.už celých dvadsať rokov existencie slovenskej tajnej služby sprevádza jeden veľký škandál za druhým. V polovici 90. rokov slúžila SIS ako mocenský nástroj na diskreditáciu politických oponentov Vladimíra Mečiara, nepohodlných novinárov, podnikateľov či ľudí z tretieho sektora. Neskôr sa stala výnosným biznisom pre úzku skupinu funkcionárov tajnej služby, ktorí masovo obchodovali s informáciami. Umožňoval im to systém odpočúvania, ktorý priviezla SIS na Slovensko ešte v ére Ivana Lexu.
Tento systém bol nastavený tak, že umožňoval aj nelegálne odpočúvanie bez toho, aby si to niekto všimol – vnútri aj mimo SIS. Nahodené dáta (telefónne čísla) sa totiž dali spätne vymazať, pričom v systéme nezostala žiadna stopa. Znalci bezpečnostného prostredia odhadujú, že ak tajná služba oficiálne odpočúvala okolo 500 ľudí ročne, tak počet nelegálnych odposluchov bol desaťkrát vyšší. Dlhé roky navyše neexistovala poriadna evidencia, odpočúvané čísla sa zapisovali len do obyčajného zošita.
.neoficiálny cenník
Na nelegálne získaných odposluchoch sa dalo výborne zarobiť, dokonca existoval aj neoficiálny cenník. V princípe to fungovalo nasledovne: obchodníci z prostredia SIS prišli za vybraným podnikateľom, ktorého tajná služba predtým rozpracovala, pričom mu dali na výber – buď zaplatí a nebudú si ho ďalej všímať, alebo bude mať problémy so zákonom.
Skorumpovaní funkcionári SIS kšeftovali aj s odposluchmi ich konkurencie: podnikateľ, ktorý mal záujem o takéto prepisy, platil okolo 100-tisíc korún mesačne. Neskôr sa ich cena vyšplhala až na trojnásobok. Podobne obchodovali aj niektorí policajní operatívci. Najskôr účelovo vytvorili spis na konkrétneho podnikateľa. A keď získali súhlas na odpočúvanie, začali ho vydierať – buď platil, alebo mal problémy.
.odpočúvanie SME
Problém nastal po voľbách v roku 2002, keď sa stal ministrom vnútra Vladimír Palko. Ten vyšetrovateľom protikorupčného úradu na čele s Jozefom Šátekom rozviazal ruky, takže začali preverovať všetky veľké kauzy – od mafie cez biele goliere a nebankové subjekty až po obchodovanie s nelegálnymi odposluchmi. V ohrození sa tak ocitli aj obchodníci z prostredia SIS, takže museli vymyslieť záchranný plán.
Na konci roku 2002 sa v odpočúvacom systéme rezortu vnútra ocitla aj nahrávka redaktora denníka SME a vtedajšieho predsedu ANO Pavla Ruska. Nešlo o nič dôležité: novinár sa s politikom bavil o tom, ako bude tráviť Vianoce. Problém bol, že išlo o nelegálny odposluch, pričom vyšlo najavo, že denník SME „nenapichla” polícia, ale tajná služba. Cieľom tejto spravodajskej hry bolo odstrániť nepohodlného ministra Palka.
Tím vojenských prokurátorov okolo Dobroslava Trnku obžaloval bývalého šéfa odpočúvania v SIS a jeho dvoch spolupracovníkov zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Súd ich však v roku 2007 očistil, pričom je zaujímavé, že podozrivým siskárom poskytovali právne rady aj advokáti z jednej finančnej skupiny. Je totiž verejným tajomstvom, že aj táto skupina dlhé roky profituje z informácií z prostredia SIS.
.zasahuje Dzurinda
Bývalý minister vnútra Daniel Lipšic predstavil začiatkom tohto roka návrh, aby boli odpočúvacie systémy polície a SIS oddelené. Politicky si tým chcel kryť chrbát, aby sa mu nestalo to, čo jeho predchodcovi Palkovi. Dnes to navyše funguje tak, že tajná služba vie, koho odpočúva polícia, no naopak to neplatí. To znamená, že obchodníci z prostredia SIS môžu zarábať aj na citlivých informáciách z policajného vyšetrovania.
Lipšic chcel zároveň modernizovať odpočúvací systém tak, aby viac nedochádzalo k nelegálnym odposluchom. To znamená, že údaje v systéme by už napríklad nebolo možné vymazať, pričom polícia by mohla sledovať aj obrazové správy podozrivých osôb, ktoré si posielajú prostredníctvom mobilov. Lipšicovi ľudia už vybrali aj dodávateľa, pričom technicky dokonalejší systém odpočúvania by využívala aj SIS.
