Švejkovia?

Dobrý vojak c. k. armády, tento „blbeček” a neskorší symbol česk(oslovensk)ej mentality, k nám prišiel zo Sibíri v hlave boľševického armádneho funkcionára, zakladateľa literatúry a autora abecedy mongolských Burjatov, žijúcich v okolí jazera Bajkal, samozvaného bohéma, sovietskeho komisára a organizátora popráv v jednej osobe. Jaroslav Hašek, bývalý československý legionár a dezertér, hádam najvýraznejšie ovplyvnil pohľad Čechov, Slovákov a ostatných päťdesiatich štyroch národov, v ktorých jazykoch uzreli svetlo sveta Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války, na vnútorný svet obrancu novovzniknutého štátu.
A pritom je všetko inak. Azda stačí spomenúť zakladateľa československej armády a francúzskeho generála Milana Rastislava Štefánika, či nezabudnúť na spomínaných legionárov z transsibírskej magistrály. Na nich sa však zabúda úplne. Koľko Slovákov a Čechov pozná napríklad bitku na Bajkalskom jazere, pravdepodobne historicky jedinú námornú bitku, vedenú týmito dvoma národmi? Parník Sibirjak alebo pancierovaný vlak Orlík je pre väčšinu tiež španielskou dedinou.  Tie desaťtisíce legionárov ani zďaleka nepripomínajú Josefa Švejka, truhlára z pražských Královských Vinohradov. Ešte aj dnes v takom Irkutsku na každom kroku cítiť ich dávnu prítomnosť. Pivárne na každom rohu, bažant či české značky, napríklad na Gaškovej ulici. Toho tam cítiť tiež, veď tento bývalý zakladateľ recesistickej Strany mírného pokroku v mezích zákona tam bol členom miestneho sovietu. Zvláštna kombinácia, rovnako ako kabaretné vystúpenia a verejné popravy.
Ale vždy je to na samotnom človeku, či chce byť potomkom hlupáka Švejka, alebo legionára Kolína. Ibaže Švejk zatiaľ jednoznačne vyhráva.