Tautou si vo filme strihla ďalšiu Améliu, čo už je poetike knihy trochu bližšie, ale ak je medzi postavami nejaká čudácka Amélia, je ňou skôr muž, ktorého si hlavná hrdinka proti všetkým pravidlám párenia všimne a postupne sa do neho zamiluje. Slovami autora, akoby Amerika pozvala na obed Lichtenšteinsko. Ona je krásna, inteligentná a za tragicky zosnulým manželom smútiaca Francúzka. On je jej podriadený. Nezaujímavý, nešikovný, neskúsený a Švéd. Dalo by sa to zhltnúť ako román o láske na pracovisku, keby nás autor neustále nevyrušoval neliterárnymi odkazmi a detailami, ktoré v poriadnej lovestory nemajú čo robiť, práve tie však čitateľa zabávajú a nútia zostať nad vecou. Mňa osobne si David Foenkinos získal svojím inteligentným humorom a čudáckymi hrdinami už pri knihe Erotický potenciál mé ženy (Argo, 2009), teraz potvrdil, že to nebola náhoda. Len by mal radšej ostať pri písaní kníh a nemontovať sa do réžie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.