Fakt, že aj môj obchodný partner je mormón, som zistil, keď na obchodné stretnutie prišiel aj so svojou ženou a malým dieťaťom, pričom doma ich čakali ďalšie dve. Matthew nijako neskrýval svoju ambíciu mať 12 detí. Jeho žena síce toto nadšenie nezdieľala, no vidieť na nej bezvýhradnú oddanosť, a to aj keby ju tých 12 detí malo stáť život.
Strávil som s nimi pár dní, počas ktorých sme sa trochu zblížili. Mormónska rodina sa na prvý pohľad nelíši od typickej americkej rodiny. Žijú vo veľkom dome, vyzdobenom relikviami, soškami a vyobrazeniami Ježiša Krista. Doma majú poriadok, až netypický na americkú rodinu. Žena je doma s deťmi, muž pracuje. Spolu sa angažujú vo viacerých dobročinných spolkoch, pripravujú víkendové akcie, pomáhajú vydávať časopis, žijú naplno. Matthew okrem svojho povolania lekára vykonáva mnoho vedľajších džobov, on tomu vraví biznisy zo záľuby. Večer žena kúpe deti, a ja si tu takto ťukám a klikám, rozprával mi a ukazoval pritom svoje internetové impérium. O rodinu sa vraj nik iný ako on nepostará, tak sa musí snažiť.
Menší trapas nastal, keď som vytiahol typický slovenský darček – fľašu demänovky. Mormoni alkohol nepijú. Nikdy a vôbec. S vážnou tvárou mi tvrdili, že v živote neochutnali ani kvapku alkoholu. Darček však neodmietli, zobrali si ho s tým, že ho radi podarujú ďalej.
Aj keď v Salt Lake City sú katolícke kostoly, prijal som v nedeľu pozvanie na typickú mormónsku omšu. Bola rozdelená do štyroch častí a celkovo aj s prestávkami trvala tri hodiny. Prvá časť pripomínala klasickú bohoslužbu, akurát prijímanie predstavoval reálny chlieb. V druhej časti sa čítalo z Biblie a analyzovalo slovo za slovom. V tretej časti sa dialo to isté, ale už nie s Bibliou, ale s Knihou Mormónovou (Book of Mormon), ktorú napísal zakladateľ ich cirkvi, Joseph Smith.
Pre mňa najzaujímavejšia bola posledná časť nedeľnej bohoslužby. Muži a ženy sa rozdelili do dvoch oddelených skupín a každá skupina preberala praktické veci zo života, pričom mali zakázané sa o tom spolu navzájom rozprávať. Z toho dôvodu neviem, čo sa dialo v ženskej časti, ale v mužskej sa preberala typická domáca situácia: žena chce, aby muž vykonal doma nejakú prácu (opravil vodovodný kohútik, zavesil obraz, a tak ďalej), no mužovi sa do toho nechce, aj keď je to povinnosť len na pár desiatok minút. Toto typické odkladanie povinností otcovia početných rodín vášnivo rozdiskutovali a na záver to vyhodnotili.
V každom prípade som si mormónov vcelku obľúbil. Naozaj nie je dôvod mať z nich obavy.
Autor pracuje v oblasti IT, striedavo žije v USA a na Slovensku.
Strávil som s nimi pár dní, počas ktorých sme sa trochu zblížili. Mormónska rodina sa na prvý pohľad nelíši od typickej americkej rodiny. Žijú vo veľkom dome, vyzdobenom relikviami, soškami a vyobrazeniami Ježiša Krista. Doma majú poriadok, až netypický na americkú rodinu. Žena je doma s deťmi, muž pracuje. Spolu sa angažujú vo viacerých dobročinných spolkoch, pripravujú víkendové akcie, pomáhajú vydávať časopis, žijú naplno. Matthew okrem svojho povolania lekára vykonáva mnoho vedľajších džobov, on tomu vraví biznisy zo záľuby. Večer žena kúpe deti, a ja si tu takto ťukám a klikám, rozprával mi a ukazoval pritom svoje internetové impérium. O rodinu sa vraj nik iný ako on nepostará, tak sa musí snažiť.
Menší trapas nastal, keď som vytiahol typický slovenský darček – fľašu demänovky. Mormoni alkohol nepijú. Nikdy a vôbec. S vážnou tvárou mi tvrdili, že v živote neochutnali ani kvapku alkoholu. Darček však neodmietli, zobrali si ho s tým, že ho radi podarujú ďalej.
Aj keď v Salt Lake City sú katolícke kostoly, prijal som v nedeľu pozvanie na typickú mormónsku omšu. Bola rozdelená do štyroch častí a celkovo aj s prestávkami trvala tri hodiny. Prvá časť pripomínala klasickú bohoslužbu, akurát prijímanie predstavoval reálny chlieb. V druhej časti sa čítalo z Biblie a analyzovalo slovo za slovom. V tretej časti sa dialo to isté, ale už nie s Bibliou, ale s Knihou Mormónovou (Book of Mormon), ktorú napísal zakladateľ ich cirkvi, Joseph Smith.
Pre mňa najzaujímavejšia bola posledná časť nedeľnej bohoslužby. Muži a ženy sa rozdelili do dvoch oddelených skupín a každá skupina preberala praktické veci zo života, pričom mali zakázané sa o tom spolu navzájom rozprávať. Z toho dôvodu neviem, čo sa dialo v ženskej časti, ale v mužskej sa preberala typická domáca situácia: žena chce, aby muž vykonal doma nejakú prácu (opravil vodovodný kohútik, zavesil obraz, a tak ďalej), no mužovi sa do toho nechce, aj keď je to povinnosť len na pár desiatok minút. Toto typické odkladanie povinností otcovia početných rodín vášnivo rozdiskutovali a na záver to vyhodnotili.
V každom prípade som si mormónov vcelku obľúbil. Naozaj nie je dôvod mať z nich obavy.
Autor pracuje v oblasti IT, striedavo žije v USA a na Slovensku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.