.symbióza a komenzalizmus
Symbióza je bežne používané slovo a vyjadrujeme ním vždy niečo pozitívne – napríklad žijú spolu v nádhernej symbióze. Grécke spojenie sym-biosis síce znamená spolužitie či spolunažívanie dvoch alebo viacerých organizmov, biológ ho však väčšinou chápe oveľa širšie, symbióza totiž zahŕňa rozličné väzby od spolužitia výhodného pre obe strany až po rôzne formy parazitizmu. Poznám zopár kopáčov, murárov či tesárov, ktorí vám budú so slzou v oku po desiatej borovičke rozprávať, v akom hlbokom symbiotickom vzťahu nažívajú s krompáčom, kelňou, prípadne hobľovačkou. Sú vraj s týmito nástrojmi akoby zrastení. Biológ však hneď zbystrí, pretože tu nejde o symbiózu v pravom slova zmysle, teda mutualizmus, ale skôr o komenzalizmus, čo v preklade znamená spolustolovanie. O komenzalizme hovoríme vtedy, keď je vzťah pre jedného z dvojice výhodou, zato druhého neovplyvňuje. Čiže kopáč nemôže pracovať bez krompáča, ale krompáč z toho vzťahu nič nemá. Typickými komenzálmi sú nižšie kasty bezdomovcov, živiace sa zvyškami potravín z kontajnerov. Alebo pahltní jedinci, ktorí striehnu na nedojedky iných. Spomeňte si na scénu z filmu Ako básnici prichádzajú o ilúzie, kde študenti medicíny v jedálni detailne rozoberajú, ako si úžasne zapitvali, a že rezeň, ktorý majú na tanieri, pripomína žlčník. Dve útlocitné, zjavne humanitne zamerané študentky oproti pri stole to psychicky nezvládnu a budúci medici tak získajú ich takmer nedotknuté porcie jedla. V živočíšnej ríši je komenzalizmus bežná vec. Najznámejším príkladom sú zdochlinožravce, napríklad šakaly či supy, ktoré ujedajú šelmám z koristi, prípadne dojedajú zvyšky po ich hostine. Medzi typických komenzálov ale patria aj niektoré črevné baktérie, živiace sa zvyškami potravy v našom čreve. Komenzalistické vzťahy existujú aj tam, kde by ich biológ čakal najmenej. Napríklad veľké shopping parky fungujú ako hostiteľské organizmy, na ktorých nosnej obchodnej gravitačnej sile sa v úlohe komenzálov priživujú drobní predajcovia – rýchle občerstvenie, predajne tabaku a novín, parfumérie alebo kaderníctva.
.od mutualizmu k parazitizmu
Asi najznámejšou formou symbiózy je mutualizmus, vzťah výhodný pre obe strany. Jeho funkcie sú rôzne, niekedy si symbionti vymieňajú potravu, inokedy poskytujú ochranu. Takže svalmi obhádzaný esbéeskár môže so svojím hostiteľom, majiteľom krčmy, žiť v pragmatickej symbióze, ale len pri predpoklade, že skutočne poskytuje ochranu. Ak len kasíruje peniaze, ide o obyčajného parazita. Mutualistické sú napríklad funkčné rodinné vzťahy. Klasickým prípadom je aj vzťah živočíchov a rastlín – napríklad určité rody tropických mravcov pestujú huby v podzemných priestoroch. Najskôr nanosia kúsky listov, naskladajú ich na kopu a potom zaočkujú hubami, ktoré sú schopné rásť len v takýchto záhradách. Pre mravce sú spomínané huby jedinou potravou a huby zas nachádzajú jedinečný substrát a zároveň ochranku pred škodcami, najmä pred plesňami. Mravce nielenže záhradky permanentne mechanicky čistia, ale dokonca na chrbtoch nosia kolónie baktérií, produkujúce antibiotiká, ktoré ničia nebezpečné plesne. Od mutualistického vzťahu mravec a huba je len krok k ich parazitickému vzťahu. Isté drobné parazitické huby zneužívajú mravce na to, aby dokázali prežiť v pralesných podmienkach. Keď sa hube podarí napadnúť mravca, začne ovládať jeho myseľ natoľko, že ho prinúti opustiť hniezdo vysoko v korunách stromov a zliezť do spodných poschodí pralesa. Potom ho donúti zahryznúť sa do hlavnej cievy na spodnej strane žilnatiny vyhliadnutého listu a nakoniec sa postará o to, aby uhynul. Huba využije takto zotročeného mravca ako potravu, ochranu aj taxík v jednom.
