Keby to Kristína pri podávaní prihlášky do súťaže Eurosong tušila, možno by radšej zbehla k najbližšiemu oceánu a zaspievala by vráskavcom. Hoci by tento druh veľrýb jej výkon neocenil potleskom, Horehronie by možno zaradil do svojho repertoáru a došlo by aj na remake. Medzi vráskavcami totiž neexistuje závisť, ktorá by splodila autorské práva. Takmer tridsaťtonové kolosy sa oddávajú spievaniu z lásky a nezištne, a rovnako rozširujú svoj repertoár. Stačí, keď kdesi v blízkosti začujú od niektorého z kolegov chytľavý song, okamžite si ho prisvoja. Skôr, než sonátu precítene zaspievajú, vylepšia ju o autorský vklad v podobe refrénu. Vráskavce disponujú množstvom zvukov od chrčania, prskania, pískania cez štekanie a zavýjanie. Pri speve nepoužívajú hlasivky, zvuky vyludzujú nosom pomocou špeciálnych dutín. Vráskavčie skladby trvajú desať až dvadsať minút a vyjadrujú lojalitu a príslušnosť k určitému regiónu. Tak, ako má každý náš región svoje špecifické ľudové pesničky, tak je to aj v ríši týchto obrov.
.kurz plávania
Život dlhovekých vráskavcov, dožívajúcich sa päťdesiatky až stovky, je zviazaný s vodou, aj keď plávať sa učia až po narodení. Kvôli tomu matka, spolu s inými samicami, mláďa okamžite šikuje k hladine, aby sa nadýchalo vzduchu. V opačnom prípade by sa utopilo, čo sa aj často stáva. Zato dospelé vráskavce sú majstrami v plaveckom štýle a akrobacii – vďaka mocnej chvostovej plutve sa dokážu takmer úplne vyšvihnúť nad hladinu, predviesť sa niektorým z kúskov a opäť zmiznúť pod hladinou, pričom po sebe zanechajú mohutný gejzír vody. Kvôli komu to všetko robia? Predpokladá sa, že na seba chcú upozorniť, pri takomto výkone totiž vznikajú silné zvukové vlny, ktoré sa vo vode rýchlo šíria. Pravdou však môže byť aj to, že iba tlmia podráždenie pokožky, týranej parazitmi. Vráskavce sú aj šikovní lovci, pri naháňaní menších druhov rýb navzájom spolupracujú a premyslene taktizujú. Ich známou pascou je bublinová sieť. Spočíva v tom, že najskôr viacero vráskavcov podpláva vyhliadnutú skupinu rýb a vzápätí začnú vypúšťať vzduchové bubliny. Splašené makrely, tresky či tuniaky sa stmelia do húfu a smerujú k hladine, dúfajúc, že sa im podarí uniknúť. Vráskavce sa medzi ne vrhajú a hltajú ich po kusoch.
.obhajovanie teritória
Veľrybie love songy dokážu očariť aj ľudí, mnohí ich počúvajú radšej ako Rytmusa alebo vianočné koledy. Po skutočných dôvodoch, prečo vráskavce spievajú, vedci zatiaľ iba pátrajú. Predpokladá sa, že spevom obhajujú teritórium. Zároveň takto na svoje milostné chúťky upozorňujú v období párenia, pretože ako samotári to majú s hľadaním partnerov ťažké. Možné je však aj to, že spev ich jednoducho baví. Dôkazom môže byť fakt, že neomieľajú do omrzenia ten istý song, ale repertoár obmieňajú. Keďže zvukové vlny sa pod hladinou šíria na desiatky kilometrov, o vzájomné inšpirácie nemajú núdzu. O tom, či ich skladby majú štruktúru a či ich vráskavce komponujú podľa vopred určených pravidiel, sa vo vedeckých kruhoch debatuje už dávnejšie. V 70. rokoch minulého storočia menšia časť biológov tvrdila, že ich spev je rovnako zložitý ako ľudská reč a slúži predovšetkým na dorozumievanie sa. Skôr, než ich vedecká obec za takéto názory virtuálne upálila, na americkú akademickú pôdu vstúpil neurológ Rjudži Suzuki. Jeho tromfom bol počítačový program, ktorý dokázal dešifrovať jednotlivé pasáže hudobnej produkcie vráskavcov. Jednotlivé zvuky sa nahrávali ako symboly zložené z písmen, na základe čoho sa potvrdila existencia určitého opakujúceho sa vzorca. Ide o akúsi šablónu, podľa ktorej vznikajú veľrybie songy. Nie je to však žiadna mechanická záležitosť, každá skladba má svoj melodický motív a striedajú sa v nej hlboké a vysoké tóny. Pomocou šablóny si ich mozog dokáže uchovávať v pamäti jednotlivé melódie, takže vráskavce sú schopné pružne spracovať každý nový hudobný podnet. A to je príčinou toho, prečo sú vráskavce väčší hitmakeri ako svojho času producentská legenda Franta Janeček.
.nočné debužírovanie
Pomerne novou záležitosťou v registri hlasových prejavov vráskavcov je séria zvláštnych cvakavých zvukov, ukončených bzukotom. Doteraz sa prisudzovali iba delfínom či kosatkám, najnovšie výskumy však register cvakajúcich cicavcov rozšírili. Vedecký tím pod vedením D. Wileya sa k týmto výsledkom dopracoval s použitím moderných akustických prístrojov, ktoré zaznamenávajú a vyhodnocujú škálu zvukov, produkovaných morskými cicavcami. Zariadenie s množstvom senzorov sa na telá živočíchov uchytí pomocou prísaviek. Takýto priamy kontakt umožňuje jednak zaznamenávať autentické akustické prejavy sledovaného objektu a zároveň monitoruje správanie zvierat. Vďaka takejto modernej technike vedci odhalili nielen nepoznané zvuky, ale aj obyčaje vráskavcov. Cvakanie totiž sprevádzali prudké zmeny v smere plávania morského obra, čo pozorovateľov doviedlo k úvahám o jeho nočnom hodovaní. Z tohto pohľadu by som s vráskavcami nemenil, som rád, že moje nelegálne výjazdy do chladničky zostávajú utajené pred ostatnými spiacimi členmi našej rodiny.
