Květy: V čajové konvici (Indies Scope Records)
Pre toho, kto sa ešte nestretol s brnianskou alternatívnou kapelou Květy, bude prvý kontakt pôsobiť ako zjavenie. Je to akustický rock? Alebo elektrický folk s prekvapujúcimi zvukmi podivných (i nehudobných) nástrojov? Škoda času so škatuľkovaním, pretože hudba kvarteta (s viacerými hosťami) najskôr poslucháča opantá a neskôr si ho podmaní precíteným spevom Martina Evžena Kyšperského, jeho výraznou negitarovou technikou hry na gitare a slovnými hračkami, pri ktorých sa vám bude český jazyk javiť ako inteligentná plastelína, s ktorou si vynaliezavý pesničkár môže robiť čo len chce. Vedeli ste, že „ve školních osnovách je málo o sovách“ alebo že „už i Walęsa si lech v mech“? Dávno som sa k (takmer) domácej nahrávke pravidelne nenavracal s takým potešením a s istotou, že zakaždým v nej objavím čosi dôkladne ukryté.
.peter Motyčka
5/5
The Ills: Splendor (Exitab)
The Ills sa stali mojím osobným skokanom roka. Písal som recenziu na ich debut a ten čas, ktorý potrebovali na vydanie ďalšieho albumu s názvom Splendor z nich vybrúsil diamant slovenskej alternatívnej hudby. Málokedy mám pri počúvaní domácej kapely pocit, že som svedkom niečoho autentického a aj keď The Ills nasledujú svoje postrockové vzory z celého sveta, je v tej hudbe veľa vlastnej invencie. Od posledného počinu pritvrdili až k postcorovým pasážam. Skladby sa obvykle rozvíjajú z tichých a sklovito priezračných úvodov cez hlučnejšie pasáže až k extatickým, explodujúcim vajciam vesmíru, ktorých ostré škrupiny sa nakoniec opať v tichu rozplynú medzi zelené hviezdy. Album je tak zaujímavý po dynamickej stránke a nenudí ani chvíľu. Rozpráva príbeh a stále sa v ňom čosi odohráva, je organický a žije vlastným životom. Jedna z najlepších slovenských kapiel a exportná záležitosť.
.renat Khallo
5/5
The amity affliction: Chasing Ghosts (Roadrunner records)
Áno, môžeme pokojne surfovať na celosvetovej vlne retro nahrávok a tešiť sa zo zvuku 70. rokov na nových albumoch od kapiel ako Witchcraft, Down či Graveyard. Alebo, naopak, okúsiť snahu austrálskych mladíkov The Amity Affliction o modernú reflexiu doslova všetkého, čo sa udialo v tvrdej gitarovej hudbe v ostatných dvoch dekádach. Energický hardcore ako solídny základ, punkové a miestami až popové melódie ako prekvapujúca nadstavba a k tomu djentové gitary, štýlové deathcorové prechody, elektronika, emo, screamo – kto by bol povedal, že zdanlivo nezmyselný guláš môže takto fantasticky fungovať? Doma v Austrálii debutovali so svojou novinkou v rebríčkoch predajnosti na prvom mieste. Privítajme aj u nás v Európe nové hviezdy moderného metalu.
.rudi rus
4/5
Chris Robinson Brotherhood: Magic Door (Silver Arrow)
Chris Robinson je predovšetkým známy ako spevák skvelej rokenrolovej kapely Black Crowes. Tá si pred časom dala neurčitú pauzu a jej členovia sa dali na sólové projekty. Problém je, že dva tohtoročné albumy, ktoré Chris nahral so svojou sprievodnou skupinou, sú také dobré, že sa mu možno nebude chcieť do Black Crowes vrátiť. Chris Robinson Brotherhood vychádza z koreňov amerického rokenrolu, no posúva song do dlhých džemovacích plôch „americkej kozmickej hudby“, tak ako to robili kedysi Grateful Dead. Je to hudba, ktorá je stále postavená na pesničkách a predovšetkým typickom, jemne chrapľavom Robinsonovom hlase. Jednotlivé piesne na aktuálnom Magic Door sú dlhé, no nenudia, sú aranžérsky a hráčsky veľmi pestré, ako batikované tričko najväčšej hipisáčky. Nemôžem si pomôcť, ale ja tam miestami počujem aj Ursinyho.