.hyperparazity a parazitoidy
Obe slová majú dostatok analógií v našom okolí. Parazitoid, to je už vyšší level parazitizmu. Ide o organizmus, ktorý sa vyvíja v tele iného organizmu a na konci svojho vývoja hostiteľa usmrtí. Tým sa líši od klasického parazita, ktorý má predsa len so svojím hostiteľom určité zľutovanie. Alebo skôr takto – klasický parazit nemôže hostiteľa usmrtiť, lebo by sám zahynul. Parazitoid je mačkopes čiže akýsi medzistupeň medzi parazitom a predátorom. Živočíšne parazitoidy sa používajú v biologickom boji proti rôznym poľnohospodárskym škodcom. Väčšinou ide o drobné blanokrídlovce, ktoré kladú vajíčka do svojho hostiteľa a na konci svojho vývoja ho zabíjajú. Príkladom medziľudského parazitoida môže byť majiteľ firmy, prípadne šéf akejkoľvek inštitúcie, ktorý ju postupne finančne vyciciava, až ju svojou nanažratosťou úplne zlikviduje. Ešte vyššou úrovňou parazitizmu je hyperparazit, niekedy nazývaný aj superparazit. Je to parazit na druhú, čiže parazit parazitujúci na parazitovi. Typickým hyperparazitom je úžerník. Priživuje sa napríklad na gemblerovi alebo inom závislom, ktorý zas finančne vyciciava vlastnú rodinu.
Symbióza dvoch druhov, pri ktorej je pre jedného vzťah nevýhodou a druhý nie je ovplyvnený sa volá amenzalizmus. Strom agát je povestný tým, že vyrába jedovaté chemické látky (fytoncídy), ich poslaním je potláčať alebo zastaviť rast ostatných rastlín v okolí. Agát je v tomto prípade inhibítor a okolité rastliny sú amenzály. Podobné látky (juglóny) vylučujú orechy, môžete sa presvedčiť, že v ich bezprostrednej blízkosti sa nedarí ani tráve. Jasnými amenzálmi v živočíšnej ríši sú nefajčiari vo fajčiarskom prostredí.
.životné stratégie
So vzťahmi v biológii úzko súvisí aj ďalšia oblasť, je ňou spôsob rozmnožovania, alebo spôsob obsadzovania životného priestoru. Pri živočíchoch existujú dve základné skupiny životných stratégov: K-stratégovia a r-stratégovia. Priemerný človek je vo svojej podstate K-stratég, pretože dáva vyšší dôraz na kvalitu a konkurencieschopnosť potomstva, pričom menej je väčšinou viac. Typický K-stratég má teda málo mláďat, o ktoré sa musí starať. Naopak r-stratégmi sú organizmy, ktoré kladú väčší dôraz na množstvo potomstva, pričom starostlivosť oň a jeho konkurencieschopnosť sú odsunuté do pozadia. Takáto forma životnej stratégie je známa aj u ľudí v niektorých skupinách takzvaných neprispôsobivých spoluobčanov.
Pôvodne biologická teória sa dá aplikovať aj v nebiologických odboroch, napríklad v kultúrnej antropológii, presnejšie v teórii kultúrneho výberu. Stratégie r a k tu znamenajú skratky pre slová regal a kalyptic a opisujú spôsob fungovania určitej kultúry. Regal je odvodené od latinského slova rex (kráľ), prototypom r-kultúry je diktatúra. Slovo kalyptic je odvodené od nymfy Kalypso, ktorú podľa gréckej mytológie objavil Odysseus, keď blúdil po opustenom ostrove.
