Bondovky sú tými najdlhšími reklamnými spotmi. Minimálne od Zlatého oka akoby platilo, že Bond nerobí nič len tak. Či už sa „muchluje“ s krásnou pelešnicou, kántri gaunera, alebo kamsi pred kýmsi prchá či niekoho naháňa, vždy popri tom zároveň predáva. A predáva, aj keď sa holí alebo sa díva na hodinky, predáva popíjajúci, predáva nahý aj oblečený, predáva, keď bdie aj keď spí.
Čo predáva? Jednoduchá odpoveď je zjavná, ak by nebola, už to nie je konkrétny product placement, ale nekonkrétna výprava. Bond predáva autá, nápoje, hodinky, mobilné telefóny, notebooky, kreditné karty, holiace strojčeky, kozmetiku, obleky, košele, kravaty, topánky, dovolenkové destinácie, dokonca poistenie a nezľakne sa ani predaja vecí, ktoré akoby sa priamo bili s jeho fundamentom. Britský peer s hodnosťou kapitána fregaty, absolvent Etonu a Cambridge, najslávnejší špión na svete, a predáva aj pivo a diétnu kolu? Smutné. Možno je to jeho ďalší atribút, nikto neznesie toľko, koľko Bond.
Druhá odpoveď je menej zjavná, a o to zaujímavejšia. Bond je solídny, esenciálne britský, dôstojný (aj keď už dokáže funieť od rozkoše a vrešťať od bolesti), dôveryhodný, poctivý, čestný, a tak ďalej a zároveň cynický, sebaironický, vždy nad vecou, a teda všetko to, čo značky, ktoré ho sponzorujú, principiálne nie sú, ale chceli by byť. Ako všetky značky. Bond na predaj je partnerom, spoločníkom, žoldnierom, nikdy nie prostitútom či kurvou. Iba tak je možné neprestať ho milovať, vzhliadať k nemu, obdivovať ho, tešiť sa s ním, baviť sa.
.james Bond JE štýl
Oficiálna stránka aktuálnej bondovky Skyfall eviduje desať hlavných značiek, ktoré aktuálny Bond predáva. Priemerný Bondov divák, ak taký existuje, si môže dovoliť byť zákazníkom maximálne polovice z nich. Načo je tam tá druhá polovica? Aby sa ohriala v Bondovom lesku, aby sa ním nechala posvätiť, ozvláštniť, vypointovať. Lebo James Bond má štýl. Nie, lebo James Bond JE štýl.
Takto ho vymyslel už Fleming, ešte ako literárnu postavu. Obliekol stredostavovského Phila Marlowa do smokingu, vymenil licenciu súkromného detektíva za povolenie zabíjať, odobrené kráľovnou, premenoval ho a uviedol do vyššej spoločnosti. Najvyššej. Filmový Bond je len rozvinutím toho literárneho. Už v románoch sú zdanlivo zbytočné dekoratívne opisy rovnako dôležité ako akcia, Fleming tvorí svojho hrdinu ako nositeľa príznakových kvalít vecí, ktoré používa a nezdráha sa byť veľmi konkrétnym, najmä tam, kde akoby to nebolo treba. Dom Pérignon, Morland´s, Bentley. Od Fleminga sa nedozvedáme iba to, že Bond má rád šampanské, cigarety a autá, ale dozvieme sa aj, aké. Bonda definujú okrem činov aj veci, a on im to spätne dokáže vrátiť, dáva im čosi, čo samy osebe nemôžu mať, nech sa PR manažéri idú aj roztrhať – dáva im identitu.
Päťdesiat rokov bondovskej viery, spredmetnených do dvadsiatich troch filmov (a dvoch neoficiálnych), je unikátnym svedectvom o premenách ducha doby. Nie tým, o čom tie filmy sú, ale aké sú. Až manieristicky posadnuté formou, vonkajškom sú bondovky konzervami štýlu. Vidno to na filmovom jazyku, to nás však veľmi zaujímať nemusí, filmový jazyk je rovnako živý ako jazyky iných umeleckých druhov, preto sa aj bondovky menia. V tých starších sa Bond inak bije, inak drží zbraň, inak sa strihajú akčné scény. To, čo zostáva, je dôraz na detaily.