Autor je zoológ.
.kurz plávania
Život dlhovekých vráskavcov, dožívajúcich sa päťdesiatky až stovky, je zviazaný s vodou, aj keď plávať sa učia až po narodení. Kvôli tomu matka, spolu s inými samicami, mláďa okamžite šikuje k hladine, aby sa nadýchalo vzduchu. V opačnom prípade by sa utopilo, čo sa aj často stáva. Zato dospelé vráskavce sú majstrami v plaveckom štýle a akrobacii – vďaka mocnej chvostovej plutve sa dokážu takmer úplne vyšvihnúť nad hladinu, predviesť sa niektorým z kúskov a opäť zmiznúť pod hladinou, pričom po sebe zanechajú mohutný gejzír vody. Kvôli komu to všetko robia? Predpokladá sa, že na seba chcú upozorniť, pri takomto výkone totiž vznikajú silné zvukové vlny, ktoré sa vo vode rýchlo šíria. Pravdou však môže byť aj to, že iba tlmia podráždenie pokožky, týranej parazitmi. Vráskavce sú aj šikovní lovci, pri naháňaní menších druhov rýb navzájom spolupracujú a premyslene taktizujú. Ich známou pascou je bublinová sieť. Spočíva v tom, že najskôr viacero vráskavcov podpláva vyhliadnutú skupinu rýb a vzápätí začnú vypúšťať vzduchové bubliny. Splašené makrely, tresky či tuniaky sa stmelia do húfu a smerujú k hladine, dúfajúc, že sa im podarí uniknúť. Vráskavce sa medzi ne vrhajú a hltajú ich po kusoch.
.obhajovanie teritória
Veľrybie love songy dokážu očariť aj ľudí, mnohí ich počúvajú radšej ako Rytmusa alebo vianočné koledy. Po skutočných dôvodoch, prečo vráskavce spievajú, vedci zatiaľ iba pátrajú. Predpokladá sa, že spevom obhajujú teritórium. Zároveň takto na svoje milostné chúťky upozorňujú v období párenia, pretože ako samotári to majú s hľadaním partnerov ťažké. Možné je však aj to, že spev ich jednoducho baví. Dôkazom môže byť fakt, že neomieľajú do omrzenia ten istý song, ale repertoár obmieňajú. Keďže zvukové vlny sa pod hladinou šíria na desiatky kilometrov, o vzájomné inšpirácie nemajú núdzu. O tom, či ich skladby majú štruktúru a či ich vráskavce komponujú podľa vopred určených pravidiel, sa vo vedeckých kruhoch debatuje už dávnejšie. V 70. rokoch minulého storočia menšia časť biológov tvrdila, že ich spev je rovnako zložitý ako ľudská reč a slúži predovšetkým na dorozumievanie sa. Skôr, než ich vedecká obec za takéto názory virtuálne upálila, na americkú akademickú pôdu vstúpil neurológ Rjudži Suzuki. Jeho tromfom bol počítačový program, ktorý dokázal dešifrovať jednotlivé pasáže hudobnej produkcie vráskavcov. Jednotlivé zvuky sa nahrávali ako symboly zložené z písmen, na základe čoho sa potvrdila existencia určitého opakujúceho sa vzorca. Ide o akúsi šablónu, podľa ktorej vznikajú veľrybie songy. Nie je to však žiadna mechanická záležitosť, každá skladba má svoj melodický motív a striedajú sa v nej hlboké a vysoké tóny. Pomocou šablóny si ich mozog dokáže uchovávať v pamäti jednotlivé melódie, takže vráskavce sú schopné pružne spracovať každý nový hudobný podnet. A to je príčinou toho, prečo sú vráskavce väčší hitmakeri ako svojho času producentská legenda Franta Janeček.
.nočné debužírovanie
Pomerne novou záležitosťou v registri hlasových prejavov vráskavcov je séria zvláštnych cvakavých zvukov, ukončených bzukotom. Doteraz sa prisudzovali iba delfínom či kosatkám, najnovšie výskumy však register cvakajúcich cicavcov rozšírili. Vedecký tím pod vedením D. Wileya sa k týmto výsledkom dopracoval s použitím moderných akustických prístrojov, ktoré zaznamenávajú a vyhodnocujú škálu zvukov, produkovaných morskými cicavcami. Zariadenie s množstvom senzorov sa na telá živočíchov uchytí pomocou prísaviek. Takýto priamy kontakt umožňuje jednak zaznamenávať autentické akustické prejavy sledovaného objektu a zároveň monitoruje správanie zvierat. Vďaka takejto modernej technike vedci odhalili nielen nepoznané zvuky, ale aj obyčaje vráskavcov. Cvakanie totiž sprevádzali prudké zmeny v smere plávania morského obra, čo pozorovateľov doviedlo k úvahám o jeho nočnom hodovaní. Z tohto pohľadu by som s vráskavcami nemenil, som rád, že moje nelegálne výjazdy do chladničky zostávajú utajené pred ostatnými spiacimi členmi našej rodiny.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.