O Markovi Laneganovi sa hovorí, že nerád dáva rozhovory. Možno, že tú povesť získal preto, lebo sa ho novinári boja. Málokto ho videl usmiateho, na koncertoch nekomunikuje s publikom, len stojí pred mikrofónom, drží sa ho, akoby to bol v tej chvíli jediný pevný bod vo vesmíre. Preto sme mu telefonovali s veľkou bázňou. Keď sa ozval z druhej strany oceánu a nervózne kričal kričal do telefónu, že nič nepočuje, nepridalo nám to veľa odvahy. Na tretíkrát sa však spojenie podarilo.
.tvoja prvá kapela Screaming Trees sa v roku 2000 rozpadla. Zdalo sa ti, že je to koniec tvojej kariéry?
Nie, necítil som to tak. Mal som už svoj sólový projekt a popri kapele som nahrával sólové platne. Takže som koniec Screaming Trees nevnímal nijako tragicky. Robil som si svoje veci a len som v nich pokračoval.
.medzi tvojimi poslednými dvoma sólovými albumami si spolupracoval s Gregom Dullim, Isobel Campbell a so Soulsavers. Čo ti tie spolupráce dávajú?
Vieš, každá spolupráca sa začala tým, že ma oslovili nejakí ľudia a chceli, aby som s nimi spieval. Rád spolupracujem s rôznymi ľuďmi, každý ma trochu ovplyvní, posunie trochu iným smerom. V každej spolupráci ide o trochu iné veci, no vždy to musia byť ľudia, ktorých si vážim a ktorých hudba ma oslovuje.
.v tvojich piesňach je veľa odvolávok na Boha a veľa biblických obrazov. Si veriaci človek?
Od detstva ma fascinovali biblické obrazy a gospelová hudba. Bola to súčasť môjho života. Neskôr to získalo aj osobný rozmer a dnes je to pre mňa veľmi dôležité. Neviem, či sa môžem označiť za veriaceho človeka, ale v každom prípade je pre mňa tento rozmer života dôležitý.
.na jednom koncerte vo Viedni boli jediné slová, ktoré si povedal „I'm on Jesus' program."
Áno. Po piesni On Jesus' Program. Niekedy, keď ju dospievam, tak to poviem a myslím to vážne.
.vážnosť je slovo, ktoré mi prvé napadne, keď počúvam tvoje piesne.
Keď spievam, tak sa stanem súčasťou piesne. Neviem, či to dáva zmysel, ale je to, ako keby som v nej býval. Tie piesne sú o vážnych veciach a keď ich spievam, zabúdam na všetko okolo. Preto je pre mňa ťažké rozprávať medzi pesničkami, alebo debatovať s ľuďmi po koncerte. Neviem sa tak rýchlo preladiť.
.na niektorých plagátoch používaš kresby Jaromíra Švejdíka. Ako si sa k nemu dostal?
On robil plagát k môjmu pražskému koncertu. Kontaktoval nás a nám sa to páčilo.
.niekde som čítal, že nerád chodíš na dlhé turné, lebo ti chýbajú psy, ktoré máš doma.
(Smiech.) Tým som chcel len povedať, že sa mi niekedy cnie za domovom.
.študujúc tvoj hustý koncertný kalendár, obávam sa, že psy sa cítia osamelé...
Psy sú v poriadku. Našťastie nemám len psy, ale aj priateľku. (Smiech.)
.si jedným z posledných aktívnych veteránov seattleskej grungeovej scény. Kde berieš silu, chuť a energiu?
Ja neviem robiť nič iné. Spievam svoje pesničky a som rád, že mi to ešte aj umožňuje zaplatiť účty.
.na tvoje viedenské koncerty chodí veľa ľudí zo Slovenska. Teraz prvýkrát vystúpiš v Bratislave.
Veľakrát sme hrali vo Viedni a vždy som si hovoril, že niekedy by som rád hral aj na Slovensku. A teraz sa to uskutoční. Teším sa na to.
Mark Lanegan so svojou kapelou vystúpi v bratislavskej Starej tržnici 20. novembra 2012.
.tvoja prvá kapela Screaming Trees sa v roku 2000 rozpadla. Zdalo sa ti, že je to koniec tvojej kariéry?
Nie, necítil som to tak. Mal som už svoj sólový projekt a popri kapele som nahrával sólové platne. Takže som koniec Screaming Trees nevnímal nijako tragicky. Robil som si svoje veci a len som v nich pokračoval.
.medzi tvojimi poslednými dvoma sólovými albumami si spolupracoval s Gregom Dullim, Isobel Campbell a so Soulsavers. Čo ti tie spolupráce dávajú?
Vieš, každá spolupráca sa začala tým, že ma oslovili nejakí ľudia a chceli, aby som s nimi spieval. Rád spolupracujem s rôznymi ľuďmi, každý ma trochu ovplyvní, posunie trochu iným smerom. V každej spolupráci ide o trochu iné veci, no vždy to musia byť ľudia, ktorých si vážim a ktorých hudba ma oslovuje.
.v tvojich piesňach je veľa odvolávok na Boha a veľa biblických obrazov. Si veriaci človek?
Od detstva ma fascinovali biblické obrazy a gospelová hudba. Bola to súčasť môjho života. Neskôr to získalo aj osobný rozmer a dnes je to pre mňa veľmi dôležité. Neviem, či sa môžem označiť za veriaceho človeka, ale v každom prípade je pre mňa tento rozmer života dôležitý.
.na jednom koncerte vo Viedni boli jediné slová, ktoré si povedal „I'm on Jesus' program."
Áno. Po piesni On Jesus' Program. Niekedy, keď ju dospievam, tak to poviem a myslím to vážne.
.vážnosť je slovo, ktoré mi prvé napadne, keď počúvam tvoje piesne.
Keď spievam, tak sa stanem súčasťou piesne. Neviem, či to dáva zmysel, ale je to, ako keby som v nej býval. Tie piesne sú o vážnych veciach a keď ich spievam, zabúdam na všetko okolo. Preto je pre mňa ťažké rozprávať medzi pesničkami, alebo debatovať s ľuďmi po koncerte. Neviem sa tak rýchlo preladiť.
.na niektorých plagátoch používaš kresby Jaromíra Švejdíka. Ako si sa k nemu dostal?
On robil plagát k môjmu pražskému koncertu. Kontaktoval nás a nám sa to páčilo.
.niekde som čítal, že nerád chodíš na dlhé turné, lebo ti chýbajú psy, ktoré máš doma.
(Smiech.) Tým som chcel len povedať, že sa mi niekedy cnie za domovom.
.študujúc tvoj hustý koncertný kalendár, obávam sa, že psy sa cítia osamelé...
Psy sú v poriadku. Našťastie nemám len psy, ale aj priateľku. (Smiech.)
.si jedným z posledných aktívnych veteránov seattleskej grungeovej scény. Kde berieš silu, chuť a energiu?
Ja neviem robiť nič iné. Spievam svoje pesničky a som rád, že mi to ešte aj umožňuje zaplatiť účty.
.na tvoje viedenské koncerty chodí veľa ľudí zo Slovenska. Teraz prvýkrát vystúpiš v Bratislave.
Veľakrát sme hrali vo Viedni a vždy som si hovoril, že niekedy by som rád hral aj na Slovensku. A teraz sa to uskutoční. Teším sa na to.
Mark Lanegan so svojou kapelou vystúpi v bratislavskej Starej tržnici 20. novembra 2012.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.