.svetonázor v interiéroch
Od začiatku v bondovkách nie je nič iba tak, od začiatku v nich hrá úlohu napríklad aj prostredie. A hrá v dramatickom slova zmysle, niežeby sa ponevieralo po pľaci ako bezprizorný štatista, ale vyjadruje emócie. Dekadentný luxus sídel bondovských arcizloduchov, prípadne ich funkčná strohosť, jednoducho to, čo dnes nazývame interiérovým dizajnom, a čo Bond s neskrývanou rozkošou ničí, čím okatejšie, tým lepšie, je prítomné už v Dr. No a pravidelne sa to opakuje. Bond kopíruje a často i predznamenáva dobové trendy. Šesťdesiate roky doznievajúceho bruselského funkcionalizmu, popartové sedemdesiate roky očarené discom, yuppies osemdesiatky, kyber deväťdesiatky a zatiaľ akoby bezpríznaková, eklektická prítomnosť. Netreba uvádzať, v akom roku sa tá-ktorá bondovka odohráva, v akej dekáde, je to na nich vidno. A aj vďaka dizajnu, ktorý je dnes nádherným retrom, sa dá na bondovky dívať zas a znova.
Ruku v ruke s dizajnom bondoviek ide ich nálada, svetonázor, typický životný pocit. Prvé bondovky sú vážne, nie smrteľne, ale vážne, špiónske dobrodružstvá, z ktorých sa rodí to, čo dnes nazývame akčným žánrom. Irónia v nich ešte nie je súčasťou svetonázorového konceptu, je iba vlastnosťou postáv, teda hlavne hlavnej postavy, Bonda samotného. Ten z jeho ľudskejších rozmerov, dôvod, prečo ho niektorí milujeme a niektorých nás nekonečne vytáča. S prechodom do sedemdesiatych rokov, a vidieť to najmä v bondovke V službách jej veličenstva, v ktorej Bonda prvýkrát a naposledy stvárnil austrálsky manekýn George Lazenby, sa výraznejšie objavuje sebairónia, hoci ide o najtragickejšiu bondovku – v nej umiera Bondova manželka Tereza. Bond sa v nej stáva autotematickým, sám si je témou, sebareflexívne sa obracia k prvým Conneryho bondovkám a snaží sa ich parafrázovať. Neskôr, v sedemdesiatych a v prvej polovici rokov osemdesiatych prichádza v bondovkách k strate identity. Bond je viac komickou figúrou ako agentom, ktorý sa dá brať čo i len trocha vážne. Experimentuje sa so žánrami a prichádza sa na to, že bondovka síce ustojí aj scifi (Moonraker), ale už je to vlastne jedno. Lebo odťažitý Bond v nich prichádza o auru osamelosti. Len sa tak opičí, ako taký trtko. Nie sú to márne filmy, len prestávajú kohokoľvek zaujímať. Yuppies sú na Bonda príliš suchí a on sa im snaží podliezať. Nepekný pohľad.
Zmena prichádza krátko pred pádom železnej opony, z Bonda sa stáva štandardizovaný akčný hrdina. S buldočím nasadením sa vrhá do akcie, dokonca dezertuje kvôli pomste, priamo akoby sa zriekal sám seba. Strata identity je zavŕšená, s bondovkami je koniec. Pritom bratislavský Bond (Dych života) je v našom kontexte azda najzábavnejšou bondovkou vôbec, akurát nie v súlade s autorským zámerom, ale jemu navzdory. V roku 1995 sa Bond vracia, hoci ho nikto nečakal a je to veľkolepý návrat. Až tu sa rodí bondovský kult, ako ho poznáme dnes. Nový Bond harmonickej budúcnosti, všeobecná prosperita, veci sa preukázateľne menia od horších k lepším, kráčame k šťastným zajtrajškom. Každý nový Brosnanov Bond je úspešnejší, ako ten predchádzajúci, až kým režisér Lee Tamahori v bondovke Dnes neumieraj nezaťal tak veľmi vedľa, že to chvíľu vyzeralo, že Bondovi odsekol hlavu.
