Na prvý pohľad je strach z Čentéša nezrozumiteľný. Nie je to žiadny ras, nevyriešil žiadnu dramatickú korupčnú kauzu a nepreukázal ani mimoriadnu osobnú odvahu v boji so všeobecným zločinom. Pôsobí skôr ako akademik, je viac ustráchaný ako rázny, takže už takmer dvojročné celoštátne manévre proti jeho zvoleniu pôsobia až bizarne. Prečo sa práve na tomto úradníkovi rozbila bývalá koalícia? Prečo je jeho zvolenie už rok ústrednou témou Ústavného súdu? A najmä: pre koho je post generálneho prokurátora natoľko dôležitý, že raz dáva do banku osud vlastnej premiérky, potom celej vlády, a teraz manipuluje vlastného prezidenta?
Kolegyňa Eva Čobejová na stránke www.tyzden.sk trefne opísala, ako sa zmenila situáciu v Česku, keď tam nedávno prišlo k výmenám na štátnych zastupiteľstvách. Tá situácia sa zmenila až tak, že väzbu dnes zažíva nielen exot David Rath z ČSSD, ale že stíhaný je už aj Topolánkov osobný poradca, dlho všemocný Dalík. A najbližší muž expremiéra, to už je poschodie, kde hrozí kolaps celej politickej špičky. Je to asi také vážne, ako keby naše štátne orgány stíhali Palacku počas vlády SDKÚ alebo obvinili Vážneho za vlády Smeru.
Prečo je to v Česku možné a u nás nie? Lebo Generálna prokuratúra.
To je ten bod, kde sa významní koaliční aj opoziční politici menia na klientov, zahadzujú masky a bohapusto kšeftujú. Tam narážal Jaroslav Spišiak, keď chcel stíhať zločin v radoch cnostných zástupcov ľudu, tam sa už šesť rokov zneužíva kauza Hedviga Malinová, tam chcú najnovšie pohnať pred súd ministrov bývalých vlád za názor pri ochrane krajiny. A presne tam teda sídli aj odpoveď na otázku, prečo bola hrozba nezvolenia Trnku a zvolenia hoci aj nevýrazného Čentéša hodná pádu Radičovej vlády. Poviem to bez obalu: táto Generálna prokuratúra, tento zhnitý štát v štáte, jeho spôsoby a mentalita, sú väčším problémom Slovenska, než celá kríza eura dokopy. Lebo na krízu sa dá rozumne reagovať, a ak rozum chýba, dá sa aspoň s Nemcami prečkať, ale Generálna prokuratúra sa bez radikálneho rezu prečkať nedá.
Lenže radikálny rez – a nevýrazný, no slušný Čentéš by bol v pomeroch prokuratúry radikálnym rezom – by znamenal hrozbu pre všetkých našich Rathov a Dalíkov. Preto tie manévre, preto už 21 mesiacov neobsadený post GP, a preto aj alibistický verdikt Ústavného súdu.
Áno, verdikty Ústavného súdu sa v slušnej krajine rešpektujú. Ale toto ešte nie je slušná krajina a ani jej Ústavný súd si ešte nevybudoval vážnosť, skôr pracoval na opaku (stačí si spomenúť na niektoré jeho dávnejšie verdikty z čias mečiarizmu, načasovanie viacerých výrokov alebo nedávny absurdný výpad predsedníčky Macejkovej proti neposlušnému kolegovi Oroszovi). Hanbím sa za výrok Ústavného súdu v kauze Čentéš, pretože napriek záplave kľučiek a inotajov je plný priehľadného lokajstva, vypočítavosti a strachu. Pretože búra parlamentnú demokraciu. Pretože pomáha bezpráviu, nie právu. Preto si ten výrok nectím, naopak, opovrhujem ním.
Ale výrok súdu je jedna vec, rozhodnutie prezidenta druhá. Každý si nesieme svoju zodpovednosť. Ak teda prezident Jozefa Čentéša nevymenuje, postaví sa nad parlament, hoci Slovensko je parlamentná demokracia, nie prezidentský systém. Urobil by to síce nechtiac (jemu nikdy nešlo o primárnu moc, na to nemá výbavu, on chcel byť vždy len súčasťou moci, Mečiarovej, Ficovej, čejkoľvek, viezť sa a profitovať), ale po vylúčení Gauliedera z parlamentu by to bol jeho ďalší hrubý faul voči Slovensku.
