S istou mierou zjednodušenia môžeme povedať, že etatisti a socialisti tvrdia, že hlavnou príčinou krízy a dnešných problémov bolo príliš málo štátu a príliš veľa ekonomickej slobody, kým ekonomickí liberáli tvrdia, že to bolo naopak – hlavnou príčinou krízy bolo málo ekonomickej slobody a príliš veľa štátu. Oba tábory sú zakopané vo svojich zákopoch a na oba svoje postoje vedia nájsť pomerne vierohodné a pádne argumenty.
Myslím si, že hlavný problém nie je v tom, či bolo štátu veľa, alebo málo, ale v tom, čo štát robil a čo by robiť mal. Inými slovami povedané, v niečom bolo štátu priveľa, v niečom ho bolo primálo. Budem to ilustrovať na príklade USA, ale dalo by sa veľmi podobne aj na príklade európskych krajín.
Ekonomickí liberáli sa nemýlili v tom, že štát by nemal neprípustne manipulovať ceny, najmä tú najdôležitejšiu cenu, cenu peňazí (znižovanie úrokových mier a expanzívna menová politika Fedu po roku 2001). Nemýlili sa v tom, že štát by nemal deformovať trh nežiaducimi stimulmi a zásahmi (zákony nútiace banky „nediskriminovať“ minority pri poskytovaní hypoték, daňové zvýhodnenie kúpy, ale aj predaja domu a bytu, štátom subvencované hypotéky). Nemýlili sa v tom, že politika ekonomického rastu, umelo udržiavaného deficitným financovaním, vedie ku kríze a k problémom. Nemýlili sa v tom, že život z podstaty a na úkor budúcich generácií je nielen nemorálny, ale aj neudržateľný. V tomto všetkom, ale aj v ďalších oblastiach, ktoré obmedzujú ekonomickú slobodu, férovú súťaž a iniciatívu, štát zlyhal, pretože robil omnoho viac, ako mal a musel. Aj preto prišla kríza a aj preto máme dnes problémy, ktoré máme.
A v čom mal štát urobiť omnoho viac? V regulácii finančného sektora. Štát podcenil problém morálneho hazardu a informačnej asymetrie v tomto odvetví, podcenil fakt, že tento sektor vyžaduje prísny a špecifický prístup z viacerých dôvodov. Finančné inštitúcie narábajú zväčša s cudzími zdrojmi, pád tých veľkých ohrozuje celé ekonomiky, dokonca celosvetovú ekonomiku. Štát nielenže nepripravil novú reguláciu, ktorá by reflektovala rozmach finančných inovácií a „inovácií“ ale dokonca zrušil starú reguláciu, ktorá sa osvedčila (Glass-Steagal act).
Autor je poslanec NR SR za SDKÚ-DS a bývalý minister financií.
Myslím si, že hlavný problém nie je v tom, či bolo štátu veľa, alebo málo, ale v tom, čo štát robil a čo by robiť mal. Inými slovami povedané, v niečom bolo štátu priveľa, v niečom ho bolo primálo. Budem to ilustrovať na príklade USA, ale dalo by sa veľmi podobne aj na príklade európskych krajín.
Ekonomickí liberáli sa nemýlili v tom, že štát by nemal neprípustne manipulovať ceny, najmä tú najdôležitejšiu cenu, cenu peňazí (znižovanie úrokových mier a expanzívna menová politika Fedu po roku 2001). Nemýlili sa v tom, že štát by nemal deformovať trh nežiaducimi stimulmi a zásahmi (zákony nútiace banky „nediskriminovať“ minority pri poskytovaní hypoték, daňové zvýhodnenie kúpy, ale aj predaja domu a bytu, štátom subvencované hypotéky). Nemýlili sa v tom, že politika ekonomického rastu, umelo udržiavaného deficitným financovaním, vedie ku kríze a k problémom. Nemýlili sa v tom, že život z podstaty a na úkor budúcich generácií je nielen nemorálny, ale aj neudržateľný. V tomto všetkom, ale aj v ďalších oblastiach, ktoré obmedzujú ekonomickú slobodu, férovú súťaž a iniciatívu, štát zlyhal, pretože robil omnoho viac, ako mal a musel. Aj preto prišla kríza a aj preto máme dnes problémy, ktoré máme.
A v čom mal štát urobiť omnoho viac? V regulácii finančného sektora. Štát podcenil problém morálneho hazardu a informačnej asymetrie v tomto odvetví, podcenil fakt, že tento sektor vyžaduje prísny a špecifický prístup z viacerých dôvodov. Finančné inštitúcie narábajú zväčša s cudzími zdrojmi, pád tých veľkých ohrozuje celé ekonomiky, dokonca celosvetovú ekonomiku. Štát nielenže nepripravil novú reguláciu, ktorá by reflektovala rozmach finančných inovácií a „inovácií“ ale dokonca zrušil starú reguláciu, ktorá sa osvedčila (Glass-Steagal act).
Autor je poslanec NR SR za SDKÚ-DS a bývalý minister financií.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.