V súčasnosti na Slovensku prevažnú väčšinu nákladov na vzdelanie detí financuje štát. Celkové výdavky ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu sú na úrovni 2,4 miliardy eur ročne. Podľa výpočtov inštitútu INESS táto suma predstavuje ročne v priemere 1 043 eur na jedného pracujúceho občana SR. Výdavky štátu na rezort školstva predstavujú približne 10 percent všetkých výdavkov štátneho rozpočtu. Podľa štatistiky OECD toto číslo nie je veľmi rozdielne ani v iných okolitých (Česko 9,8 percenta, Poľsko 11,5 percenta, Maďarsko 10 percent) či vo vyspelých krajinách (Nemecko 10,5 percenta, Fínsko 12,2 percenta, Francúzsko 10,4 percenta, USA 13,1 percenta).
.zadarmo plus
Aj napriek tomu, že naše školy sú „zadarmo“, nevyhneme sa vedľajším výdavkom: záujmové krúžky, školská družina, príspevok rade rodičov, triedny fond, niektoré učebnice, poistenie voči krádeži, pomôcky a podobne. To sú náklady, ktoré nás budú sprevádzať dlhé roky a netreba na ne pri zvažovaní výdavkov na vzdelanie zabúdať. Na jednej strane sú to výdavky individuálne, môžeme sa sami rozhodnúť, aký krúžok bude naše dieťa navštevovať, na akú školu dieťa dáme. Výdavky sa ďalej zvyšujú v prípade, ak sa škola nachádza mimo nášho bydliska. Pravidelné dochádzanie alebo náklady na internátne bývanie sú bežnou súčasťou rodinných financií rodičov slovenského vysokoškoláka a mnohých stredoškolákov.
Nie je celkom od veci trochu sa v týchto položkách orientovať. Najmä, ak by sme pri nich museli načrieť hlboko do peňaženky. Podľa portálu studentskefinancie.sk sa pohybujú náklady vysokoškoláka za položky, ako sú poplatok za prijímacie konanie, poplatok za vydanie preukazu ISIC, ubytovanie na internáte, obedy v školskej jedálni, cestovné MHD, od 1 078 eur do 1 506 eur ročne (podľa prieskumu v školskom roku 2012/13).
.súkromné školy
Súkromné školy na svoje fungovanie môžu od žiakov vyberať školné. Na získanie základnej predstavy o jeho výške uveďme zopár ilustračných príkladov. Začneme najprv na Slovensku. Bilingválne gymnázium C.S. Lewisa má ročné školné určené na 1 720 eur, Súkromné gymnázium Mercury 1 692 eur. V prípade stredných a základných škôl je rozumné si zistiť cenu a kvalitu škôl vo svojom okolí.
Podľa štatistiky OECD boli priemerné ročné poplatky za vysokoškolského študenta denného štúdia v roku 2007 v USA okolo 21 000 dolárov a v Spojenom kráľovstve 4 700 dolárov. Maximálne ročné školné je vo Veľkej Británii pre študentov z členských krajín Európskej únie stanovené na 9 000 libier. Najlepšie univerzity sveta sú však výrazne drahšie.
Podľa rebríčka časopisu Forbes vás na najlepšej americkej univerzite v Princetone vyjde ročné štúdium na 53 934 dolárov. Na Standforde zaplatíte 57 755 dolárov, Harvarde 56 000 dolárov. Na druhej strane však veľká skupina študentov týchto univerzít dostáva štipendiá. Napríklad len nadácia Harvardu má aktíva vo výške 32 miliárd dolárov. Ako píše Forbes: „Náklady na univerzitné štúdium v USA sú obrovské. Študentom, ktorí sa dostanú na tieto univerzity, zoradené podľa výsledkov vzdelávania, sa však čas v škole absolútne oplatí.“
.ako si nasporiť
Je veľmi rozumné začať sa zaoberať výdavkami na vzdelanie detí skôr, ako reálne nastanú. Už mladá rodina sa môže systematicky starať o zabezpečenie svojich detí v budúcnosti. V prvotnej fáze sa síce treba zamerať na zabezpečenie adekvátneho bývania a finančnej rezervy. Ak však máte rodinu a slušne bývate, nemali by ste zabúdať na zabezpečenie seba a svojich detí. Sporenie na vzdelanie detí je jednou z najlepších investícií do ich budúcnosti.
Koľko im však odkladať? Nedá sa odpovedať jednoznačne a správne pre všetkých. V kontexte ostatných zložiek osobných financií, tak ako ich opisujeme v jednotlivých článkoch, odporúčam odkladať desať percent mesačného rodinného príjmu. Táto suma by nemala rozvrátiť rodinný rozpočet. Na druhej strane, ak si budete odkladať dlhodobo a pravidelne, máte šancu na dosiahnutie zaujímavého kapitálu aj pri nižšom podiele. Ideálnou formou pravidelného odkladania peňazí je sporenie. Ponuka sporiacich produktov je dnes na finančnom trhu naozaj široká.
