Smer svoj záväzok očividne myslí vážne a bude sa usilovať stlačiť deficit na budúci rok pod tri percentá hrubého domáceho produktu. Verejné financie sa krátkodobo zaplátajú predovšetkým presmerovaním prostriedkov z druhého penzijného piliera či z vyšších daní a odvodov. Asi štyri pätiny konsolidačného úsilia sa udeje na príjmovej stránke rozpočtu. A v tom je, samozrejme, problém. Kým vlastné míňanie vláda dokáže ovplyvniť, vyššie príjmy sú len čiastočne pod jej kontrolou. Navyše, optimálny mix by mal spočívať z jednej tretiny vo vyšších príjmoch a z dvoch tretín v nižších výdavkoch.
.neistý vývoj
Príjmy verejnej správy z vyšších daní a odvodov majú medziročne vzrásť o 12 percent. V kombinácii s rigidnejším Zákonníkom práce a neistým ekonomickým vývojom u našich hlavných exportných partnerov môže takéto zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia výrazne negatívne ovplyvniť slovenské hospodárstvo. Daňovníci nie sú figúrky, ktoré sa poslušne nechajú vládou posúvať po šachovnici. Jednotlivci i firmy sa budú snažiť hľadať možnosti, ako svoje zárobky pred štátom ochrániť. Dnešné predstavy vlády o peniazoch, ktoré si sľubuje vybrať, sa zajtra môžu ukázať ako fikcia.
Nato, aké zradné dokážu byť prognózy daňových príjmov, upozorňuje analytik INESS Radovan Ďurana: „Na jeseň 2011 Radičovej kabinet predpokladal, že vláda v roku 2013 vyberie o 100 miliónov eur viac, ako teraz predpokladá Fico, po ich významnom zvyšovaní.“ Hlavné riziko rozpočtu podľa neho spočíva v neschopnosti naplniť príjmy. No nejde len o dane a odvody. Čo ak z druhého dôchodkového piliera odíde menej sporiteľov, než Smer očakáva? A čo keď dlhová kríza eurozóny dostane budúci rok do recesie aj našu ekonomiku?
Ministerstvo financií sa poučilo oproti obdobiu prvej Ficovej vlády, keď sa deficit vymkol spod kontroly zaťatím dvoch osempercentných sekier po sebe. V rozpočte si vláda ponechala dve rezervy. Jednu, vo výške viac ako 200 miliónov eur, pre prípad, že z druhého piliera neodíde dosť ľudí. Druhú, presahujúcu 300 miliónov eur, pre prípad ekonomických problémov. Ak to bude potrebné, štát z tejto rezervy vyčlení peniaze na zvýšenie platov učiteľom či zdravotným sestrám. Opoziční politici hovoria otvorene aj o možnom použití peňazí na odškodnenie majiteľov súkromných zdravotných poisťovní či o stimuloch pre podnikateľov, spriaznených so Smerom.
Ďurana považuje za pravdepodobné, že na rezervy vláda bude musieť siahnuť. Dôvodom je situácia v eurozóne a jej vplyv na slovenský ekonomický rast. Ten sa budúci rok odhaduje na 2,1 percenta, no realita môže prekvapiť. Analytik INESS by však dal prednosť inému riešeniu: „Lepšia ako rezerva by bola príloha návrhu zákona o štátnom rozpočte s jasne definovanými opatreniami, na ktoré sa vláda podujme v prípade hospodárskych problémov.“
.kde škrtať?
Vláda a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) podpísali minulý týždeň memorandum, v ktorom sa zaväzujú na zodpovedné hospodárenie. Samosprávy by mali ušetriť päť percent na mzdách a desať percent na nákupoch tovarov a služieb. Otázne je, či sa na mestá a obce dá spoliehať. Smer má v samospráve silnú pozíciu. No ak primátor alebo starosta stojí pred udržaním základných verejných služieb, lokálna košeľa bude mať prednosť pred straníckym kabátom. Vláda má na mestá a obce len veľmi sprostredkovaný vplyv.
