Miloval som heavy metal, nielen ten vážny, ktorý funguje aj dnes, ale aj ten glam, trblietavý, poprock, bujné štice precízne naondulovaných lokní, muži v obtiahnutých overaloch, vybíjané náramky, kvílivé fistuly, heavy metal jednoduchej rytmiky a nápadných gitarových sól. Plné MTV toho bolo, Poison, Twisted Sister, Mötley Crüe, Styx, Europe.
V roku 2006 sa poetika toho všetkého vrátila v plnej sile na to najvhodnejšie miesto. Do divadla. Najprv v Kalifornii, a od roku 2009 na Broadwayi je muzikál Rock of Ages Chrisa D´Arienza veľkou udalosťou, skutočným hitom, ktorý podobne ako Mamma Mia! oživuje nostalgické spomienky náležite okatým štýlom. K tej hudbe už by sa sám od seba asi priznal málokto, keďže si však mainstream môže dovoliť ignorovať pretvárku, diváci sa na Rock of Ages len tak hrnuli. Nechýba tomu ani výrazová sila, ani pátos, ani adekvátna dávka irónie, ktorá to celé odkazuje do sféry „neberme sa príliš vážne, aj tak o nič nejde“, a tak Rock of Ages nikoho neuráža. Ešte v januári to vyzeralo, že tento rok bude zasvätený Rock of Ages aj v kinách. Po úspechu divadelného muzikálu bola filmová verzia hotová vec. A skutočne, ten film vznikol, aj mal ísť k nám do kín, ale nešiel, lebo sa čosi zvrtlo. Zábavný film, mimoriadne s veľkolepým hviezdnym obsadením, avšak azda až príliš osemdesiatkovo dekadentný. Plátno nevydržalo ten nápor, film prepadol. Dá sa vidieť na DVD, ale to je tak všetko. Žiadny veľký fenomén z toho u nás nebude. Aj tak dobre, ešte by niekomu napadlo adaptovať Rock of Ages na naše pomery a uviesť to na Novej scéne. Dekadencia je fajn, ale odtiaľ-potiaľ.
V roku 2006 sa poetika toho všetkého vrátila v plnej sile na to najvhodnejšie miesto. Do divadla. Najprv v Kalifornii, a od roku 2009 na Broadwayi je muzikál Rock of Ages Chrisa D´Arienza veľkou udalosťou, skutočným hitom, ktorý podobne ako Mamma Mia! oživuje nostalgické spomienky náležite okatým štýlom. K tej hudbe už by sa sám od seba asi priznal málokto, keďže si však mainstream môže dovoliť ignorovať pretvárku, diváci sa na Rock of Ages len tak hrnuli. Nechýba tomu ani výrazová sila, ani pátos, ani adekvátna dávka irónie, ktorá to celé odkazuje do sféry „neberme sa príliš vážne, aj tak o nič nejde“, a tak Rock of Ages nikoho neuráža. Ešte v januári to vyzeralo, že tento rok bude zasvätený Rock of Ages aj v kinách. Po úspechu divadelného muzikálu bola filmová verzia hotová vec. A skutočne, ten film vznikol, aj mal ísť k nám do kín, ale nešiel, lebo sa čosi zvrtlo. Zábavný film, mimoriadne s veľkolepým hviezdnym obsadením, avšak azda až príliš osemdesiatkovo dekadentný. Plátno nevydržalo ten nápor, film prepadol. Dá sa vidieť na DVD, ale to je tak všetko. Žiadny veľký fenomén z toho u nás nebude. Aj tak dobre, ešte by niekomu napadlo adaptovať Rock of Ages na naše pomery a uviesť to na Novej scéne. Dekadencia je fajn, ale odtiaľ-potiaľ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.