Tento album sa mi dostal do rúk v roku 1970, keď som bol prvák na gymnáziu. Takéto platne sa vtedy u nás nedali zohnať, kupovali sa v zahraničí a potom sa požičiavali. Existoval taký výmenný obchod: ty si niečo požičal a niekto iný za to niečo požičal tebe. Keď sa mi dostala do rúk takáto vzácnosť, tak to bolo posvätné počúvanie. Vždy sme sa k tomu zišli viacerí a bol to neuveriteľný zážitok. Išla z toho sloboda, bolo to úplné zjavenie. Všetky tie skladby – počnúc Whole Lotta Love a končiac sa Bring It On Home – boli hrozne silné. Sú tam lyrické, pokojné časti, ako aj expresívna, tvrdá muzika. A fantastický Plantov spev.
V škole sme vtedy mali takú študentskú reláciu, ktorá sa volala Študtón a striedali sa triedy, ktoré to uvádzali. Keď prišla na rad naša trieda, presadil som ako zvučku to jačanie Roberta Planta z Whole Lotta Love. Spôsobilo to škandál a reláciu okamžite zatrhli. Hučanie Zeppelínov v školskom rozhlase bolo pre vtedajšie vedenie školy priveľa.
Ten album vznikol pred 43 rokmi a mal neuveriteľnú šťavu. Aj u nás vtedy vznikli Konvergencie, ktorým by som tiež bez váhania dal 5 hviezdičiek, ale tie Konvergencie som si kúpil, mal som ich doma a chodil som na koncerty Collegia Musica. Ale Led Zeppelin boli nedostupní a ten album bol pre mňa veľkou vzácnosťou. Zažili sme vďaka nemu veľký pocit šťastia a súdržnosti. Vydeľovali sme sa generačne, lebo našim rodičom tá muzika nič nehovorila a vydeľovali sme sa aj voči oficiálnym štruktúram, ktoré sa takejto hudby báli.
Keď to počúvam dnes, po tom dlhom čase, má to stále tú istú silu. No a potešilo ma, keď Janis Joplin, Hendrixa alebo Led Zeppelin medzi mojimi platňami objavovala moja vtedy 15-ročná dcéra a aj ju to oslovovalo ako kedysi mňa.
Ctibor Bachratý je známy slovenský fotograf. Okrem iného je aj oficiálnym fotografom Pohody.
V škole sme vtedy mali takú študentskú reláciu, ktorá sa volala Študtón a striedali sa triedy, ktoré to uvádzali. Keď prišla na rad naša trieda, presadil som ako zvučku to jačanie Roberta Planta z Whole Lotta Love. Spôsobilo to škandál a reláciu okamžite zatrhli. Hučanie Zeppelínov v školskom rozhlase bolo pre vtedajšie vedenie školy priveľa.
Ten album vznikol pred 43 rokmi a mal neuveriteľnú šťavu. Aj u nás vtedy vznikli Konvergencie, ktorým by som tiež bez váhania dal 5 hviezdičiek, ale tie Konvergencie som si kúpil, mal som ich doma a chodil som na koncerty Collegia Musica. Ale Led Zeppelin boli nedostupní a ten album bol pre mňa veľkou vzácnosťou. Zažili sme vďaka nemu veľký pocit šťastia a súdržnosti. Vydeľovali sme sa generačne, lebo našim rodičom tá muzika nič nehovorila a vydeľovali sme sa aj voči oficiálnym štruktúram, ktoré sa takejto hudby báli.
Keď to počúvam dnes, po tom dlhom čase, má to stále tú istú silu. No a potešilo ma, keď Janis Joplin, Hendrixa alebo Led Zeppelin medzi mojimi platňami objavovala moja vtedy 15-ročná dcéra a aj ju to oslovovalo ako kedysi mňa.
Ctibor Bachratý je známy slovenský fotograf. Okrem iného je aj oficiálnym fotografom Pohody.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.