Urobme si jednu jednoduchú kalkuláciu. Ak si budeme odkladať mesačne desať percent svojho príjmu, za rok budeme mať nasporených 1,2 platu. Za päť rokov 6 platov, za desať rokov dvanásť platov. Ak napríklad rodinný príjem dosahuje úroveň 2 000 eur mesačne, za desať rokov by sme mohli mať 24 000 eur. A to už určite nie je zanedbateľná suma. Netreba sa báť robiť jednoduché kalkulácie a nevadí, že si nenasporíte hneď na Harvard. Získate dobrý základ pre budúce výdavky na potenciálne zaujímavú školu. Vo väčšine krajín časť nákladov môže študentom pokryť štipendium na báze rôznych kritérií (sociálne, prospechové, športové, talentové a podobne).
Inou možnosťou je zobrať si pôžičku na vysokej škole a nechať ju dieťa splácať po nástupe do zamestnania. No mnohí rodičia nechcú, aby ich potomstvo vstupovalo do dospelosti zadlžené, preto je lepšie na vzdelanie sporiť odmala.
.peniaze spravovať
Ak už deťom na školu sporíme, dôležité je vedieť sa o odkladané peniaze starať. Je totiž pravdepodobné, že tieto prostriedky minieme na vzdelanie detí až po určitom čase. Ak napríklad začneme sporiť deťom v období, keď sa nám narodia, za vysokú školu budeme platiť až niekedy po osemnástich rokoch. Dlhodobé peniaze potrebujú špeciálnu starostlivosť, keďže ich významne ohrozuje inflácia. Tieto peniaze preto musíme investovať do ziskových nástrojov. Netreba sa báť krátkodobého poklesu investícií. Úvodný krátkodobý pokles je dokonca pri dlhodobých sporeniach veľmi výhodný. Stratíme pri ňom málo eur, pretože ešte nemáme nasporenú veľkú sumu peňazí, ale ďalšie investície už robíme pri atraktívnejších cenách. Ak investície dlhodobo rastú, zarobíme. Pri dlhodobých sporeniach si preto musíme vyberať dynamické rastové riešenia.
Existuje viacero rebríčkov hodnotenia kvality univerzít. Nie je prekvapením, že slovenské k špičke v súčasnosti nepatria. Najlepšia slovenská univerzita sa vo svetových rebríčkoch zvykne objavovať až okolo päťstovky. Určite to neznamená, že na slovenských vysokých školách a univerzitách je všetko zlé. Oblastí na zlepšenie je však rozhodne viac. Slovenský študent sa už dnes nemusí obmedzovať iba na našu krajinu. Množstvo mladých Slovákov, študujúcich na rôznych univerzitách sveta, je toho príkladom.
Porovnávanie kvality školy má určite zmysel na všetkých stupňoch vzdelávania. S veľmi zaujímavou aktivitou prišiel Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý na svojom portáli základných a stredných škôl zverejňuje dosiahnuté výsledky žiakov a podmienky na vyučovanie jednotlivých škôl. Akademická rankingová a ratingová agentúra ARRA už od roku 2005 zverejňuje na základe porovnania ukazovateľov kvantity a kvality vzdelávania a výskumu ranking vysokých škôl v SR. Takéto informácie o kvalite škôl sú pre študentov a rodičov nesmierne cenné, pretože vzdelanie je investíciou s celoživotnou návratnosťou. Ak sa chcete o svojej vytúženej škole dozvedieť viac alebo rozmýšľate, kam prihlásite svoje dieťa, určite vám tieto informácie pomôžu.
.pozor na uplatnenie
Vysokú školu si zväčša vyberáme podľa toho, čo nás baví. Po jej úspešnom absolvovaní je však mnoho ľudí prekvapených, že o ich vzdelanie nie je záujem. Študenti často nemajú ani len predstavu o svojom budúcom uplatnení. Mali by sme sa preto zaujímať aj o to, ako dopadli absolventi školy, na ktorú sa chystáme. Koľkí z nich pracujú? Koľkí vo svojom odbore? A koľko približne zarábajú? Ministerstvo školstva pod vedením Eugena Jurzycu minulý rok zverejnilo zaujímavú štatistiku absolventskej miery nezamestnanosti podľa skupín študijných odborov a vysokých škôl. Podobne spustilo testovaciu verziu portálu na zverejňovanie priemerných platov absolventov vysokých škôl a ich fakúlt.