R-kultúra je typická pre pevninu s vojnami a kultúrnymi kontrastmi, pre ríše a nové kolónie. Typický je monoteizmus a puritánstvo, etnocentrizmus a rasizmus, expanzívnosť, výrazne centralistická moc, uniformita, cenzúra, represie a netolerantnosť, jednotlivci sa musia podriadiť záujmom spoločnosti. V umení dominuje perfekcionizmus, prísna geometria, časté opakovanie rovnakých detailov, oslavovanie symbolov moci, hrdinov či bohov. Hudba je pomerne jednotvárna, prípadne pompézna, typický je chórový spev. Oblečenie býva nenápadné, uniformné, s prísnym rozlíšením na mužské a ženské. Cirkevné a vládne budovy sú grandiózne, bohaté na detaily. Sexuálna morálka je prísna, spojená so stereotypnými sexuálnymi úlohami, plodenie detí je takmer povinnosťou, antikoncepcia aj potraty sú ilegálne, takže populačný rast je vysoký.
Naopak k-kultúry sú typické pre mierové oblasti s nízkou hustotou obyvateľstva a bez kultúrnych kontrastov. Prevažuje animizmus, polyteizmus alebo ateizmus, kult úrodnosti a plodnosti. Spoločenskými hodnotami sú individualizmus, tolerancia, ľudské práva a ochrana prírodných zdrojov. Vládne demokracia. Umenie je nespútané a často improvizované. Zobrazuje rozkoš, fantáziu, farby, prírodu, zvieratá, plodnosť, individualizmus, vzdorovitosť a odbojnosť. Obliekanie je nápadité, osobité, farebné, sexy a odráža osobnosť. Architektúra je funkcionalistická, tvorivá, nepravidelná, bez štylistického zdôrazňovania sociálnych rozdielov. Sexuálna morálka je liberálna, kladie sa dôraz na užívanie si života. Toľko slová biológa. Porovnanie druhu kultúry, v akej žijeme a predstáv o kultúre, v akej by sme chceli žiť, nechávam na čitateľoch.
Autor je zoológ.
Symbióza je bežne používané slovo a vyjadrujeme ním vždy niečo pozitívne – napríklad žijú spolu v nádhernej symbióze. Grécke spojenie sym-biosis síce znamená spolužitie či spolunažívanie dvoch alebo viacerých organizmov, biológ ho však väčšinou chápe oveľa širšie, symbióza totiž zahŕňa rozličné väzby od spolužitia výhodného pre obe strany až po rôzne formy parazitizmu. Poznám zopár kopáčov, murárov či tesárov, ktorí vám budú so slzou v oku po desiatej borovičke rozprávať, v akom hlbokom symbiotickom vzťahu nažívajú s krompáčom, kelňou, prípadne hobľovačkou. Sú vraj s týmito nástrojmi akoby zrastení. Biológ však hneď zbystrí, pretože tu nejde o symbiózu v pravom slova zmysle, teda mutualizmus, ale skôr o komenzalizmus, čo v preklade znamená spolustolovanie. O komenzalizme hovoríme vtedy, keď je vzťah pre jedného z dvojice výhodou, zato druhého neovplyvňuje. Čiže kopáč nemôže pracovať bez krompáča, ale krompáč z toho vzťahu nič nemá. Typickými komenzálmi sú nižšie kasty bezdomovcov, živiace sa zvyškami potravín z kontajnerov. Alebo pahltní jedinci, ktorí striehnu na nedojedky iných. Spomeňte si na scénu z filmu Ako básnici prichádzajú o ilúzie, kde študenti medicíny v jedálni detailne rozoberajú, ako si úžasne zapitvali, a že rezeň, ktorý majú na tanieri, pripomína žlčník. Dve útlocitné, zjavne humanitne zamerané študentky oproti pri stole to psychicky nezvládnu a budúci medici tak získajú ich takmer nedotknuté porcie jedla. V živočíšnej ríši je komenzalizmus bežná vec. Najznámejším príkladom sú zdochlinožravce, napríklad šakaly či supy, ktoré ujedajú šelmám z koristi, prípadne dojedajú zvyšky po ich hostine. Medzi typických komenzálov ale patria aj niektoré črevné baktérie, živiace sa zvyškami potravy v našom čreve. Komenzalistické vzťahy existujú aj tam, kde by ich biológ čakal najmenej. Napríklad veľké shopping parky fungujú ako hostiteľské organizmy, na ktorých nosnej obchodnej gravitačnej sile sa v úlohe komenzálov priživujú drobní predajcovia – rýchle občerstvenie, predajne tabaku a novín, parfumérie alebo kaderníctva.
