Hoci lepšie by bolo hovoriť o srbskom drogovom dílerovi, pretože Sadiki sa narodil v roku 1947 v Preševskom údolí, obývanom prevažne Albáncami, v južnom Srbsku, a nie v Kosove, ako nesprávne uvádzajú mnohé naše médiá. Inak, jeho dcéra Sizana napísala v roku 2009 na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave bakalársku prácu na príznačnú tému Kosovo a jeho miesto v histórii a súčasnosti Srbska.
Čo znamená tých nula bodov? Sadiki je téma u nás, nie v Kosove. V súvislosti s Harabinom. Na moju otázku, či vie, kto je na Slovensku najznámejší kosovský Albánec, mi vlani v rozhovore kosovský liberálny intelektuál, novinár a majiteľ mediálneho impéria Koha Veton Surroi odpovedal stručne: Žiaľ, áno. A dodal, že u nich o ňom toho veľa nepočul, majú tam onakvejších fešákov. Dolapenie Sadikiho pritom ukazuje čosi podstatné. Kosovo, považované za čiernu dieru Európy, je schopné aj na žiadosť jednej z piatich krajín EÚ, ktoré ho naďalej neuznávajú a nemajú s ním uzavretú dohodu o vydávaní zločincov, dolapiť jej občana, odsúdeného súdom v Prešove na 22 rokov. Dlhoročná prítomnosť medzinárodnej správy prináša ovocie a Kosovo sa už stáva krajinou, kde môže platiť právo. To po prvé. Obvineniam z vojnových zločinov pritom čelia až dvaja jeho lídri. V Haagu expremiér Ramush Haradinaj a dnešný premiér Hashim Thaçi. A práve s Thaçim sa nedávno na neutrálnej zahraničnej pôde prvýkrát stretol srbský premiér Ivica Dačić, čo vyvolalo v Prištine násilné protesty radikálnych mladých Albáncov z hnutia Sebaurčenie. S ich šéfom Albinom Kurtim, podobne ako s Haradinajom či s Thaçim som sa ako novinár v minulosti rozprával. Takisto aj so starostom mesta Gnjilane/Gjilan, kde jednotky OSN Sadikiho vo štvrtok zadržali. Vidím, že do Kosova sa v blízkom čase vrátim. Iba nechápem, prečo na internetovej stránke Interpolu po Sadikim ešte v piatok večer usilovne pátrali.
Čo znamená tých nula bodov? Sadiki je téma u nás, nie v Kosove. V súvislosti s Harabinom. Na moju otázku, či vie, kto je na Slovensku najznámejší kosovský Albánec, mi vlani v rozhovore kosovský liberálny intelektuál, novinár a majiteľ mediálneho impéria Koha Veton Surroi odpovedal stručne: Žiaľ, áno. A dodal, že u nich o ňom toho veľa nepočul, majú tam onakvejších fešákov. Dolapenie Sadikiho pritom ukazuje čosi podstatné. Kosovo, považované za čiernu dieru Európy, je schopné aj na žiadosť jednej z piatich krajín EÚ, ktoré ho naďalej neuznávajú a nemajú s ním uzavretú dohodu o vydávaní zločincov, dolapiť jej občana, odsúdeného súdom v Prešove na 22 rokov. Dlhoročná prítomnosť medzinárodnej správy prináša ovocie a Kosovo sa už stáva krajinou, kde môže platiť právo. To po prvé. Obvineniam z vojnových zločinov pritom čelia až dvaja jeho lídri. V Haagu expremiér Ramush Haradinaj a dnešný premiér Hashim Thaçi. A práve s Thaçim sa nedávno na neutrálnej zahraničnej pôde prvýkrát stretol srbský premiér Ivica Dačić, čo vyvolalo v Prištine násilné protesty radikálnych mladých Albáncov z hnutia Sebaurčenie. S ich šéfom Albinom Kurtim, podobne ako s Haradinajom či s Thaçim som sa ako novinár v minulosti rozprával. Takisto aj so starostom mesta Gnjilane/Gjilan, kde jednotky OSN Sadikiho vo štvrtok zadržali. Vidím, že do Kosova sa v blízkom čase vrátim. Iba nechápem, prečo na internetovej stránke Interpolu po Sadikim ešte v piatok večer usilovne pátrali.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.