.muž s nevyberaným vkusom
Nasleduje Craigov Bond, v ktorom je Bond definitívne komoditou. Celý na predaj, komukoľvek, ako svet tam vonku. Nebolo to tak vždy, ak Bond preferoval obleky Anthony Sinclair šité na mieru, hodinky značky Rolex alebo Omega, kravaty Turnbull&Asser a jazdil v automobile Aston Martin, nemuselo ísť o dohodnutý product placement. Tie veci diváci identifikovali až spätne. Dnes nie, dnes sme nového Bonda ešte nevideli, a už vieme, čo bude mať oblečené.
Bond je dnes väčšou značkou, ako všetky značky, čo predáva. Muž s vyberaným vkusom, ako vraví tradícia, ženy ho milujú, muži chcú byť ako on. Hlúposť. Ak by sme sa v tom totiž začali skutočne vŕtať, veľmi skoro prídeme na to, že filmový Bond vlastne žiadny vkus nemá a na značkách nijako zvlášť nelipne. Odšoféruje hocičo, lotus, mercedes, BMW, oblečie si tiež hocičo – kimono, kostým klauna, plavkové pišigate, vypije hocičo, vystrelí z hocičoho, a čo je najhoršie, v sedemdesiatych a v osemdesiatych rokoch holdoval digitálkam. Žiadne rolexy či omegy, ale seiko, hanba ho musí fackovať dodnes. Vtedy to však zjavne vyzeralo tak, že digitálky sú dobrá voľba a konformný Bond sa prispôsobil. Ako vždy. Lebo, keď už hovoríme o lifestyleovom Bondovi, to najzásadnejšie sme nepovedali. Milovník, agent, hrdina bez bázne a hany? Čerta starého. Konformista to je, nič viac.
Čo predáva? Jednoduchá odpoveď je zjavná, ak by nebola, už to nie je konkrétny product placement, ale nekonkrétna výprava. Bond predáva autá, nápoje, hodinky, mobilné telefóny, notebooky, kreditné karty, holiace strojčeky, kozmetiku, obleky, košele, kravaty, topánky, dovolenkové destinácie, dokonca poistenie a nezľakne sa ani predaja vecí, ktoré akoby sa priamo bili s jeho fundamentom. Britský peer s hodnosťou kapitána fregaty, absolvent Etonu a Cambridge, najslávnejší špión na svete, a predáva aj pivo a diétnu kolu? Smutné. Možno je to jeho ďalší atribút, nikto neznesie toľko, koľko Bond.
Druhá odpoveď je menej zjavná, a o to zaujímavejšia. Bond je solídny, esenciálne britský, dôstojný (aj keď už dokáže funieť od rozkoše a vrešťať od bolesti), dôveryhodný, poctivý, čestný, a tak ďalej a zároveň cynický, sebaironický, vždy nad vecou, a teda všetko to, čo značky, ktoré ho sponzorujú, principiálne nie sú, ale chceli by byť. Ako všetky značky. Bond na predaj je partnerom, spoločníkom, žoldnierom, nikdy nie prostitútom či kurvou. Iba tak je možné neprestať ho milovať, vzhliadať k nemu, obdivovať ho, tešiť sa s ním, baviť sa.
