Pri pohľade späť sú pre mňa päťhviezdičkové tie albumy, ktoré v konkrétnom čase tvorili soundtrack môjho života a zároveň sa k nim s neskrývaným sentimentom rád vraciam. Takými sú napríklad V penziónu svět (Hapka – Horáček), Secret Story (Pat Metheny), Príbeh (Dežo Ursiny), Tunnel of Love (Bruce Springsteen), Abbey Road (The Beatles), Na výletě (Vlasta Redl) či Time Out of Mind (Bob Dylan). Z klasickej hudby je toho toľko, že spomenúť jednu konkrétnu nahrávku si netrúfam ani príkladmo.
Ale ak by som mal vybrať jeden album, ktorému by som aktuálne bez zaváhania dal päť a pol hviezdičky, bol by to zatiaľ posledný Springsteenov Wrecking Ball. Nenašiel som na ňom slabé miesto. Neuveriteľná atmosféra. Silné texty, ktoré sú – poznajúc dlhodobé hudobné aj nehudobné aktivity Brucea Springsteena – do písmenka uveriteľné. Radosť z hrania a nasadenie, aké sa len tak nevidí (iba ak na štvorhodinových koncertoch tohto 63-ročného pána).
Niektorí recenzenti označujú tento album ako jeho „doteraz najnahnevanejší“. Emóciami ani frustráciou tu Springsteen rozhodne nešetrí, rovnako ako množstvom odkazov na amerického ducha, nalomeného ťažkými časmi. V tak trochu trpkých protestsongoch (napríklad v úvodnej We Take Care of Our Own či v Death to My Hometown) si to vybavuje s tými, ktorých z nalomenia onoho spoločenského ducha viní. Náladu veľkej časti albumu vystihuje text pesničky This Depression, keď spieva „Baby, I've been down/But never this down/I've been lost/But never this lost“. Ale najsilnejšie sú podľa mňa miesta, kde Springsteen donúti poslucháča zdvihnúť hlavu: keď v pesničke Rocky Ground spieva „There´s a new day coming“, alebo v záverečnej We Are Alive s refrénom „We are alive/And though our bodies lie alone here in the dark/Our spirits rise/To carry the fire and light the spark/To stand shoulder to shoulder and heart to heart.“
Na obale Wrecking Ball by mohlo byť napísané varovanie: Počúvanie je spojené s nutkaním striedavo zatínať päste a utierať si oči.
Robo Žitňanský je bývalý novinár, ekonomický analytik a konzulant.
Ale ak by som mal vybrať jeden album, ktorému by som aktuálne bez zaváhania dal päť a pol hviezdičky, bol by to zatiaľ posledný Springsteenov Wrecking Ball. Nenašiel som na ňom slabé miesto. Neuveriteľná atmosféra. Silné texty, ktoré sú – poznajúc dlhodobé hudobné aj nehudobné aktivity Brucea Springsteena – do písmenka uveriteľné. Radosť z hrania a nasadenie, aké sa len tak nevidí (iba ak na štvorhodinových koncertoch tohto 63-ročného pána).
Niektorí recenzenti označujú tento album ako jeho „doteraz najnahnevanejší“. Emóciami ani frustráciou tu Springsteen rozhodne nešetrí, rovnako ako množstvom odkazov na amerického ducha, nalomeného ťažkými časmi. V tak trochu trpkých protestsongoch (napríklad v úvodnej We Take Care of Our Own či v Death to My Hometown) si to vybavuje s tými, ktorých z nalomenia onoho spoločenského ducha viní. Náladu veľkej časti albumu vystihuje text pesničky This Depression, keď spieva „Baby, I've been down/But never this down/I've been lost/But never this lost“. Ale najsilnejšie sú podľa mňa miesta, kde Springsteen donúti poslucháča zdvihnúť hlavu: keď v pesničke Rocky Ground spieva „There´s a new day coming“, alebo v záverečnej We Are Alive s refrénom „We are alive/And though our bodies lie alone here in the dark/Our spirits rise/To carry the fire and light the spark/To stand shoulder to shoulder and heart to heart.“
Na obale Wrecking Ball by mohlo byť napísané varovanie: Počúvanie je spojené s nutkaním striedavo zatínať päste a utierať si oči.
Robo Žitňanský je bývalý novinár, ekonomický analytik a konzulant.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.