Ráno potrebujem čas
Niekedy musím vstať len preto, že už nevydržím ležať. Budím sa dosť zavčasu, urobím synovi desiatu do školy, tak hodinu si čítam knihy, potom si pripravujem raňajky. Do čerstvej grepovej šťavy dám pšeničné otruby a ovsené vločky. Normálni ľudia to dávajú do mlieka, ale ja ho nepijem. Pridám slnečnicové, ľanové, dyňové jadierka, najnovšie aj sušené slivky, nechám stáť hodinu. Zatiaľ pijem vlažnú vodu. Ak mám ráno nejaké stretnutie a toto všetko nestíham, jednoducho sa napijem vody a idem.
Neprekrikujem
Nerobím špeciálne hlasové cvičenia, ani vajíčka žiadne nepijem, spevák by mal robiť všetko to, čo normálny človek, piť pivo, jesť orechy. Hlas si šetrím tak, že odchádzam z miest, kde je veľký hluk a treba ho prekrikovať. Podľa mojej foniatričky ani v aute netreba rozprávať. Nadávať môžem aj v duchu alebo potichučky. Občas si až na koncerte uvedomím, koľko som toho po ceste v aute za tri hodiny nahovoril.
Chodím po meste
Rád sa prechádzam po Starom Meste. Prírodu mám rád, ale mesto mám radšej. Vyžívam sa v tom, keď stretávam ľudí, často mi pripomenú veci, ktoré som si kedysi ani nevšimol, nepovažoval za dôležité. Medzičasom zisťujem, že sa vymenili generácie, kedysi som poznal všetkých, a teraz takmer nikoho. Ale niekto sa vždy nájde.
Nakupujem
Všade nakupujem klobúky a čiapky, pri mojom účese mám len dve krátke obdobia v roku, keď nenosím nič na hlave, inak si ju chránim proti slnku a zime. V poslednom čase chodím rád do anglickej konfekcie Marks&Spencer. Mám dosť neforemnú postavu, som takzvaný malý tlstý, a oni majú presne také čísla. Oblečiem nohavice a aj keď sa mi veľmi nepáčia, taký som nadšený, že ich nemusím dať krajčírovi skracovať, že ich hneď kúpim! Rád chodím nakupovať aj so svojimi deťmi, ja im donášam do kabínky, ony skúšajú, niekedy im aj poradím, ale väčšinou sa riadia podľa seba.
Mám veľa vecí
Nič nezbieram, naopak, stále mám pocit, že sa veľa vecí potrebujem zbaviť. Ľudia mi donášajú darčeky, drobnosti, som z toho nešťastný. Keď mi niekto dá knižku, tak ju musím prečítať, nedokážem ju len tak zahodiť, platňu si vypočujem, aj keď ma to vôbec nezaujíma a žil by som pekne aj bez toho. V CD-čkach som už urobil veľký poriadok, dal som ich do bazáru, ale medzičasom ich je zase veľa. Mám aj iPhone, aj iPad, ale s tým ma nebaví chodiť po meste, je veľký, využívam ho barbarsky na počúvanie internetového rádia.
Sladké mám rád
Niekedy prejdú dva-tri týždne a nič, ale keď mám pohodu, voľno, dám si ku káve koláč, mám to rád. Minule som mal veľmi dobrý veterník, v takej nečakanej kaviarni, zelené hnusné kreslá z umelej hmoty, ale mali krásny veterník, veľký, nadýchaný a karamelový, nie čokoládový, čokoládu nemám rád. Zjem viac jedla, ako by som mal, menej by stačilo. Nenechávam nič na tanieri, som vojnové dieťa, so stravou sa nemôže mrhať, vyhováram sa potom.
Bol som sexy
Hranica medzi všetkými neresťami a cnosťami sa vekom presúva. Ženil som sa v tridsiatich siedmich, dovtedy som žil voľným životom, cudnosť prišla až potom. Ale nikdy som nebol ten typ mužskej krásy, že by mi ženy obliehali šatňu. Aj keď mi často hovorili, že to, čo robím, je sexy, skončilo sa to malou vedeckou konferenciou na túto tému, nič viac.