.james Bond JE štýl
Oficiálna stránka aktuálnej bondovky Skyfall eviduje desať hlavných značiek, ktoré aktuálny Bond predáva. Priemerný Bondov divák, ak taký existuje, si môže dovoliť byť zákazníkom maximálne polovice z nich. Načo je tam tá druhá polovica? Aby sa ohriala v Bondovom lesku, aby sa ním nechala posvätiť, ozvláštniť, vypointovať. Lebo James Bond má štýl. Nie, lebo James Bond JE štýl.
Takto ho vymyslel už Fleming, ešte ako literárnu postavu. Obliekol stredostavovského Phila Marlowa do smokingu, vymenil licenciu súkromného detektíva za povolenie zabíjať, odobrené kráľovnou, premenoval ho a uviedol do vyššej spoločnosti. Najvyššej. Filmový Bond je len rozvinutím toho literárneho. Už v románoch sú zdanlivo zbytočné dekoratívne opisy rovnako dôležité ako akcia, Fleming tvorí svojho hrdinu ako nositeľa príznakových kvalít vecí, ktoré používa a nezdráha sa byť veľmi konkrétnym, najmä tam, kde akoby to nebolo treba. Dom Pérignon, Morland´s, Bentley. Od Fleminga sa nedozvedáme iba to, že Bond má rád šampanské, cigarety a autá, ale dozvieme sa aj, aké. Bonda definujú okrem činov aj veci, a on im to spätne dokáže vrátiť, dáva im čosi, čo samy osebe nemôžu mať, nech sa PR manažéri idú aj roztrhať – dáva im identitu.
Päťdesiat rokov bondovskej viery, spredmetnených do dvadsiatich troch filmov (a dvoch neoficiálnych), je unikátnym svedectvom o premenách ducha doby. Nie tým, o čom tie filmy sú, ale aké sú. Až manieristicky posadnuté formou, vonkajškom sú bondovky konzervami štýlu. Vidno to na filmovom jazyku, to nás však veľmi zaujímať nemusí, filmový jazyk je rovnako živý ako jazyky iných umeleckých druhov, preto sa aj bondovky menia. V tých starších sa Bond inak bije, inak drží zbraň, inak sa strihajú akčné scény. To, čo zostáva, je dôraz na detaily.
.svetonázor v interiéroch
Od začiatku v bondovkách nie je nič iba tak, od začiatku v nich hrá úlohu napríklad aj prostredie. A hrá v dramatickom slova zmysle, niežeby sa ponevieralo po pľaci ako bezprizorný štatista, ale vyjadruje emócie. Dekadentný luxus sídel bondovských arcizloduchov, prípadne ich funkčná strohosť, jednoducho to, čo dnes nazývame interiérovým dizajnom, a čo Bond s neskrývanou rozkošou ničí, čím okatejšie, tým lepšie, je prítomné už v Dr. No a pravidelne sa to opakuje. Bond kopíruje a často i predznamenáva dobové trendy. Šesťdesiate roky doznievajúceho bruselského funkcionalizmu, popartové sedemdesiate roky očarené discom, yuppies osemdesiatky, kyber deväťdesiatky a zatiaľ akoby bezpríznaková, eklektická prítomnosť. Netreba uvádzať, v akom roku sa tá-ktorá bondovka odohráva, v akej dekáde, je to na nich vidno. A aj vďaka dizajnu, ktorý je dnes nádherným retrom, sa dá na bondovky dívať zas a znova.