Dzurinda s Bugárom však návrh politicky zastavili. Dzurindovi prekážalo, že na obnove systému mala participovať aj firma bývalého šéfa NBÚ Jána Mojžiša, ktorého kedysi odvolal z funkcie pre kauzu skupinka. Zo starého systému, ktorý je ťažko kontrolovateľný a zneužiteľný, navyše nemuseli profitovať len politici, ktorí ho využívali v konkurenčnom boji, ale aj niektorí podnikatelia z prostredia pravice.
.len jeden systém
Ministerstvo vnútra vzápätí urobilo novú súťaž na dodávateľa odpočúvacieho systému, pričom členom výberovej komisie bol aj vtedy opozičný poslanec Robert Kaliňák (Smer). Obchod sa však pre marcové voľby už nestihol zrealizovať. Kaliňák, ktorý je dnes ministrom vnútra, chce najnovšie presadiť, aby mali polícia a SIS len jeden odpočúvací systém, pričom formálne by spadal pod jeho rezort.
Kaliňák pritom tvrdí, že tým nechce spochybniť Lipšicov zámer ani výber dodávateľa. Podľa neho je však efektívnejšie, keď bude odpočúvací systém jednotný. „Systém, ktorý sme pôvodne vybrali pre ministerstvo vnútra, musíme dobudovať tak, aby mohol fungovať spoločne – pre políciu aj SIS. Navyše to bude možno o 50 či 60 percent lacnejšie, ako keby sme kupovali dva systémy,“ povedal .týždňu Kaliňák.
.vzájomná kontrola
Formálne by bol odpočúvací systém umiestnený v priestoroch ministerstva vnútra. Podľa Kaliňáka by však išlo o spoločné pracovisko, kde by mali polícia a SIS paritné postavenie. „To znamená, že by si aj navzájom pozerali na prsty, takže by mohli objaviť prípadnú chybu už v zárodku. Je možné, že bude pod to spadať aj vojenské spravodajstvo.”
Lipšic napriek tomu tvrdí, že systém, ktorý vybrali jeho ľudia, je použiteľný, pričom Kaliňák ho len nemá záujem sfunkčniť. „Brojili proti nemu ľudia, ktorým vyhovuje dnešný systém, keď sa obchoduje s nelegálnym odpočúvaním,“ povedal Lipšic denníku SME. Kaliňák však oponuje, že aj jeho návrh počíta s tým, že odposluchy už nebude možné vymazať, pričom nahodené dáta sa budú dať aj spätne skontrolovať.
.riziko úniku informácií
Podľa Lipšica chce zároveň Kaliňák koncentrovať moc. Toto riziko tu, samozrejme, je – dôležité preto bude, ako bude nastavený systém kontroly. Momentálne sa totiž poslanci, keď idú na prieskum do SIS, nič dôležité nedozvedia, keďže všetko podlieha režimu utajenia. Podľa Kaliňáka by nebolo vhodné, keby si mohli čítať napríklad spravodajské spisy, respektíve prepisy konkrétnych rozhovorov. „Mali by mať však prístup k aktuálnym veciam – to znamená k osobám, ktoré sú predmetom spravodajského záujmu a dôvodom ich odpočúvania,“ myslí si Kaliňák.
Problémom zostáva možný únik informácií, pretože poslanci silových výborov nemusia mať bezpečnostnú previerku. Kaliňák to však za problém nepovažuje. „Okruh poslancov, ktorí by k tomu mali prístup, je obmedzený, takže by sa dal ľahko identifikovať okruh podozrivých.“ Podľa neho je problém aj v tom, že poslanci nemôžu kontrolovať subjekt, ktorý im udeľuje previerku, keďže v istej fáze sa k nej vyjadruje aj SIS.
.pochybná nominácia
„Vnímam to pozitívne, pretože to môže rozbiť skorumpované štruktúry v SIS,“ oceňuje Kaliňákov návrh vybudovať jeden systém pre políciu aj tajnú službu rešpektovaný bezpečnostný expert, ktorý si želal zostať v anonymite. Otázne však je, prečo sa potom po voľbách vrátil do SIS Ľuboš L., ktorý bol v minulosti obžalovaný v spomínanej kauze odpočúvania denníka SME. Podľa novinára Toma Nicholsona je dnes tento človek šéfom sekcie techniky, ktorá má na starosti aj odpočúvanie. „Nemôžem komentovať akékoľvek nominácie,” reagoval Kaliňák.