.od mutualizmu k parazitizmu
Asi najznámejšou formou symbiózy je mutualizmus, vzťah výhodný pre obe strany. Jeho funkcie sú rôzne, niekedy si symbionti vymieňajú potravu, inokedy poskytujú ochranu. Takže svalmi obhádzaný esbéeskár môže so svojím hostiteľom, majiteľom krčmy, žiť v pragmatickej symbióze, ale len pri predpoklade, že skutočne poskytuje ochranu. Ak len kasíruje peniaze, ide o obyčajného parazita. Mutualistické sú napríklad funkčné rodinné vzťahy. Klasickým prípadom je aj vzťah živočíchov a rastlín – napríklad určité rody tropických mravcov pestujú huby v podzemných priestoroch. Najskôr nanosia kúsky listov, naskladajú ich na kopu a potom zaočkujú hubami, ktoré sú schopné rásť len v takýchto záhradách. Pre mravce sú spomínané huby jedinou potravou a huby zas nachádzajú jedinečný substrát a zároveň ochranku pred škodcami, najmä pred plesňami. Mravce nielenže záhradky permanentne mechanicky čistia, ale dokonca na chrbtoch nosia kolónie baktérií, produkujúce antibiotiká, ktoré ničia nebezpečné plesne. Od mutualistického vzťahu mravec a huba je len krok k ich parazitickému vzťahu. Isté drobné parazitické huby zneužívajú mravce na to, aby dokázali prežiť v pralesných podmienkach. Keď sa hube podarí napadnúť mravca, začne ovládať jeho myseľ natoľko, že ho prinúti opustiť hniezdo vysoko v korunách stromov a zliezť do spodných poschodí pralesa. Potom ho donúti zahryznúť sa do hlavnej cievy na spodnej strane žilnatiny vyhliadnutého listu a nakoniec sa postará o to, aby uhynul. Huba využije takto zotročeného mravca ako potravu, ochranu aj taxík v jednom.
.hyperparazity a parazitoidy
Obe slová majú dostatok analógií v našom okolí. Parazitoid, to je už vyšší level parazitizmu. Ide o organizmus, ktorý sa vyvíja v tele iného organizmu a na konci svojho vývoja hostiteľa usmrtí. Tým sa líši od klasického parazita, ktorý má predsa len so svojím hostiteľom určité zľutovanie. Alebo skôr takto – klasický parazit nemôže hostiteľa usmrtiť, lebo by sám zahynul. Parazitoid je mačkopes čiže akýsi medzistupeň medzi parazitom a predátorom. Živočíšne parazitoidy sa používajú v biologickom boji proti rôznym poľnohospodárskym škodcom. Väčšinou ide o drobné blanokrídlovce, ktoré kladú vajíčka do svojho hostiteľa a na konci svojho vývoja ho zabíjajú. Príkladom medziľudského parazitoida môže byť majiteľ firmy, prípadne šéf akejkoľvek inštitúcie, ktorý ju postupne finančne vyciciava, až ju svojou nanažratosťou úplne zlikviduje. Ešte vyššou úrovňou parazitizmu je hyperparazit, niekedy nazývaný aj superparazit. Je to parazit na druhú, čiže parazit parazitujúci na parazitovi. Typickým hyperparazitom je úžerník. Priživuje sa napríklad na gemblerovi alebo inom závislom, ktorý zas finančne vyciciava vlastnú rodinu.