Ruku v ruke s dizajnom bondoviek ide ich nálada, svetonázor, typický životný pocit. Prvé bondovky sú vážne, nie smrteľne, ale vážne, špiónske dobrodružstvá, z ktorých sa rodí to, čo dnes nazývame akčným žánrom. Irónia v nich ešte nie je súčasťou svetonázorového konceptu, je iba vlastnosťou postáv, teda hlavne hlavnej postavy, Bonda samotného. Ten z jeho ľudskejších rozmerov, dôvod, prečo ho niektorí milujeme a niektorých nás nekonečne vytáča. S prechodom do sedemdesiatych rokov, a vidieť to najmä v bondovke V službách jej veličenstva, v ktorej Bonda prvýkrát a naposledy stvárnil austrálsky manekýn George Lazenby, sa výraznejšie objavuje sebairónia, hoci ide o najtragickejšiu bondovku – v nej umiera Bondova manželka Tereza. Bond sa v nej stáva autotematickým, sám si je témou, sebareflexívne sa obracia k prvým Conneryho bondovkám a snaží sa ich parafrázovať. Neskôr, v sedemdesiatych a v prvej polovici rokov osemdesiatych prichádza v bondovkách k strate identity. Bond je viac komickou figúrou ako agentom, ktorý sa dá brať čo i len trocha vážne. Experimentuje sa so žánrami a prichádza sa na to, že bondovka síce ustojí aj scifi (Moonraker), ale už je to vlastne jedno. Lebo odťažitý Bond v nich prichádza o auru osamelosti. Len sa tak opičí, ako taký trtko. Nie sú to márne filmy, len prestávajú kohokoľvek zaujímať. Yuppies sú na Bonda príliš suchí a on sa im snaží podliezať. Nepekný pohľad.
Zmena prichádza krátko pred pádom železnej opony, z Bonda sa stáva štandardizovaný akčný hrdina. S buldočím nasadením sa vrhá do akcie, dokonca dezertuje kvôli pomste, priamo akoby sa zriekal sám seba. Strata identity je zavŕšená, s bondovkami je koniec. Pritom bratislavský Bond (Dych života) je v našom kontexte azda najzábavnejšou bondovkou vôbec, akurát nie v súlade s autorským zámerom, ale jemu navzdory. V roku 1995 sa Bond vracia, hoci ho nikto nečakal a je to veľkolepý návrat. Až tu sa rodí bondovský kult, ako ho poznáme dnes. Nový Bond harmonickej budúcnosti, všeobecná prosperita, veci sa preukázateľne menia od horších k lepším, kráčame k šťastným zajtrajškom. Každý nový Brosnanov Bond je úspešnejší, ako ten predchádzajúci, až kým režisér Lee Tamahori v bondovke Dnes neumieraj nezaťal tak veľmi vedľa, že to chvíľu vyzeralo, že Bondovi odsekol hlavu.
.muž s nevyberaným vkusom
Nasleduje Craigov Bond, v ktorom je Bond definitívne komoditou. Celý na predaj, komukoľvek, ako svet tam vonku. Nebolo to tak vždy, ak Bond preferoval obleky Anthony Sinclair šité na mieru, hodinky značky Rolex alebo Omega, kravaty Turnbull&Asser a jazdil v automobile Aston Martin, nemuselo ísť o dohodnutý product placement. Tie veci diváci identifikovali až spätne. Dnes nie, dnes sme nového Bonda ešte nevideli, a už vieme, čo bude mať oblečené.
Bond je dnes väčšou značkou, ako všetky značky, čo predáva. Muž s vyberaným vkusom, ako vraví tradícia, ženy ho milujú, muži chcú byť ako on. Hlúposť. Ak by sme sa v tom totiž začali skutočne vŕtať, veľmi skoro prídeme na to, že filmový Bond vlastne žiadny vkus nemá a na značkách nijako zvlášť nelipne. Odšoféruje hocičo, lotus, mercedes, BMW, oblečie si tiež hocičo – kimono, kostým klauna, plavkové pišigate, vypije hocičo, vystrelí z hocičoho, a čo je najhoršie, v sedemdesiatych a v osemdesiatych rokoch holdoval digitálkam. Žiadne rolexy či omegy, ale seiko, hanba ho musí fackovať dodnes. Vtedy to však zjavne vyzeralo tak, že digitálky sú dobrá voľba a konformný Bond sa prispôsobil. Ako vždy. Lebo, keď už hovoríme o lifestyleovom Bondovi, to najzásadnejšie sme nepovedali. Milovník, agent, hrdina bez bázne a hany? Čerta starého. Konformista to je, nič viac.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.