Konsolidačné úsilie sa tento rok nekončí. V roku 2014 bude ministerstvo financií musieť schodok stlačiť na 2,4 percenta HDP a v roku 2015 na 1,9 percenta. Vlády po celej Európe nariekajú, že už úsporné opatrenia ďalej nezvládajú. No skutočnosť je taká, že v mnohých prípadoch sa za „úspory“ vydáva len menej strmý nárast výdavkov, prenášanie záťaže do vzdialenej budúcnosti (dobrým príkladom je naše plátanie rozpočtu peniazmi z druhého piliera) alebo účtovné operácie, znižujúce schodok opticky. Také veci ako reorganizácia štátnych inštitúcií alebo reforma sociálnych transferov sú až na konci zoznamu priorít politikov.
Premiér Robert Fico na každú kritiku konsolidačných opatrení svojej vlády zvykne odpovedať výzvou: Dajte nám vlastné návrhy! Ako by žiadané alternatívy mohli vyzerať? Inštitút INESS zverejnil tento mesiac štúdiu o možnej úspore v systéme štátnej sociálnej podpory. Vyše 90 percent objemu prostriedkov z tejto časti sociálneho systému SR ide na prídavok na dieťa, rodičovský príspevok či príspevok a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa. Tieto dávky sa vyplácajú plošne, bez závislosti od príjmu alebo majetku poberateľov. Zvýšením adresnosti pri ich vyplácaní by sa dalo ušetriť 250 až 300 miliónov eur. Na porovnanie, z druhej sadzby dane z príjmu fyzických osôb chce vláda získať ďalších 50 miliónov eur, kým výnos zo zavedenia odvodov pre dohodárov by mal podľa nej byť asi 130 miliónov eur. Keby sme prídavky na dieťa a rodičovské príspevky nevyplácali zámožným rodinám, nemuseli by sa tak citeľne zvyšovať dane a odvody, ktoré môžu poškodiť ekonomiku.
.prvé sankcie
Jeden z ukazovateľov, ktorý si vláda musí strážiť, je aj dlh verejnej správy. Tento rok presiahol 50 percent HDP, čo automaticky vedie k spusteniu sankčného mechanizmu podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Predpis ešte v minulom volebnom období prešiel cez Národnú radu konsenzom celého politického spektra. Po prekročení 50-percentnej hranice musí minister financií napísať list poslancom parlamentu, v ktorom zdôvodní výšku dlhu a uvedie návrhy opatrení na jeho zníženie. Ten čas nastal, keďže tohtoročný dlh je odhadovaný na úrovni 52,2 percenta HDP.
No blízko je už ďalšia hranica, ktorá zrejme padne budúci rok. Ak dlh ďalej porastie, pri 53 percentách vláda predloží na rokovanie Národnej rady návrh opatrení za účelom jeho zníženia. Popri tom sa ministrom znížia platy na úroveň predchádzajúceho roku. Ďalšou hranicou je 55 percent, pri ktorej dôjde k automatickému trojpercentnému viazaniu výdavkov, pričom premiér nebude môcť disponovať prostriedkami z rezervy vlády. Pri dlhu na úrovni 57 percent HDP prichádza na rad povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet a presiahnutie 60 percent znamená parlamentné hlasovanie o vyslovení dôvery vláde.
Znepokojujúce je, že oproti roku 2008 sa slovenský dlh skoro zdvojnásobil. V roku 2015 by mal byť na úrovni 56 percent HDP, čo už je nebezpečne blízko kritickej 60-percentnej hranice. Posledný strmý nárast dlhov je spôsobený rozpočtovým deficitom, ale aj záväzkami z eurovalu (dve percentá HDP) či snahou požičať si tento rok viac na finančných trhoch, než sme potrebovali. V každom prípade by bolo dobré, keby slovenské vlády konečne našli vôľu hospodáriť vyrovnane samy od seba, bez nutnosti vonkajšieho tlaku rozpočtovej brzdy, fiškálnej rady či Bruselu. Medzi ekonomickými analytikmi, komentujúcimi vládny návrh rozpočtu, nápadne často zaznieva slovné spojenie „oberanie nízko visiacich plodov“. Znamená to, že ďalšie šetrenie si bude vyžadovať zásadnejšie systémové reformné rezy. Najmä v sociálnej oblasti. Smer má dosť politického kapitálu, aby potrebné zmeny presadil. Prekážkou je snaha kráčať cestou menšieho odporu a páčiť sa väčšine za každú cenu. No nefunkčný, ťažkopádny, plytvajúci a neefektívny štát by nemal byť ani v záujme ľavice.