K jeho návrhu spojiť odpočúvanie pod jeden úrad je, naopak, skeptický Jozef Šátek. Podľa neho nie je dôležité, či sa odpočúva spoločne, alebo oddelene: problém je skôr v kvalite ľudí, ktorí to robia, ich nedostatočnej kontrole a riziku, že súdy rozhodujú o tom, koho sledovať, aj na základe fiktívnych žiadostí. „Pokiaľ nebude vykonávať kontrolu odpočúvania aspoň relatívne nezávislý a odborne spôsobilý orgán i s občianskym prvkom, dovtedy bude táto kontrola len hraním sa na dôležitých,“ napísal Šátek v diskusii k novému systému na stránke denníka SME.
.kaliňákove motívy
Robert Fico a politici Smeru agendu spravodajských služieb dlhodobo podceňovali. Po kauze Gorila si však uvedomili, že ak sa nechcú chytiť do pasce a vyhnať ľudí do ulíc, musia mať aj túto sféru pod kontrolou. Je preto pochopiteľné, že minister Kaliňák sa snaží dostať odpočúvanie pod seba – tým viac, že ak sa stane Fico o dva roky prezidentom, Kaliňák ho zrejme nahradí vo funkcii premiéra.
Z tohto dôvodu si už teraz nemôže dovoliť žiadny škandál, ktorý by znížil jeho šance. Pri súčasnom systéme odpočúvania mu totiž hrozí škandál každý deň. Stačí, aby si niekto v SIS nelegálne nahral napríklad rozhovor Frešo – Bugár a Kaliňák má podobný problém ako kedysi Palko. Spoločný systém odpočúvania, paradoxne, chráni aj jeho parťákov z biznisu, ktorí už nebudú v strese z pokútne získaných odposluchov.
Minister Kaliňák nie je žiadny nepopísaný list. Stačí si spomenúť, ako narábal s citlivými informáciami v kauze odpočúvania na ministerstve obrany. Napriek istej opatrnosti a pochybnostiam o motívoch však netreba jeho návrh automaticky zatracovať: ak sa mu podarí presadiť účinný spôsob kontroly odpočúvania, do ktorého bude zapojená aj opozícia, bude to významný posun smerom k transparentnosti celého systému.
Kaliňák má dnes silný mandát aj dosť hlasov v parlamente. Ale ustojí aj tlak obchodníkov z prostredia SIS?
Tento systém bol nastavený tak, že umožňoval aj nelegálne odpočúvanie bez toho, aby si to niekto všimol – vnútri aj mimo SIS. Nahodené dáta (telefónne čísla) sa totiž dali spätne vymazať, pričom v systéme nezostala žiadna stopa. Znalci bezpečnostného prostredia odhadujú, že ak tajná služba oficiálne odpočúvala okolo 500 ľudí ročne, tak počet nelegálnych odposluchov bol desaťkrát vyšší. Dlhé roky navyše neexistovala poriadna evidencia, odpočúvané čísla sa zapisovali len do obyčajného zošita.
.neoficiálny cenník
Na nelegálne získaných odposluchoch sa dalo výborne zarobiť, dokonca existoval aj neoficiálny cenník. V princípe to fungovalo nasledovne: obchodníci z prostredia SIS prišli za vybraným podnikateľom, ktorého tajná služba predtým rozpracovala, pričom mu dali na výber – buď zaplatí a nebudú si ho ďalej všímať, alebo bude mať problémy so zákonom.
Skorumpovaní funkcionári SIS kšeftovali aj s odposluchmi ich konkurencie: podnikateľ, ktorý mal záujem o takéto prepisy, platil okolo 100-tisíc korún mesačne. Neskôr sa ich cena vyšplhala až na trojnásobok. Podobne obchodovali aj niektorí policajní operatívci. Najskôr účelovo vytvorili spis na konkrétneho podnikateľa. A keď získali súhlas na odpočúvanie, začali ho vydierať – buď platil, alebo mal problémy.
.odpočúvanie SME
Problém nastal po voľbách v roku 2002, keď sa stal ministrom vnútra Vladimír Palko. Ten vyšetrovateľom protikorupčného úradu na čele s Jozefom Šátekom rozviazal ruky, takže začali preverovať všetky veľké kauzy – od mafie cez biele goliere a nebankové subjekty až po obchodovanie s nelegálnymi odposluchmi. V ohrození sa tak ocitli aj obchodníci z prostredia SIS, takže museli vymyslieť záchranný plán.
