Pre tých Škótov, ktorí berú otázku nezávislosti ako základ svojho politického presvedčenia, predstavuje podpis tzv. Edinburskej zmluvy veľký úspech. Pre Britániu, ktorej reálne hrozí strata regiónu, minimálne kultúrne veľmi bohatého, je to debakel. David Cameron sa však k podpisu zmluvy postavil s typicky anglickým pokojom. Aj napriek tomu, že jeho Konzervatívna strana a on osobne sú proti odtrhnutiu Škótska. Rovnaký postoj zaujímajú koaliční partneri konzervatívcov, liberálni demokrati, ba aj opoziční labouristi. Časť Cameronovho pokoja, s ktorým prijal vôľu Škótov usporiadať referendum, zrejme pramení aj z nádeje, že napokon to s tou škótskou nezávislosťou až také horúce nebude.
Ako ukázal aj prieskum verejnej mienky, vykonaný agentúrou Ipsos Mori, prvý prieskum realizovaný po podpise zmluvy o referende, osamostatnenie už nemá medzi Škótmi takú podporu, akú by si Alex Salmond so svojou Škótskou národnou stranou predstavoval. Od januára klesla podpora pre nezávislosť o deväť percent. O odchod Škótska zo Spojeného kráľovstva má dnes záujem iba 30 percent Škótov, zotrvanie v súčasnom štátnom zväzku uprednostňuje až 58 percent respondentov. Nerozhodných respondentov je iba 12 percent. Na poklese secesionistických nálad sa zrejme podpisujú aj ekonomické obavy. Škótsko nie je na tom hospodársky tak dobre ako Katalánsko. Kým donedávna sa Salmondova strana spoliehala, že po osamostatnení by krajine pomohla Európska únia, dnes to už nemôže brať ako istotu. EÚ má dosť vlastných problémov a primálo peňazí na to, aby nimi podporovala osamostatnených Škótov.
Gideon Rachman pre Financial Times napísal: „Ak ľuďom poviete, že niečo majú absolútne zakázané, je isté, že ich túžba po tejto veci sa vystupňuje. Tento princíp, prvý raz preverený v rajskej záhrade, sa rozhodne vzťahuje na dnešné Katalánsko.“ Rachman tvrdí, že španielska vláda premiéra Mariana Rajoya práve zakazovaním referenda podnecuje separatistické nálady, a Cameronova odvaha popísať zmluvu o referende môže znížiť odhodlanie Škótov hlasovať v referende za samostatnosť. Je celkom možné, že má pravdu.
Ako ukázal aj prieskum verejnej mienky, vykonaný agentúrou Ipsos Mori, prvý prieskum realizovaný po podpise zmluvy o referende, osamostatnenie už nemá medzi Škótmi takú podporu, akú by si Alex Salmond so svojou Škótskou národnou stranou predstavoval. Od januára klesla podpora pre nezávislosť o deväť percent. O odchod Škótska zo Spojeného kráľovstva má dnes záujem iba 30 percent Škótov, zotrvanie v súčasnom štátnom zväzku uprednostňuje až 58 percent respondentov. Nerozhodných respondentov je iba 12 percent. Na poklese secesionistických nálad sa zrejme podpisujú aj ekonomické obavy. Škótsko nie je na tom hospodársky tak dobre ako Katalánsko. Kým donedávna sa Salmondova strana spoliehala, že po osamostatnení by krajine pomohla Európska únia, dnes to už nemôže brať ako istotu. EÚ má dosť vlastných problémov a primálo peňazí na to, aby nimi podporovala osamostatnených Škótov.
Gideon Rachman pre Financial Times napísal: „Ak ľuďom poviete, že niečo majú absolútne zakázané, je isté, že ich túžba po tejto veci sa vystupňuje. Tento princíp, prvý raz preverený v rajskej záhrade, sa rozhodne vzťahuje na dnešné Katalánsko.“ Rachman tvrdí, že španielska vláda premiéra Mariana Rajoya práve zakazovaním referenda podnecuje separatistické nálady, a Cameronova odvaha popísať zmluvu o referende môže znížiť odhodlanie Škótov hlasovať v referende za samostatnosť. Je celkom možné, že má pravdu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.