.neistý vývoj
Príjmy verejnej správy z vyšších daní a odvodov majú medziročne vzrásť o 12 percent. V kombinácii s rigidnejším Zákonníkom práce a neistým ekonomickým vývojom u našich hlavných exportných partnerov môže takéto zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia výrazne negatívne ovplyvniť slovenské hospodárstvo. Daňovníci nie sú figúrky, ktoré sa poslušne nechajú vládou posúvať po šachovnici. Jednotlivci i firmy sa budú snažiť hľadať možnosti, ako svoje zárobky pred štátom ochrániť. Dnešné predstavy vlády o peniazoch, ktoré si sľubuje vybrať, sa zajtra môžu ukázať ako fikcia.
Nato, aké zradné dokážu byť prognózy daňových príjmov, upozorňuje analytik INESS Radovan Ďurana: „Na jeseň 2011 Radičovej kabinet predpokladal, že vláda v roku 2013 vyberie o 100 miliónov eur viac, ako teraz predpokladá Fico, po ich významnom zvyšovaní.“ Hlavné riziko rozpočtu podľa neho spočíva v neschopnosti naplniť príjmy. No nejde len o dane a odvody. Čo ak z druhého dôchodkového piliera odíde menej sporiteľov, než Smer očakáva? A čo keď dlhová kríza eurozóny dostane budúci rok do recesie aj našu ekonomiku?
Ministerstvo financií sa poučilo oproti obdobiu prvej Ficovej vlády, keď sa deficit vymkol spod kontroly zaťatím dvoch osempercentných sekier po sebe. V rozpočte si vláda ponechala dve rezervy. Jednu, vo výške viac ako 200 miliónov eur, pre prípad, že z druhého piliera neodíde dosť ľudí. Druhú, presahujúcu 300 miliónov eur, pre prípad ekonomických problémov. Ak to bude potrebné, štát z tejto rezervy vyčlení peniaze na zvýšenie platov učiteľom či zdravotným sestrám. Opoziční politici hovoria otvorene aj o možnom použití peňazí na odškodnenie majiteľov súkromných zdravotných poisťovní či o stimuloch pre podnikateľov, spriaznených so Smerom.
Ďurana považuje za pravdepodobné, že na rezervy vláda bude musieť siahnuť. Dôvodom je situácia v eurozóne a jej vplyv na slovenský ekonomický rast. Ten sa budúci rok odhaduje na 2,1 percenta, no realita môže prekvapiť. Analytik INESS by však dal prednosť inému riešeniu: „Lepšia ako rezerva by bola príloha návrhu zákona o štátnom rozpočte s jasne definovanými opatreniami, na ktoré sa vláda podujme v prípade hospodárskych problémov.“
.kde škrtať?
Vláda a Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) podpísali minulý týždeň memorandum, v ktorom sa zaväzujú na zodpovedné hospodárenie. Samosprávy by mali ušetriť päť percent na mzdách a desať percent na nákupoch tovarov a služieb. Otázne je, či sa na mestá a obce dá spoliehať. Smer má v samospráve silnú pozíciu. No ak primátor alebo starosta stojí pred udržaním základných verejných služieb, lokálna košeľa bude mať prednosť pred straníckym kabátom. Vláda má na mestá a obce len veľmi sprostredkovaný vplyv.
Konsolidačné úsilie sa tento rok nekončí. V roku 2014 bude ministerstvo financií musieť schodok stlačiť na 2,4 percenta HDP a v roku 2015 na 1,9 percenta. Vlády po celej Európe nariekajú, že už úsporné opatrenia ďalej nezvládajú. No skutočnosť je taká, že v mnohých prípadoch sa za „úspory“ vydáva len menej strmý nárast výdavkov, prenášanie záťaže do vzdialenej budúcnosti (dobrým príkladom je naše plátanie rozpočtu peniazmi z druhého piliera) alebo účtovné operácie, znižujúce schodok opticky. Také veci ako reorganizácia štátnych inštitúcií alebo reforma sociálnych transferov sú až na konci zoznamu priorít politikov.