Na konci roku 2002 sa v odpočúvacom systéme rezortu vnútra ocitla aj nahrávka redaktora denníka SME a vtedajšieho predsedu ANO Pavla Ruska. Nešlo o nič dôležité: novinár sa s politikom bavil o tom, ako bude tráviť Vianoce. Problém bol, že išlo o nelegálny odposluch, pričom vyšlo najavo, že denník SME „nenapichla” polícia, ale tajná služba. Cieľom tejto spravodajskej hry bolo odstrániť nepohodlného ministra Palka.
Tím vojenských prokurátorov okolo Dobroslava Trnku obžaloval bývalého šéfa odpočúvania v SIS a jeho dvoch spolupracovníkov zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Súd ich však v roku 2007 očistil, pričom je zaujímavé, že podozrivým siskárom poskytovali právne rady aj advokáti z jednej finančnej skupiny. Je totiž verejným tajomstvom, že aj táto skupina dlhé roky profituje z informácií z prostredia SIS.
.zasahuje Dzurinda
Bývalý minister vnútra Daniel Lipšic predstavil začiatkom tohto roka návrh, aby boli odpočúvacie systémy polície a SIS oddelené. Politicky si tým chcel kryť chrbát, aby sa mu nestalo to, čo jeho predchodcovi Palkovi. Dnes to navyše funguje tak, že tajná služba vie, koho odpočúva polícia, no naopak to neplatí. To znamená, že obchodníci z prostredia SIS môžu zarábať aj na citlivých informáciách z policajného vyšetrovania.
Lipšic chcel zároveň modernizovať odpočúvací systém tak, aby viac nedochádzalo k nelegálnym odposluchom. To znamená, že údaje v systéme by už napríklad nebolo možné vymazať, pričom polícia by mohla sledovať aj obrazové správy podozrivých osôb, ktoré si posielajú prostredníctvom mobilov. Lipšicovi ľudia už vybrali aj dodávateľa, pričom technicky dokonalejší systém odpočúvania by využívala aj SIS.
Dzurinda s Bugárom však návrh politicky zastavili. Dzurindovi prekážalo, že na obnove systému mala participovať aj firma bývalého šéfa NBÚ Jána Mojžiša, ktorého kedysi odvolal z funkcie pre kauzu skupinka. Zo starého systému, ktorý je ťažko kontrolovateľný a zneužiteľný, navyše nemuseli profitovať len politici, ktorí ho využívali v konkurenčnom boji, ale aj niektorí podnikatelia z prostredia pravice.
.len jeden systém
Ministerstvo vnútra vzápätí urobilo novú súťaž na dodávateľa odpočúvacieho systému, pričom členom výberovej komisie bol aj vtedy opozičný poslanec Robert Kaliňák (Smer). Obchod sa však pre marcové voľby už nestihol zrealizovať. Kaliňák, ktorý je dnes ministrom vnútra, chce najnovšie presadiť, aby mali polícia a SIS len jeden odpočúvací systém, pričom formálne by spadal pod jeho rezort.
Kaliňák pritom tvrdí, že tým nechce spochybniť Lipšicov zámer ani výber dodávateľa. Podľa neho je však efektívnejšie, keď bude odpočúvací systém jednotný. „Systém, ktorý sme pôvodne vybrali pre ministerstvo vnútra, musíme dobudovať tak, aby mohol fungovať spoločne – pre políciu aj SIS. Navyše to bude možno o 50 či 60 percent lacnejšie, ako keby sme kupovali dva systémy,“ povedal .týždňu Kaliňák.
.vzájomná kontrola
Formálne by bol odpočúvací systém umiestnený v priestoroch ministerstva vnútra. Podľa Kaliňáka by však išlo o spoločné pracovisko, kde by mali polícia a SIS paritné postavenie. „To znamená, že by si aj navzájom pozerali na prsty, takže by mohli objaviť prípadnú chybu už v zárodku. Je možné, že bude pod to spadať aj vojenské spravodajstvo.”
Lipšic napriek tomu tvrdí, že systém, ktorý vybrali jeho ľudia, je použiteľný, pričom Kaliňák ho len nemá záujem sfunkčniť. „Brojili proti nemu ľudia, ktorým vyhovuje dnešný systém, keď sa obchoduje s nelegálnym odpočúvaním,“ povedal Lipšic denníku SME. Kaliňák však oponuje, že aj jeho návrh počíta s tým, že odposluchy už nebude možné vymazať, pričom nahodené dáta sa budú dať aj spätne skontrolovať.
