Len jedna vec je vzácnejšia ako vzácna minca, a to kupec hľadajúci vzácnu mincu. Toto príslovie rád cituje investor do vzácnych kovov Mike Maloney. Podľa neho je v poriadku, ak ľudia numizmatiku berú ako koníčka. Investične by však od nákupu zberateľských mincí nemali očakávať priveľa. Zvlášť, ak je zberateľ laik. Príliš subjektívne ohodnotenie historických platidiel, neistota nájdenia vhodného kupca v ťažkých časoch a nebezpečenstvo naletenia podvodu – to všetko sú dôvody, prečo Maloney odporúča investorom radšej nakupovať štandardizované investičné mince, odliatky či tehly. No názorov je viac.
Elizej Macho je spoluvlastník firmy Macho&Chlapovič. Obchoduje nielen s investičným zlatom, ale aj so zberateľskými mincami či medailami. Hoci takú ostrú deliacu líniu ako Maloney medzi investíciami a zberateľstvom v prípade zlata nevidí, priznáva, že ľudia, ktorí numizmatike nerozumejú, naozaj čelia riziku, že zaplatia veľa peňazí za precenenú mincu. Prípadne dostanú falzifikát: „Preto je dobré dávať si pozor na rôzne pouličné ponuky od ľudí, ktorí nie sú dostatočne kapitálovo silní a nedokážu celoživotne ručiť za pravosť mince.“
Ak doma máte staré mince a chceli by ste zistiť, či majú nejakú hodnotu, vo firme Macho&Chlapovič vám poradia bezplatne. „Keď povieme klientovi, že minca nemá veľkú hodnotu, často sa im to nepozdáva. Preto im radíme, aby si ju pokojne dali ošacovať aj inde.“ Hovorí Macho. „Iným prípadom je, ak sa skutočne objaví niečo cenné a my sme pripravení mincu kúpiť. Vtedy sa ľudia obávajú, či nepredávajú pod cenu. Tak im poradíme, aby mincu dali do verejnej dražby.“ Jednu takúto aukciu organizuje firma aj tento týždeň. Ide o klasickú sálovú dražbu, ktorá má byť internetom prenášaná aj do sveta. „Klientov si nelustrujeme, stačí referencia doterajších partnerov alebo od iných európskych aukčných domov. A máme záujem nielen o boháčov, ale aj o bežných ľudí,“ vysvetľuje Macho.
Macho&Chlapovič je rodinná, či presnejšie „dvojrodinná“ firma. Záujem o mince v nich funguje už po tri generácie. „Naša spoločnosť vyrástla na tom, že sme chodili po svete a snažili sa doniesť späť na Slovensko mince a medaily z nášho územia.“ Banské mestá boli už v stredoveku dôležitým zdrojom zlata a striebra vrátane produkcie vychýrenej kremnickej mincovne. Vzácne mince po stáročia Slovensko opúšťali. Machovci a Chlapovičovci sa aspoň časť z nich snažia skúpiť a dostať naspäť: „Nemáme kapacity, aby sme to urobili sami. Preto sa snažíme šíriť aj povedomie o numizmatike. Boli by sme radi, keby na Slovensku vznikli primárne zbierky, z ktorých by profitovali aj budúce generácie.“
Väčšinu interných zamestnancov firmy, ktorá vyrástla z pôvodnej záľuby, tvoria členovia oboch rodín. Elizej Macho to vysvetľuje diskrétnosťou a konzervativizmom biznisu so zlatom: „Klienti vyžadujú absolútnu dôvernosť.“ Obavy z inflačného vývoja a otázniky nad budúcnosťou finančného systému robia zo zlata príťažlivú investíciu. Investiční experti zvyknú odporúčať vlastniť v tomto kove asi desatinu majetku. Macho hovorí, že ich firma vie sprostredkovať aj priestorovú diverzifikáciu zlata: „Niektorí naši klienti majú časť zlata uloženú v Singapure, časť vo Švajčiarsku a časť na Slovensku.“
Ceny investičných mincí sa začínajú niekde pri 150 eurách za kus s desatinou unce. Kilová tehla zlata stojí asi 45-tisíc eur. Pri zberateľských minciach je rozptyl väčší, pretože nezohľadňuje len hodnotu kovu, ale aj vzácnosť, zachovanosť, čaro doby či citový vzťah k miestu pôvodu. Vo firemnom katalógu k nastávajúcej aukcii možno nájsť všeličo: Od zlatých uhorských dukátov zo 14. storočia, s vyvolávacími cenami na úrovni stoviek a tisícov eur, až po prvorepublikové československé halierové mince zo zinku a medi, ktorých vyvolávacie ceny sa pohybujú v desiatkach eur.
Elizej Macho zbiera systematicky mince od svojich desiatich rokov. Dnes sa špecializuje aj na rôzne skúšobné razby či alternatívne návrhy platidiel, z ktorých sa do obehu dostal len zlomok. Súkromná zbierka by podľa neho mala mať hlavu a pätu. V celosti sa dá v takom prípade predať drahšie, než by bola cena jednotlivých mincí osamote. Potenciálnym zberateľom odporúča, aby sumu radšej rozložili medzi viac zberateľských mincí: „Je lepšie kúpiť si za 10 000 eur dvadsať minci v hodnote 500 eur ako jednu mincu za 10 000 eur.“ Radí tiež nebrať mince len ako lesklé pliešky, ale nechať ich hovoriť za seba: „Veľa mincí má príbeh a vy sa viete dopátrať, cez ktoré ruky, ktoré rodiny tá-ktorá minca prešla.“ Špičková vzácna zberateľská minca si kupcu vždy nájde. Problémy s hľadaním likvidity nastávajú väčšinou u priemerného a podpriemerného materiálu.
