V nákupných centrách bude vyhrávať hudba, budú tu animačné programy pre deti, predvádzanie nových výrobkov, súťaže, tak ako sme si zvykli. Pokladáme to už aj za prirodzené a správne.
Ani Smer nenašiel odvahu, aby obmedzil našu pohodlnosť a nedeľné míňanie. Asi má pocit, že keď už musí zvyšovať dane či odvody, nebude nám brať ešte aj radosť z nedeľného nakupovania. Zakazovať ľuďom obľúbené pôžitky je politicky citlivé, volič by si mohol zašomrať. Taký krok už chce naozaj silné presvedčenie a hodnotovú výbavu.
Pritom keby fungovala politická logika, tak tu nedeľné nakupovanie dávno nie je. Obmedziť nedeľný predaj mohla už koalícia, ktorá nám niekoľko rokov vládla a väčšinu v nej tvorili strany hlásiace sa ku kresťanstvu. Lenže to prihlásenie sa ku kresťanstvu bolo často skôr účelové – pekne znelo v názve strany. Aj preto aktivisti, ktorí svoj boj za nedeľu začali už pred desiatimi rokmi, nenašli v týchto stranách dostatok politickej opory.
Teraz o voľnej nedeli intenzívne hovorili najmä ľudia zo Smeru, pretože v ich kruhoch lobovali odborári. Mnohí ešte v naivnej viere, že Smer je sociálne natoľko citlivá strana, že pôjde za záujmy predavačiek aj na barikády. Ale smeráci ich sklamali, netrúfli si totiž ani na to – dať svoj návrh do parlamentnej hry a rozviazať poslancom ruky. Zahodili ten návrh do koša ešte vo vlastnej šatni.
Ak by si Smer trúfol ponechať rozhodnutie na osobnom presvedčení svojich poslancov, tak by zákaz nedeľného predaja – s podporou KDH, Obyčajných aj časti Mosta – zrejme prešiel. Lenže ponechať poslancov len tak na voľnobeh je vždy riziko. Ešte by sa im to mohlo zapáčiť. To pochopil aj Ján Podmanický, šéf sociálneho výboru, ktorý mal ambíciu presadiť zákaz nedeľného predaja. No napokon aj on musel „rešpektovať určitú dohodu...“
Je to teda víťazstvo voľného trhu? Je to víťazstvo slobody podnikania nad štátnou reguláciou? Je to víťazstvo či prehra zdravého rozumu? Je to iba správa o stave, v ktorom sa táto spoločnosť nachádza. Otvorené obchody počas víkendov a sviatkov vnímame stále ako výdobytok kapitalizmu, ktorý si nám politici netrúfajú vziať. A sami sa ho ešte vzdať nevieme.
Ani Smer nenašiel odvahu, aby obmedzil našu pohodlnosť a nedeľné míňanie. Asi má pocit, že keď už musí zvyšovať dane či odvody, nebude nám brať ešte aj radosť z nedeľného nakupovania. Zakazovať ľuďom obľúbené pôžitky je politicky citlivé, volič by si mohol zašomrať. Taký krok už chce naozaj silné presvedčenie a hodnotovú výbavu.
Pritom keby fungovala politická logika, tak tu nedeľné nakupovanie dávno nie je. Obmedziť nedeľný predaj mohla už koalícia, ktorá nám niekoľko rokov vládla a väčšinu v nej tvorili strany hlásiace sa ku kresťanstvu. Lenže to prihlásenie sa ku kresťanstvu bolo často skôr účelové – pekne znelo v názve strany. Aj preto aktivisti, ktorí svoj boj za nedeľu začali už pred desiatimi rokmi, nenašli v týchto stranách dostatok politickej opory.
Teraz o voľnej nedeli intenzívne hovorili najmä ľudia zo Smeru, pretože v ich kruhoch lobovali odborári. Mnohí ešte v naivnej viere, že Smer je sociálne natoľko citlivá strana, že pôjde za záujmy predavačiek aj na barikády. Ale smeráci ich sklamali, netrúfli si totiž ani na to – dať svoj návrh do parlamentnej hry a rozviazať poslancom ruky. Zahodili ten návrh do koša ešte vo vlastnej šatni.
Ak by si Smer trúfol ponechať rozhodnutie na osobnom presvedčení svojich poslancov, tak by zákaz nedeľného predaja – s podporou KDH, Obyčajných aj časti Mosta – zrejme prešiel. Lenže ponechať poslancov len tak na voľnobeh je vždy riziko. Ešte by sa im to mohlo zapáčiť. To pochopil aj Ján Podmanický, šéf sociálneho výboru, ktorý mal ambíciu presadiť zákaz nedeľného predaja. No napokon aj on musel „rešpektovať určitú dohodu...“
Je to teda víťazstvo voľného trhu? Je to víťazstvo slobody podnikania nad štátnou reguláciou? Je to víťazstvo či prehra zdravého rozumu? Je to iba správa o stave, v ktorom sa táto spoločnosť nachádza. Otvorené obchody počas víkendov a sviatkov vnímame stále ako výdobytok kapitalizmu, ktorý si nám politici netrúfajú vziať. A sami sa ho ešte vzdať nevieme.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.