Samozrejme, nemusí byť každý právnik, manažér alebo programátor. A keby aj bol, tieto povolania by už neboli finančne lukratívne. Maturanti, vyberajúci si vysokú školu, často rozmýšľajú len nad tým, len ako si nasledujúcich päť rokov príjemne predĺžiť mladosť. Je na rodičoch, aby videli takpovediac za roh a pripomínali dieťaťu, že nadobudnutím vzdelania sa život nekončí, ale, naopak, začína.
Autor je spolupracovník .týždňa, pracuje v oblasti financií.
.zadarmo plus
Aj napriek tomu, že naše školy sú „zadarmo“, nevyhneme sa vedľajším výdavkom: záujmové krúžky, školská družina, príspevok rade rodičov, triedny fond, niektoré učebnice, poistenie voči krádeži, pomôcky a podobne. To sú náklady, ktoré nás budú sprevádzať dlhé roky a netreba na ne pri zvažovaní výdavkov na vzdelanie zabúdať. Na jednej strane sú to výdavky individuálne, môžeme sa sami rozhodnúť, aký krúžok bude naše dieťa navštevovať, na akú školu dieťa dáme. Výdavky sa ďalej zvyšujú v prípade, ak sa škola nachádza mimo nášho bydliska. Pravidelné dochádzanie alebo náklady na internátne bývanie sú bežnou súčasťou rodinných financií rodičov slovenského vysokoškoláka a mnohých stredoškolákov.
Nie je celkom od veci trochu sa v týchto položkách orientovať. Najmä, ak by sme pri nich museli načrieť hlboko do peňaženky. Podľa portálu studentskefinancie.sk sa pohybujú náklady vysokoškoláka za položky, ako sú poplatok za prijímacie konanie, poplatok za vydanie preukazu ISIC, ubytovanie na internáte, obedy v školskej jedálni, cestovné MHD, od 1 078 eur do 1 506 eur ročne (podľa prieskumu v školskom roku 2012/13).
.súkromné školy
Súkromné školy na svoje fungovanie môžu od žiakov vyberať školné. Na získanie základnej predstavy o jeho výške uveďme zopár ilustračných príkladov. Začneme najprv na Slovensku. Bilingválne gymnázium C.S. Lewisa má ročné školné určené na 1 720 eur, Súkromné gymnázium Mercury 1 692 eur. V prípade stredných a základných škôl je rozumné si zistiť cenu a kvalitu škôl vo svojom okolí.
Podľa štatistiky OECD boli priemerné ročné poplatky za vysokoškolského študenta denného štúdia v roku 2007 v USA okolo 21 000 dolárov a v Spojenom kráľovstve 4 700 dolárov. Maximálne ročné školné je vo Veľkej Británii pre študentov z členských krajín Európskej únie stanovené na 9 000 libier. Najlepšie univerzity sveta sú však výrazne drahšie.
Podľa rebríčka časopisu Forbes vás na najlepšej americkej univerzite v Princetone vyjde ročné štúdium na 53 934 dolárov. Na Standforde zaplatíte 57 755 dolárov, Harvarde 56 000 dolárov. Na druhej strane však veľká skupina študentov týchto univerzít dostáva štipendiá. Napríklad len nadácia Harvardu má aktíva vo výške 32 miliárd dolárov. Ako píše Forbes: „Náklady na univerzitné štúdium v USA sú obrovské. Študentom, ktorí sa dostanú na tieto univerzity, zoradené podľa výsledkov vzdelávania, sa však čas v škole absolútne oplatí.“
.ako si nasporiť
Je veľmi rozumné začať sa zaoberať výdavkami na vzdelanie detí skôr, ako reálne nastanú. Už mladá rodina sa môže systematicky starať o zabezpečenie svojich detí v budúcnosti. V prvotnej fáze sa síce treba zamerať na zabezpečenie adekvátneho bývania a finančnej rezervy. Ak však máte rodinu a slušne bývate, nemali by ste zabúdať na zabezpečenie seba a svojich detí. Sporenie na vzdelanie detí je jednou z najlepších investícií do ich budúcnosti.
Koľko im však odkladať? Nedá sa odpovedať jednoznačne a správne pre všetkých. V kontexte ostatných zložiek osobných financií, tak ako ich opisujeme v jednotlivých článkoch, odporúčam odkladať desať percent mesačného rodinného príjmu. Táto suma by nemala rozvrátiť rodinný rozpočet. Na druhej strane, ak si budete odkladať dlhodobo a pravidelne, máte šancu na dosiahnutie zaujímavého kapitálu aj pri nižšom podiele. Ideálnou formou pravidelného odkladania peňazí je sporenie. Ponuka sporiacich produktov je dnes na finančnom trhu naozaj široká.
