Beznádejne vypredaný sólový koncert legendárneho hráča na klávesové nástroje Chicka Coreu bol dôstojnou bodkou za tohoročnými Bratislavskými jazzovými dňami.
Džezovým nadšencom ostáva nádej – domáci promotéri sa mohli definitívne uistiť, že koncertnú sálu dokáže na Slovensku vypredať aj umelec značne menšinového žánru. To, čo v auguste ukázal gitarista Al Di Meola so svojím nekonvenčným projektom Midsummer Night Quartet, častý partner jeho štúdiových projektov Chick Corea len potvrdil. Na rozdiel od iných európskych metropol však zatiaľ hlavným kritériom výberu pre organizátorov koncertov asi nebude až tak umelecký kredit, ale skôr zvučné meno. Pri oboch spomínaných umelcoch, ktorí patria k špičke pomyselného džezového ľadovca, našťastie platí oboje.
.davisov učeník
Američanovi s taliansko-španielskymi koreňmi Armandovi Anthonymu Coreovi, známejšiemu v hudobných (nielen džezových) kruhoch ako Chick, pribudne o niekoľko rokov na chrbte siedmy krížik. Počet zlatých gramofónikov Grammy Awards v jeho domácej zbierke zatiaľ dosahuje dvojnásobok sedmičky. Začiatkom 70. rokov, v časoch Coreovho poslucháčsky náročného freejazzového projektu Circle, by to tipoval len málokto. Vtedy už mal za sebou učenícke obdobie po boku džezových pionierov – tenorsaxofonistu Stana Getza, ale najmä revolucionára Milesa Davisa. Pod jeho vplyvom presedlal Corea na elektrické piano a spolu s trúbkovým veľmajstrom účinkoval napríklad na trojici novátorských albumov In A Silent Way – Bitches Brew – On The Corner. Práve tieto elektrické, na svoju dobu trúfalé projekty rozčesli hudobníkov a poslucháčov na tradicionalistov a novátorov.
Davisovské vplyvy spolu so živelným hispánskym temperamentom boli základom zoskupenia Return To Forever. Kostrbatá rytmicko-melodická spleť hlasov Coreových syntezátorov a basgitarových liniek Stanleyho Clarka ponúkala striedanie virtuóznych unisonových pasáží so zvukovo mysterióznymi improvizačnými plochami. K najzaujímavejším Coreovým projektom však patrili introvertnejšie komorné duety: s klaviristom Herbiem Hancockom, vokálnym čarodejom Bobbym McFerrinom či citlivým vibrafonistom Garym Burtonom. Spolu s ním pred dvoma desaťročiami vypredal bratislavské Pasienky. Na Coreovom utorkovom koncerte v spoločenskej sále PKO spomínalo na túto udalosť z čias totality viacero pamätníkov legendárneho „pasienkového mítingu“ roku 1988.
.bartókovský experimentátor
Mnohí z nich budú s najväčšou pravdepodobnosťou spomínať aj na októbrový koncert roku 2007, počas ktorého Corea „len“ na ploche klaviatúry kráľovského nástroja predstavoval svoje nálady, impresie a reminiscencie. Úvodné minúty boli v znamení pódiovej šou medzi Coreom a prítomnými fotografmi, ktorým umelec medzi strohým preludovaním profesionálne pózoval. Ponor do sveta dokonalej hudby sa začínal na ploche nádherného popevku Song For My Father a plynulého prechodu melódie z piesne Richarda Rodgersa, ktorú obľuboval Coreov otec. Bolo úžasné sledovať zjednocujúci spôsob, ktorým Corea prepájal množstvo rôznorodých svetov a nálad. Jedným z dvorných Coreových kontrabasistov je velikán Eddie Gomez, ktorý bol koncom 60. rokov súčasťou klavírneho tria Billa Evansa. V tejto nadväznosti odznela azda najznámejšia Evansova téma, zraniteľne krehká Waltz For Debbie.
V druhej časti koncertu Corea previedol poslucháča výberom z komponovaných miniatúr Children´s Songs. Autor ich prezentoval ako skice predsudkami nepoznačených detských duší. Tí, ktorí doteraz Coreu vnímali len ako klávesového virtuóza, boli prekvapení bartókovskou hravosťou, nápaditosťou a citlivými experimentmi.
Záver bol v znamení živej komunikácie s publikom, vďaka ktorému odznela pomyselná „kompozícia s orchestrom a zborom“. Chýbajúci orchester a zbor Corea vynahradil bleskovým nácvikom publika rozdeleného na dvojicu mužských a trojicu ženských hlasov. Chvíľkovú nápaditosť a neskôr miernu nudu skorigovali až členité farebné obrazy, ktoré balansovali medzi živelnosťou a rytmickou bohatosťou v Coreovom majstrovskom kuse Spain. Vrcholnú nonšalantnosť a uvoľnenosť si počas prídavku vychutnával majster aj nemo sediaci poslucháč.