Ľudia v prítmí, ktorí už 21 mesiacov držia v rukách tento štát, sú teraz v napätí. Pán Gašparovič, ste na ťahu.
Kolegyňa Eva Čobejová na stránke www.tyzden.sk trefne opísala, ako sa zmenila situáciu v Česku, keď tam nedávno prišlo k výmenám na štátnych zastupiteľstvách. Tá situácia sa zmenila až tak, že väzbu dnes zažíva nielen exot David Rath z ČSSD, ale že stíhaný je už aj Topolánkov osobný poradca, dlho všemocný Dalík. A najbližší muž expremiéra, to už je poschodie, kde hrozí kolaps celej politickej špičky. Je to asi také vážne, ako keby naše štátne orgány stíhali Palacku počas vlády SDKÚ alebo obvinili Vážneho za vlády Smeru.
Prečo je to v Česku možné a u nás nie? Lebo Generálna prokuratúra.
To je ten bod, kde sa významní koaliční aj opoziční politici menia na klientov, zahadzujú masky a bohapusto kšeftujú. Tam narážal Jaroslav Spišiak, keď chcel stíhať zločin v radoch cnostných zástupcov ľudu, tam sa už šesť rokov zneužíva kauza Hedviga Malinová, tam chcú najnovšie pohnať pred súd ministrov bývalých vlád za názor pri ochrane krajiny. A presne tam teda sídli aj odpoveď na otázku, prečo bola hrozba nezvolenia Trnku a zvolenia hoci aj nevýrazného Čentéša hodná pádu Radičovej vlády. Poviem to bez obalu: táto Generálna prokuratúra, tento zhnitý štát v štáte, jeho spôsoby a mentalita, sú väčším problémom Slovenska, než celá kríza eura dokopy. Lebo na krízu sa dá rozumne reagovať, a ak rozum chýba, dá sa aspoň s Nemcami prečkať, ale Generálna prokuratúra sa bez radikálneho rezu prečkať nedá.
Lenže radikálny rez – a nevýrazný, no slušný Čentéš by bol v pomeroch prokuratúry radikálnym rezom – by znamenal hrozbu pre všetkých našich Rathov a Dalíkov. Preto tie manévre, preto už 21 mesiacov neobsadený post GP, a preto aj alibistický verdikt Ústavného súdu.
Áno, verdikty Ústavného súdu sa v slušnej krajine rešpektujú. Ale toto ešte nie je slušná krajina a ani jej Ústavný súd si ešte nevybudoval vážnosť, skôr pracoval na opaku (stačí si spomenúť na niektoré jeho dávnejšie verdikty z čias mečiarizmu, načasovanie viacerých výrokov alebo nedávny absurdný výpad predsedníčky Macejkovej proti neposlušnému kolegovi Oroszovi). Hanbím sa za výrok Ústavného súdu v kauze Čentéš, pretože napriek záplave kľučiek a inotajov je plný priehľadného lokajstva, vypočítavosti a strachu. Pretože búra parlamentnú demokraciu. Pretože pomáha bezpráviu, nie právu. Preto si ten výrok nectím, naopak, opovrhujem ním.
Ale výrok súdu je jedna vec, rozhodnutie prezidenta druhá. Každý si nesieme svoju zodpovednosť. Ak teda prezident Jozefa Čentéša nevymenuje, postaví sa nad parlament, hoci Slovensko je parlamentná demokracia, nie prezidentský systém. Urobil by to síce nechtiac (jemu nikdy nešlo o primárnu moc, na to nemá výbavu, on chcel byť vždy len súčasťou moci, Mečiarovej, Ficovej, čejkoľvek, viezť sa a profitovať), ale po vylúčení Gauliedera z parlamentu by to bol jeho ďalší hrubý faul voči Slovensku.
Ľudia v prítmí, ktorí už 21 mesiacov držia v rukách tento štát, sú teraz v napätí. Pán Gašparovič, ste na ťahu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.