Symbióza dvoch druhov, pri ktorej je pre jedného vzťah nevýhodou a druhý nie je ovplyvnený sa volá amenzalizmus. Strom agát je povestný tým, že vyrába jedovaté chemické látky (fytoncídy), ich poslaním je potláčať alebo zastaviť rast ostatných rastlín v okolí. Agát je v tomto prípade inhibítor a okolité rastliny sú amenzály. Podobné látky (juglóny) vylučujú orechy, môžete sa presvedčiť, že v ich bezprostrednej blízkosti sa nedarí ani tráve. Jasnými amenzálmi v živočíšnej ríši sú nefajčiari vo fajčiarskom prostredí.
.životné stratégie
So vzťahmi v biológii úzko súvisí aj ďalšia oblasť, je ňou spôsob rozmnožovania, alebo spôsob obsadzovania životného priestoru. Pri živočíchoch existujú dve základné skupiny životných stratégov: K-stratégovia a r-stratégovia. Priemerný človek je vo svojej podstate K-stratég, pretože dáva vyšší dôraz na kvalitu a konkurencieschopnosť potomstva, pričom menej je väčšinou viac. Typický K-stratég má teda málo mláďat, o ktoré sa musí starať. Naopak r-stratégmi sú organizmy, ktoré kladú väčší dôraz na množstvo potomstva, pričom starostlivosť oň a jeho konkurencieschopnosť sú odsunuté do pozadia. Takáto forma životnej stratégie je známa aj u ľudí v niektorých skupinách takzvaných neprispôsobivých spoluobčanov.
Pôvodne biologická teória sa dá aplikovať aj v nebiologických odboroch, napríklad v kultúrnej antropológii, presnejšie v teórii kultúrneho výberu. Stratégie r a k tu znamenajú skratky pre slová regal a kalyptic a opisujú spôsob fungovania určitej kultúry. Regal je odvodené od latinského slova rex (kráľ), prototypom r-kultúry je diktatúra. Slovo kalyptic je odvodené od nymfy Kalypso, ktorú podľa gréckej mytológie objavil Odysseus, keď blúdil po opustenom ostrove.
R-kultúra je typická pre pevninu s vojnami a kultúrnymi kontrastmi, pre ríše a nové kolónie. Typický je monoteizmus a puritánstvo, etnocentrizmus a rasizmus, expanzívnosť, výrazne centralistická moc, uniformita, cenzúra, represie a netolerantnosť, jednotlivci sa musia podriadiť záujmom spoločnosti. V umení dominuje perfekcionizmus, prísna geometria, časté opakovanie rovnakých detailov, oslavovanie symbolov moci, hrdinov či bohov. Hudba je pomerne jednotvárna, prípadne pompézna, typický je chórový spev. Oblečenie býva nenápadné, uniformné, s prísnym rozlíšením na mužské a ženské. Cirkevné a vládne budovy sú grandiózne, bohaté na detaily. Sexuálna morálka je prísna, spojená so stereotypnými sexuálnymi úlohami, plodenie detí je takmer povinnosťou, antikoncepcia aj potraty sú ilegálne, takže populačný rast je vysoký.
Naopak k-kultúry sú typické pre mierové oblasti s nízkou hustotou obyvateľstva a bez kultúrnych kontrastov. Prevažuje animizmus, polyteizmus alebo ateizmus, kult úrodnosti a plodnosti. Spoločenskými hodnotami sú individualizmus, tolerancia, ľudské práva a ochrana prírodných zdrojov. Vládne demokracia. Umenie je nespútané a často improvizované. Zobrazuje rozkoš, fantáziu, farby, prírodu, zvieratá, plodnosť, individualizmus, vzdorovitosť a odbojnosť. Obliekanie je nápadité, osobité, farebné, sexy a odráža osobnosť. Architektúra je funkcionalistická, tvorivá, nepravidelná, bez štylistického zdôrazňovania sociálnych rozdielov. Sexuálna morálka je liberálna, kladie sa dôraz na užívanie si života. Toľko slová biológa. Porovnanie druhu kultúry, v akej žijeme a predstáv o kultúre, v akej by sme chceli žiť, nechávam na čitateľoch.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.