.peter Motyčka
Autor je hudobný publicista
Chick Corea Solo Piano, 23. október, Spoločenská sála PKO, Bratislava
Džezovým nadšencom ostáva nádej – domáci promotéri sa mohli definitívne uistiť, že koncertnú sálu dokáže na Slovensku vypredať aj umelec značne menšinového žánru. To, čo v auguste ukázal gitarista Al Di Meola so svojím nekonvenčným projektom Midsummer Night Quartet, častý partner jeho štúdiových projektov Chick Corea len potvrdil. Na rozdiel od iných európskych metropol však zatiaľ hlavným kritériom výberu pre organizátorov koncertov asi nebude až tak umelecký kredit, ale skôr zvučné meno. Pri oboch spomínaných umelcoch, ktorí patria k špičke pomyselného džezového ľadovca, našťastie platí oboje.
.davisov učeník
Američanovi s taliansko-španielskymi koreňmi Armandovi Anthonymu Coreovi, známejšiemu v hudobných (nielen džezových) kruhoch ako Chick, pribudne o niekoľko rokov na chrbte siedmy krížik. Počet zlatých gramofónikov Grammy Awards v jeho domácej zbierke zatiaľ dosahuje dvojnásobok sedmičky. Začiatkom 70. rokov, v časoch Coreovho poslucháčsky náročného freejazzového projektu Circle, by to tipoval len málokto. Vtedy už mal za sebou učenícke obdobie po boku džezových pionierov – tenorsaxofonistu Stana Getza, ale najmä revolucionára Milesa Davisa. Pod jeho vplyvom presedlal Corea na elektrické piano a spolu s trúbkovým veľmajstrom účinkoval napríklad na trojici novátorských albumov In A Silent Way – Bitches Brew – On The Corner. Práve tieto elektrické, na svoju dobu trúfalé projekty rozčesli hudobníkov a poslucháčov na tradicionalistov a novátorov.
Davisovské vplyvy spolu so živelným hispánskym temperamentom boli základom zoskupenia Return To Forever. Kostrbatá rytmicko-melodická spleť hlasov Coreových syntezátorov a basgitarových liniek Stanleyho Clarka ponúkala striedanie virtuóznych unisonových pasáží so zvukovo mysterióznymi improvizačnými plochami. K najzaujímavejším Coreovým projektom však patrili introvertnejšie komorné duety: s klaviristom Herbiem Hancockom, vokálnym čarodejom Bobbym McFerrinom či citlivým vibrafonistom Garym Burtonom. Spolu s ním pred dvoma desaťročiami vypredal bratislavské Pasienky. Na Coreovom utorkovom koncerte v spoločenskej sále PKO spomínalo na túto udalosť z čias totality viacero pamätníkov legendárneho „pasienkového mítingu“ roku 1988.
.bartókovský experimentátor
Mnohí z nich budú s najväčšou pravdepodobnosťou spomínať aj na októbrový koncert roku 2007, počas ktorého Corea „len“ na ploche klaviatúry kráľovského nástroja predstavoval svoje nálady, impresie a reminiscencie. Úvodné minúty boli v znamení pódiovej šou medzi Coreom a prítomnými fotografmi, ktorým umelec medzi strohým preludovaním profesionálne pózoval. Ponor do sveta dokonalej hudby sa začínal na ploche nádherného popevku Song For My Father a plynulého prechodu melódie z piesne Richarda Rodgersa, ktorú obľuboval Coreov otec. Bolo úžasné sledovať zjednocujúci spôsob, ktorým Corea prepájal množstvo rôznorodých svetov a nálad. Jedným z dvorných Coreových kontrabasistov je velikán Eddie Gomez, ktorý bol koncom 60. rokov súčasťou klavírneho tria Billa Evansa. V tejto nadväznosti odznela azda najznámejšia Evansova téma, zraniteľne krehká Waltz For Debbie.
V druhej časti koncertu Corea previedol poslucháča výberom z komponovaných miniatúr Children´s Songs. Autor ich prezentoval ako skice predsudkami nepoznačených detských duší. Tí, ktorí doteraz Coreu vnímali len ako klávesového virtuóza, boli prekvapení bartókovskou hravosťou, nápaditosťou a citlivými experimentmi.
Záver bol v znamení živej komunikácie s publikom, vďaka ktorému odznela pomyselná „kompozícia s orchestrom a zborom“. Chýbajúci orchester a zbor Corea vynahradil bleskovým nácvikom publika rozdeleného na dvojicu mužských a trojicu ženských hlasov. Chvíľkovú nápaditosť a neskôr miernu nudu skorigovali až členité farebné obrazy, ktoré balansovali medzi živelnosťou a rytmickou bohatosťou v Coreovom majstrovskom kuse Spain. Vrcholnú nonšalantnosť a uvoľnenosť si počas prídavku vychutnával majster aj nemo sediaci poslucháč.
.peter Motyčka
Autor je hudobný publicista
Chick Corea Solo Piano, 23. október, Spoločenská sála PKO, Bratislava
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.