Demokracia

Je to kóma indiferentnosti a apatie, je jasné, že potrebujeme hlboké oživenie, priam defibriláciu, aby občania získali skutočnú moc rozhodovať. Počas celých tridsiatich šiestich rokov, čo súčasný volebný systém existuje, nikoho z nás nepresvedčil. Ani jediný raz. Nereprezentuje totiž ľudí proti moci, skôr naopak, my sami sme si privykli na presný opak.
Takže pri zápachu formaldehydu a počas čakania v rade na nosidlá som zničila svoj volebný hlas. Roky som sa volieb nezúčastňovala, teraz som sa rozhodla prísť. Aj keď viem, že nezmením absolútne nič. Žiadny zo schválených kandidátov nedokáže ovplyvniť nič dôležité, žiadny reálny problém. A ani my sami vlastne nevieme, čo si títo ľudia myslia, pretože podľa zákona sa zverejňuje iba ich krátky životopis a fotografia.  Takže dnes sme v mojej mestskej časti volili medzi dvoma tvárami. Práve pre túto márnosť niekoľko mojich susedov a známych voliť nešlo. Ja som však teraz prísť chcela, už len kvôli tomu, aby som uspokojila svoju zvedavosť, aby som zažila tú nezmyselnosť vhodeného papiera, ktorý nič nerozhodne, nič nezmení, nič nikam neposunie.
Najskôr som na svoj lístok napísala písmeno D. Veľké, ako prejav kriku, ktorý nikto nepočuje. A potom som dopísala celé slovo Demokracia. Urobila som to uprostred toho klinického zariadenia, ktoré tak metaforicky ladilo s mojím neplatným hlasom a urgentnou potrebou zásahu, ktorý potrebuje naša ľudová moc. Potrebujeme vážnu chirurgickú operáciu a elektrošok slobody, aby sme zastavili našich poslancov, ktorí neustále iba jednohlasne hlasujú a celý čas si tlieskajú. Potrebujeme vzkriesenie. Iba tak z nás nanovo vznikne spoločnosť.