo veľmi prekvitajúce. Bolo tam možno príliš veľa sebauspokojenia a menej ambícií dvíhať to ďalej. Chýbala konfrontácia so svetom a tú teraz veľmi potrebujeme. Je veľmi dôležité naformulovať, kde by sa SND malo v divadelnom svete ocitnúť, aké miesto by malo zaujať.
.sedíme v budove, ktorej sa ešte stále hovorí novostavba SND, hoci sa začala stavať v sedemdesiatych rokoch a otvorená je už päť rokov. My sme boli k tejto stavbe veľmi skeptickí, vy ste ju bránili. Ako sa v nej cítite?
(Hlboký povzdych a ticho.)
.mali sme pravdu my skeptici, alebo vy optimisti?
Ani jedni, ani druhí. Niečo medzi tým, ale nechcem byť alibista. Čo sa týka opery a baletu, je to dobré javisko, proporčné. Je tu dobré zázemie. Činoherná sála je dosť nešťastná, nie je to ani „kukátko“, ani aréna, ťažko sa v nej tvorí. Štúdio zase funguje vynikajúco. Technické vybavenie je na dobrej úrovni. Mne prekážajú tie anonymné zákulisné chodby, tá logistika, človek sa tu nachodí, kým niekam príde, kým trafí do svojho cieľa. Architektonicky je to výpoveď svojej doby. Nehovorím, že je to socializmus, hoci tu pred divadlom mala stáť socha Lenina a múzeum Revolučného odborového hnutia... Dnes je tu Eurovea a divadlo sa s tým konfrontuje.
.ale neodpovedali ste na otázku, ako sa tu cítite.
Dobre, lebo je tu život. Sme v takom priestore Bratislavy, ktoré sa stalo moderným centrom a chodia sem ľudia. A dajte za tým tri bodky. (Úsmev.)
Marián Chudovský/
Narodil sa v roku 1959 v Banskej Bystrici. Vyštudoval opernú réžiu na VŠMU v Bratislave. Pôsobil na operných scénach v Košiciach, v Banskej Bystrici, ako i na bratislavskej Novej scéne a v SND, kde bol vo funkcii umeleckého šéfa a riaditeľa Opery SND. Ako režisér spolupracoval s STV a TV Markíza. Od 1. júla je generálnym riaditeľom Slovenského národného divadla.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.