Urobme si jednu jednoduchú kalkuláciu. Ak si budeme odkladať mesačne desať percent svojho príjmu, za rok budeme mať nasporených 1,2 platu. Za päť rokov 6 platov, za desať rokov dvanásť platov. Ak napríklad rodinný príjem dosahuje úroveň 2 000 eur mesačne, za desať rokov by sme mohli mať 24 000 eur. A to už určite nie je zanedbateľná suma. Netreba sa báť robiť jednoduché kalkulácie a nevadí, že si nenasporíte hneď na Harvard. Získate dobrý základ pre budúce výdavky na potenciálne zaujímavú školu. Vo väčšine krajín časť nákladov môže študentom pokryť štipendium na báze rôznych kritérií (sociálne, prospechové, športové, talentové a podobne).
Inou možnosťou je zobrať si pôžičku na vysokej škole a nechať ju dieťa splácať po nástupe do zamestnania. No mnohí rodičia nechcú, aby ich potomstvo vstupovalo do dospelosti zadlžené, preto je lepšie na vzdelanie sporiť odmala.
.peniaze spravovať
Ak už deťom na školu sporíme, dôležité je vedieť sa o odkladané peniaze starať. Je totiž pravdepodobné, že tieto prostriedky minieme na vzdelanie detí až po určitom čase. Ak napríklad začneme sporiť deťom v období, keď sa nám narodia, za vysokú školu budeme platiť až niekedy po osemnástich rokoch. Dlhodobé peniaze potrebujú špeciálnu starostlivosť, keďže ich významne ohrozuje inflácia. Tieto peniaze preto musíme investovať do ziskových nástrojov. Netreba sa báť krátkodobého poklesu investícií. Úvodný krátkodobý pokles je dokonca pri dlhodobých sporeniach veľmi výhodný. Stratíme pri ňom málo eur, pretože ešte nemáme nasporenú veľkú sumu peňazí, ale ďalšie investície už robíme pri atraktívnejších cenách. Ak investície dlhodobo rastú, zarobíme. Pri dlhodobých sporeniach si preto musíme vyberať dynamické rastové riešenia.
Existuje viacero rebríčkov hodnotenia kvality univerzít. Nie je prekvapením, že slovenské k špičke v súčasnosti nepatria. Najlepšia slovenská univerzita sa vo svetových rebríčkoch zvykne objavovať až okolo päťstovky. Určite to neznamená, že na slovenských vysokých školách a univerzitách je všetko zlé. Oblastí na zlepšenie je však rozhodne viac. Slovenský študent sa už dnes nemusí obmedzovať iba na našu krajinu. Množstvo mladých Slovákov, študujúcich na rôznych univerzitách sveta, je toho príkladom.
Porovnávanie kvality školy má určite zmysel na všetkých stupňoch vzdelávania. S veľmi zaujímavou aktivitou prišiel Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý na svojom portáli základných a stredných škôl zverejňuje dosiahnuté výsledky žiakov a podmienky na vyučovanie jednotlivých škôl. Akademická rankingová a ratingová agentúra ARRA už od roku 2005 zverejňuje na základe porovnania ukazovateľov kvantity a kvality vzdelávania a výskumu ranking vysokých škôl v SR. Takéto informácie o kvalite škôl sú pre študentov a rodičov nesmierne cenné, pretože vzdelanie je investíciou s celoživotnou návratnosťou. Ak sa chcete o svojej vytúženej škole dozvedieť viac alebo rozmýšľate, kam prihlásite svoje dieťa, určite vám tieto informácie pomôžu.
.pozor na uplatnenie
Vysokú školu si zväčša vyberáme podľa toho, čo nás baví. Po jej úspešnom absolvovaní je však mnoho ľudí prekvapených, že o ich vzdelanie nie je záujem. Študenti často nemajú ani len predstavu o svojom budúcom uplatnení. Mali by sme sa preto zaujímať aj o to, ako dopadli absolventi školy, na ktorú sa chystáme. Koľkí z nich pracujú? Koľkí vo svojom odbore? A koľko približne zarábajú? Ministerstvo školstva pod vedením Eugena Jurzycu minulý rok zverejnilo zaujímavú štatistiku absolventskej miery nezamestnanosti podľa skupín študijných odborov a vysokých škôl. Podobne spustilo testovaciu verziu portálu na zverejňovanie priemerných platov absolventov vysokých škôl a ich fakúlt.
Samozrejme, nemusí byť každý právnik, manažér alebo programátor. A keby aj bol, tieto povolania by už neboli finančne lukratívne. Maturanti, vyberajúci si vysokú školu, často rozmýšľajú len nad tým, len ako si nasledujúcich päť rokov príjemne predĺžiť mladosť. Je na rodičoch, aby videli takpovediac za roh a pripomínali dieťaťu, že nadobudnutím vzdelania sa život nekončí, ale, naopak, začína.
Autor je spolupracovník .týždňa, pracuje v oblasti financií.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.