Elizej Macho je spoluvlastník firmy Macho&Chlapovič. Obchoduje nielen s investičným zlatom, ale aj so zberateľskými mincami či medailami. Hoci takú ostrú deliacu líniu ako Maloney medzi investíciami a zberateľstvom v prípade zlata nevidí, priznáva, že ľudia, ktorí numizmatike nerozumejú, naozaj čelia riziku, že zaplatia veľa peňazí za precenenú mincu. Prípadne dostanú falzifikát: „Preto je dobré dávať si pozor na rôzne pouličné ponuky od ľudí, ktorí nie sú dostatočne kapitálovo silní a nedokážu celoživotne ručiť za pravosť mince.“
Ak doma máte staré mince a chceli by ste zistiť, či majú nejakú hodnotu, vo firme Macho&Chlapovič vám poradia bezplatne. „Keď povieme klientovi, že minca nemá veľkú hodnotu, často sa im to nepozdáva. Preto im radíme, aby si ju pokojne dali ošacovať aj inde.“ Hovorí Macho. „Iným prípadom je, ak sa skutočne objaví niečo cenné a my sme pripravení mincu kúpiť. Vtedy sa ľudia obávajú, či nepredávajú pod cenu. Tak im poradíme, aby mincu dali do verejnej dražby.“ Jednu takúto aukciu organizuje firma aj tento týždeň. Ide o klasickú sálovú dražbu, ktorá má byť internetom prenášaná aj do sveta. „Klientov si nelustrujeme, stačí referencia doterajších partnerov alebo od iných európskych aukčných domov. A máme záujem nielen o boháčov, ale aj o bežných ľudí,“ vysvetľuje Macho.
Macho&Chlapovič je rodinná, či presnejšie „dvojrodinná“ firma. Záujem o mince v nich funguje už po tri generácie. „Naša spoločnosť vyrástla na tom, že sme chodili po svete a snažili sa doniesť späť na Slovensko mince a medaily z nášho územia.“ Banské mestá boli už v stredoveku dôležitým zdrojom zlata a striebra vrátane produkcie vychýrenej kremnickej mincovne. Vzácne mince po stáročia Slovensko opúšťali. Machovci a Chlapovičovci sa aspoň časť z nich snažia skúpiť a dostať naspäť: „Nemáme kapacity, aby sme to urobili sami. Preto sa snažíme šíriť aj povedomie o numizmatike. Boli by sme radi, keby na Slovensku vznikli primárne zbierky, z ktorých by profitovali aj budúce generácie.“
Väčšinu interných zamestnancov firmy, ktorá vyrástla z pôvodnej záľuby, tvoria členovia oboch rodín. Elizej Macho to vysvetľuje diskrétnosťou a konzervativizmom biznisu so zlatom: „Klienti vyžadujú absolútnu dôvernosť.“ Obavy z inflačného vývoja a otázniky nad budúcnosťou finančného systému robia zo zlata príťažlivú investíciu. Investiční experti zvyknú odporúčať vlastniť v tomto kove asi desatinu majetku. Macho hovorí, že ich firma vie sprostredkovať aj priestorovú diverzifikáciu zlata: „Niektorí naši klienti majú časť zlata uloženú v Singapure, časť vo Švajčiarsku a časť na Slovensku.“
Ceny investičných mincí sa začínajú niekde pri 150 eurách za kus s desatinou unce. Kilová tehla zlata stojí asi 45-tisíc eur. Pri zberateľských minciach je rozptyl väčší, pretože nezohľadňuje len hodnotu kovu, ale aj vzácnosť, zachovanosť, čaro doby či citový vzťah k miestu pôvodu. Vo firemnom katalógu k nastávajúcej aukcii možno nájsť všeličo: Od zlatých uhorských dukátov zo 14. storočia, s vyvolávacími cenami na úrovni stoviek a tisícov eur, až po prvorepublikové československé halierové mince zo zinku a medi, ktorých vyvolávacie ceny sa pohybujú v desiatkach eur.
Elizej Macho zbiera systematicky mince od svojich desiatich rokov. Dnes sa špecializuje aj na rôzne skúšobné razby či alternatívne návrhy platidiel, z ktorých sa do obehu dostal len zlomok. Súkromná zbierka by podľa neho mala mať hlavu a pätu. V celosti sa dá v takom prípade predať drahšie, než by bola cena jednotlivých mincí osamote. Potenciálnym zberateľom odporúča, aby sumu radšej rozložili medzi viac zberateľských mincí: „Je lepšie kúpiť si za 10 000 eur dvadsať minci v hodnote 500 eur ako jednu mincu za 10 000 eur.“ Radí tiež nebrať mince len ako lesklé pliešky, ale nechať ich hovoriť za seba: „Veľa mincí má príbeh a vy sa viete dopátrať, cez ktoré ruky, ktoré rodiny tá-ktorá minca prešla.“ Špičková vzácna zberateľská minca si kupcu vždy nájde. Problémy s hľadaním likvidity nastávajú väčšinou u priemerného a podpriemerného materiálu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.