Chvíľu trpím a takmer kúpim solárny ruksak, s ktorým si pohodlne trekujete a nabíjate všetky tie hračky, ktoré tak strašne potrebujete. Našťastie bol príliš drahý a ak kupujem iba swiss card, taká vecička vo veľkosti kreditky, v ktorej je rôzne praktické náčinie od nožničiek a nožíka až po pero a šraubovák. Zasuniem to do peňaženky medzi kreditky a putujem ďalej, „o dům dál”, čeknúť, čo je nové v outdoorovej výbave. Odtiaľ do elektrodomu, popozerať obrazové hračky počnúc foťákmi a končiac 3D plazmami, potom kolečko až do hudobnín, ale nie, nepozerám sa po pekných gitarách a klavíroch, očumujem krabičky, prevodníky, efekty... A potom cestou domov míňam všetky tie slečny, nahodené na maximum, ako stepujú pred výkladmi, vymaľované, a tak trochu bez nálady. Moja kamarátka, scénografka, tiež magor na chlapčenské veci, ale skôr toho výtvarného charakteru, mi jedného dňa povedala príhodu, ktorá mi vysvetlila veľa. Ponáhľala sa do obchodu s maliarskymi potrebami a skôr, ako vošla dnu, iba hodila očko na veci, čo sú vo výklade. Zrazu k nej pristúpil tzv. auparský čávo a povedal jej, že za jednu fajku na hajzľoch jej kúpi čokoľvek z toho výkladu. Kamarátka na neho od zhrozenia vytreštila oči, a ako ich tak mala vytreštené, poobzerala sa okolo seba, a zbadala všetky tie dievčiny, stepujúce pred výkladmi s najnovšími dievčenskými hračkami a docvaklo jej. Oni nenakupujú. Respektíve, nakupujú po svojom. Čakajú. Je ich veľa, ale aj záujemcov sa motá po okolí dosť. Je to hra, ktorá má svoje pravidlá a moja kamarátka bola do nej nechtiac zatiahnutá. Slušne poďakovala za ponuku a išla si kúpiť do obchodu tuš a pár farieb. Prečo tie veci znamenajú pre nás ľudí tak veľa, to netuším. Prečo som ochotná ísť so svojimi nákladmi na komfort na minimum, len aby som mala na svoje chlapčenské hračky, a prečo tie úbohé, často neplnoleté dievčatká stepujú v auparku pred výkladmi, len aby dostali hračky dievčenské? Pýtam sa na to buddhistického mnícha v nepálskom kláštore, on sa usmeje a povie: lebo neviete meditovať. Keď budeš meditovať, nebudeš potrebovať nič, iba pár nutností na prežitie. Sklopím hlavu a pri najbližšej príložitosti, čo je dnes, si kupujem nový GoPro Hero 3, veľmi špeciálny outdoorový foťák. A na stole mám knižku A Guide to Meditation, ktorú som kúpila v kláštore. Veľmi by som to chcela zmeniť. Je to predsa smiešne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.