.peter Bálik
4/5
Pre toho, kto sa ešte nestretol s brnianskou alternatívnou kapelou Květy, bude prvý kontakt pôsobiť ako zjavenie. Je to akustický rock? Alebo elektrický folk s prekvapujúcimi zvukmi podivných (i nehudobných) nástrojov? Škoda času so škatuľkovaním, pretože hudba kvarteta (s viacerými hosťami) najskôr poslucháča opantá a neskôr si ho podmaní precíteným spevom Martina Evžena Kyšperského, jeho výraznou negitarovou technikou hry na gitare a slovnými hračkami, pri ktorých sa vám bude český jazyk javiť ako inteligentná plastelína, s ktorou si vynaliezavý pesničkár môže robiť čo len chce. Vedeli ste, že „ve školních osnovách je málo o sovách“ alebo že „už i Walęsa si lech v mech“? Dávno som sa k (takmer) domácej nahrávke pravidelne nenavracal s takým potešením a s istotou, že zakaždým v nej objavím čosi dôkladne ukryté.
.peter Motyčka
5/5
The Ills: Splendor (Exitab)
The Ills sa stali mojím osobným skokanom roka. Písal som recenziu na ich debut a ten čas, ktorý potrebovali na vydanie ďalšieho albumu s názvom Splendor z nich vybrúsil diamant slovenskej alternatívnej hudby. Málokedy mám pri počúvaní domácej kapely pocit, že som svedkom niečoho autentického a aj keď The Ills nasledujú svoje postrockové vzory z celého sveta, je v tej hudbe veľa vlastnej invencie. Od posledného počinu pritvrdili až k postcorovým pasážam. Skladby sa obvykle rozvíjajú z tichých a sklovito priezračných úvodov cez hlučnejšie pasáže až k extatickým, explodujúcim vajciam vesmíru, ktorých ostré škrupiny sa nakoniec opať v tichu rozplynú medzi zelené hviezdy. Album je tak zaujímavý po dynamickej stránke a nenudí ani chvíľu. Rozpráva príbeh a stále sa v ňom čosi odohráva, je organický a žije vlastným životom. Jedna z najlepších slovenských kapiel a exportná záležitosť.
.renat Khallo
5/5
The amity affliction: Chasing Ghosts (Roadrunner records)
Áno, môžeme pokojne surfovať na celosvetovej vlne retro nahrávok a tešiť sa zo zvuku 70. rokov na nových albumoch od kapiel ako Witchcraft, Down či Graveyard. Alebo, naopak, okúsiť snahu austrálskych mladíkov The Amity Affliction o modernú reflexiu doslova všetkého, čo sa udialo v tvrdej gitarovej hudbe v ostatných dvoch dekádach. Energický hardcore ako solídny základ, punkové a miestami až popové melódie ako prekvapujúca nadstavba a k tomu djentové gitary, štýlové deathcorové prechody, elektronika, emo, screamo – kto by bol povedal, že zdanlivo nezmyselný guláš môže takto fantasticky fungovať? Doma v Austrálii debutovali so svojou novinkou v rebríčkoch predajnosti na prvom mieste. Privítajme aj u nás v Európe nové hviezdy moderného metalu.
.rudi rus
4/5
Chris Robinson Brotherhood: Magic Door (Silver Arrow)
Chris Robinson je predovšetkým známy ako spevák skvelej rokenrolovej kapely Black Crowes. Tá si pred časom dala neurčitú pauzu a jej členovia sa dali na sólové projekty. Problém je, že dva tohtoročné albumy, ktoré Chris nahral so svojou sprievodnou skupinou, sú také dobré, že sa mu možno nebude chcieť do Black Crowes vrátiť. Chris Robinson Brotherhood vychádza z koreňov amerického rokenrolu, no posúva song do dlhých džemovacích plôch „americkej kozmickej hudby“, tak ako to robili kedysi Grateful Dead. Je to hudba, ktorá je stále postavená na pesničkách a predovšetkým typickom, jemne chrapľavom Robinsonovom hlase. Jednotlivé piesne na aktuálnom Magic Door sú dlhé, no nenudia, sú aranžérsky a hráčsky veľmi pestré, ako batikované tričko najväčšej hipisáčky. Nemôžem si pomôcť, ale ja tam miestami počujem aj Ursinyho.
.peter Bálik
4/5
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.