Premiér Robert Fico na každú kritiku konsolidačných opatrení svojej vlády zvykne odpovedať výzvou: Dajte nám vlastné návrhy! Ako by žiadané alternatívy mohli vyzerať? Inštitút INESS zverejnil tento mesiac štúdiu o možnej úspore v systéme štátnej sociálnej podpory. Vyše 90 percent objemu prostriedkov z tejto časti sociálneho systému SR ide na prídavok na dieťa, rodičovský príspevok či príspevok a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa. Tieto dávky sa vyplácajú plošne, bez závislosti od príjmu alebo majetku poberateľov. Zvýšením adresnosti pri ich vyplácaní by sa dalo ušetriť 250 až 300 miliónov eur. Na porovnanie, z druhej sadzby dane z príjmu fyzických osôb chce vláda získať ďalších 50 miliónov eur, kým výnos zo zavedenia odvodov pre dohodárov by mal podľa nej byť asi 130 miliónov eur. Keby sme prídavky na dieťa a rodičovské príspevky nevyplácali zámožným rodinám, nemuseli by sa tak citeľne zvyšovať dane a odvody, ktoré môžu poškodiť ekonomiku.
.prvé sankcie
Jeden z ukazovateľov, ktorý si vláda musí strážiť, je aj dlh verejnej správy. Tento rok presiahol 50 percent HDP, čo automaticky vedie k spusteniu sankčného mechanizmu podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Predpis ešte v minulom volebnom období prešiel cez Národnú radu konsenzom celého politického spektra. Po prekročení 50-percentnej hranice musí minister financií napísať list poslancom parlamentu, v ktorom zdôvodní výšku dlhu a uvedie návrhy opatrení na jeho zníženie. Ten čas nastal, keďže tohtoročný dlh je odhadovaný na úrovni 52,2 percenta HDP.
No blízko je už ďalšia hranica, ktorá zrejme padne budúci rok. Ak dlh ďalej porastie, pri 53 percentách vláda predloží na rokovanie Národnej rady návrh opatrení za účelom jeho zníženia. Popri tom sa ministrom znížia platy na úroveň predchádzajúceho roku. Ďalšou hranicou je 55 percent, pri ktorej dôjde k automatickému trojpercentnému viazaniu výdavkov, pričom premiér nebude môcť disponovať prostriedkami z rezervy vlády. Pri dlhu na úrovni 57 percent HDP prichádza na rad povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet a presiahnutie 60 percent znamená parlamentné hlasovanie o vyslovení dôvery vláde.
Znepokojujúce je, že oproti roku 2008 sa slovenský dlh skoro zdvojnásobil. V roku 2015 by mal byť na úrovni 56 percent HDP, čo už je nebezpečne blízko kritickej 60-percentnej hranice. Posledný strmý nárast dlhov je spôsobený rozpočtovým deficitom, ale aj záväzkami z eurovalu (dve percentá HDP) či snahou požičať si tento rok viac na finančných trhoch, než sme potrebovali. V každom prípade by bolo dobré, keby slovenské vlády konečne našli vôľu hospodáriť vyrovnane samy od seba, bez nutnosti vonkajšieho tlaku rozpočtovej brzdy, fiškálnej rady či Bruselu. Medzi ekonomickými analytikmi, komentujúcimi vládny návrh rozpočtu, nápadne často zaznieva slovné spojenie „oberanie nízko visiacich plodov“. Znamená to, že ďalšie šetrenie si bude vyžadovať zásadnejšie systémové reformné rezy. Najmä v sociálnej oblasti. Smer má dosť politického kapitálu, aby potrebné zmeny presadil. Prekážkou je snaha kráčať cestou menšieho odporu a páčiť sa väčšine za každú cenu. No nefunkčný, ťažkopádny, plytvajúci a neefektívny štát by nemal byť ani v záujme ľavice.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.