.riziko úniku informácií
Podľa Lipšica chce zároveň Kaliňák koncentrovať moc. Toto riziko tu, samozrejme, je – dôležité preto bude, ako bude nastavený systém kontroly. Momentálne sa totiž poslanci, keď idú na prieskum do SIS, nič dôležité nedozvedia, keďže všetko podlieha režimu utajenia. Podľa Kaliňáka by nebolo vhodné, keby si mohli čítať napríklad spravodajské spisy, respektíve prepisy konkrétnych rozhovorov. „Mali by mať však prístup k aktuálnym veciam – to znamená k osobám, ktoré sú predmetom spravodajského záujmu a dôvodom ich odpočúvania,“ myslí si Kaliňák.
Problémom zostáva možný únik informácií, pretože poslanci silových výborov nemusia mať bezpečnostnú previerku. Kaliňák to však za problém nepovažuje. „Okruh poslancov, ktorí by k tomu mali prístup, je obmedzený, takže by sa dal ľahko identifikovať okruh podozrivých.“ Podľa neho je problém aj v tom, že poslanci nemôžu kontrolovať subjekt, ktorý im udeľuje previerku, keďže v istej fáze sa k nej vyjadruje aj SIS.
.pochybná nominácia
„Vnímam to pozitívne, pretože to môže rozbiť skorumpované štruktúry v SIS,“ oceňuje Kaliňákov návrh vybudovať jeden systém pre políciu aj tajnú službu rešpektovaný bezpečnostný expert, ktorý si želal zostať v anonymite. Otázne však je, prečo sa potom po voľbách vrátil do SIS Ľuboš L., ktorý bol v minulosti obžalovaný v spomínanej kauze odpočúvania denníka SME. Podľa novinára Toma Nicholsona je dnes tento človek šéfom sekcie techniky, ktorá má na starosti aj odpočúvanie. „Nemôžem komentovať akékoľvek nominácie,” reagoval Kaliňák.
K jeho návrhu spojiť odpočúvanie pod jeden úrad je, naopak, skeptický Jozef Šátek. Podľa neho nie je dôležité, či sa odpočúva spoločne, alebo oddelene: problém je skôr v kvalite ľudí, ktorí to robia, ich nedostatočnej kontrole a riziku, že súdy rozhodujú o tom, koho sledovať, aj na základe fiktívnych žiadostí. „Pokiaľ nebude vykonávať kontrolu odpočúvania aspoň relatívne nezávislý a odborne spôsobilý orgán i s občianskym prvkom, dovtedy bude táto kontrola len hraním sa na dôležitých,“ napísal Šátek v diskusii k novému systému na stránke denníka SME.
.kaliňákove motívy
Robert Fico a politici Smeru agendu spravodajských služieb dlhodobo podceňovali. Po kauze Gorila si však uvedomili, že ak sa nechcú chytiť do pasce a vyhnať ľudí do ulíc, musia mať aj túto sféru pod kontrolou. Je preto pochopiteľné, že minister Kaliňák sa snaží dostať odpočúvanie pod seba – tým viac, že ak sa stane Fico o dva roky prezidentom, Kaliňák ho zrejme nahradí vo funkcii premiéra.
Z tohto dôvodu si už teraz nemôže dovoliť žiadny škandál, ktorý by znížil jeho šance. Pri súčasnom systéme odpočúvania mu totiž hrozí škandál každý deň. Stačí, aby si niekto v SIS nelegálne nahral napríklad rozhovor Frešo – Bugár a Kaliňák má podobný problém ako kedysi Palko. Spoločný systém odpočúvania, paradoxne, chráni aj jeho parťákov z biznisu, ktorí už nebudú v strese z pokútne získaných odposluchov.
Minister Kaliňák nie je žiadny nepopísaný list. Stačí si spomenúť, ako narábal s citlivými informáciami v kauze odpočúvania na ministerstve obrany. Napriek istej opatrnosti a pochybnostiam o motívoch však netreba jeho návrh automaticky zatracovať: ak sa mu podarí presadiť účinný spôsob kontroly odpočúvania, do ktorého bude zapojená aj opozícia, bude to významný posun smerom k transparentnosti celého systému.
Kaliňák má dnes silný mandát aj dosť hlasov v parlamente. Ale ustojí aj tlak obchodníkov z prostredia SIS?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.