Niekedy musím vstať len preto, že už nevydržím ležať. Budím sa dosť zavčasu, urobím synovi desiatu do školy, tak hodinu si čítam knihy, potom si pripravujem raňajky. Do čerstvej grepovej šťavy dám pšeničné otruby a ovsené vločky. Normálni ľudia to dávajú do mlieka, ale ja ho nepijem. Pridám slnečnicové, ľanové, dyňové jadierka, najnovšie aj sušené slivky, nechám stáť hodinu. Zatiaľ pijem vlažnú vodu. Ak mám ráno nejaké stretnutie a toto všetko nestíham, jednoducho sa napijem vody a idem.
Neprekrikujem
Nerobím špeciálne hlasové cvičenia, ani vajíčka žiadne nepijem, spevák by mal robiť všetko to, čo normálny človek, piť pivo, jesť orechy. Hlas si šetrím tak, že odchádzam z miest, kde je veľký hluk a treba ho prekrikovať. Podľa mojej foniatričky ani v aute netreba rozprávať. Nadávať môžem aj v duchu alebo potichučky. Občas si až na koncerte uvedomím, koľko som toho po ceste v aute za tri hodiny nahovoril.
Chodím po meste
Rád sa prechádzam po Starom Meste. Prírodu mám rád, ale mesto mám radšej. Vyžívam sa v tom, keď stretávam ľudí, často mi pripomenú veci, ktoré som si kedysi ani nevšimol, nepovažoval za dôležité. Medzičasom zisťujem, že sa vymenili generácie, kedysi som poznal všetkých, a teraz takmer nikoho. Ale niekto sa vždy nájde.
Nakupujem
Všade nakupujem klobúky a čiapky, pri mojom účese mám len dve krátke obdobia v roku, keď nenosím nič na hlave, inak si ju chránim proti slnku a zime. V poslednom čase chodím rád do anglickej konfekcie Marks&Spencer. Mám dosť neforemnú postavu, som takzvaný malý tlstý, a oni majú presne také čísla. Oblečiem nohavice a aj keď sa mi veľmi nepáčia, taký som nadšený, že ich nemusím dať krajčírovi skracovať, že ich hneď kúpim! Rád chodím nakupovať aj so svojimi deťmi, ja im donášam do kabínky, ony skúšajú, niekedy im aj poradím, ale väčšinou sa riadia podľa seba.
Mám veľa vecí
Nič nezbieram, naopak, stále mám pocit, že sa veľa vecí potrebujem zbaviť. Ľudia mi donášajú darčeky, drobnosti, som z toho nešťastný. Keď mi niekto dá knižku, tak ju musím prečítať, nedokážem ju len tak zahodiť, platňu si vypočujem, aj keď ma to vôbec nezaujíma a žil by som pekne aj bez toho. V CD-čkach som už urobil veľký poriadok, dal som ich do bazáru, ale medzičasom ich je zase veľa. Mám aj iPhone, aj iPad, ale s tým ma nebaví chodiť po meste, je veľký, využívam ho barbarsky na počúvanie internetového rádia.
Sladké mám rád
Niekedy prejdú dva-tri týždne a nič, ale keď mám pohodu, voľno, dám si ku káve koláč, mám to rád. Minule som mal veľmi dobrý veterník, v takej nečakanej kaviarni, zelené hnusné kreslá z umelej hmoty, ale mali krásny veterník, veľký, nadýchaný a karamelový, nie čokoládový, čokoládu nemám rád. Zjem viac jedla, ako by som mal, menej by stačilo. Nenechávam nič na tanieri, som vojnové dieťa, so stravou sa nemôže mrhať, vyhováram sa potom.
Bol som sexy
Hranica medzi všetkými neresťami a cnosťami sa vekom presúva. Ženil som sa v tridsiatich siedmich, dovtedy som žil voľným životom, cudnosť prišla až potom. Ale nikdy som nebol ten typ mužskej krásy, že by mi ženy obliehali šatňu. Aj keď mi často hovorili, že to, čo robím, je sexy, skončilo sa to malou vedeckou konferenciou na túto tému, nič viac.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.