.ak sa so Slovákmi rozprávate o prípade Gorila – a verte mi, takmer o ničom inom nerozprávam už rok – budete počúvať opakujúce sa otázky: Vyšetrí sa to? Bude za to niekto potrestaný? Od Bratislavy po Košice, v Piešťanoch, Prievidzi, Leviciach a Námestove, ľudí zaujíma to isté – je ešte šanca, že si justičný systém v tejto krajine poradí s trestným konaním voči majetným a mocným?
.60-tisíc strán
Polícia však na tieto otázky nedáva odpovede, ktoré by boli dôvodom na optimizmus. A to nielen preto, že výsledky jej práce sú nepresvedčivé, ale aj preto, že o vyšetrovaní mlčí. Po ére Daniela Lipšica, takej bohatej na tlačovky, vyhlásenia a ministerské blogy, nasledovalo ticho Róberta Kaliňáka, v ktorom policajti komunikujú iba prostredníctvom hovorcu a minister vnútra iba v strohých parlamentných správach.
Pritom niežeby vyšetrovací tím nemal informácie a prostriedky. Medzi 60-tisíc stranami, ktoré podľa Kaliňáka zahŕňa vyšetrovací spis, majú aj analýzu realitného trhu. Tá mala fungovať ako protihodnota v rámci údajného dvestomiliónového úplatku pre bývalú šéfku FNM Annu Bubeníkovú, o ktorom sa zmieňuje spis Gorila. Od desiatky predvolaných svedkov získali aj pohľad dovnútra finančnej skupiny Penta za čias druhej Dzurindovej vlády. A v rámci širšieho vyšetrovania získali „donucovacie prostriedky“ na človeka, ktorý by mohol usvedčiť hlavného aktéra prípadu. Takže je naozaj namieste otázka: Ako narábajú s týmito informáciami? Kedy uvidíme prvé reálne výsledky?
.sľubný štart
Začiatky súčasného vyšetrovania siahajú do októbra 2010, keď sa obnovil policajný záujem o Gorilu. Vtedy sa začalo pracovať na viacerých frontoch. Na Úrade boja proti korupcii (ÚBPK) pracoval štvorčlenný policajný tím na tom, aby SIS zbavila mlčanlivosti svojich bývalých zamestnancov, nech môžu svedčiť. Týmto spôsobom chceli nielen získať originál spisu či prípadne audionáhravky – tak mohli obviniť bývalé vedenie SIS za zneužitie právomocí – no očakávali aj to, že na základe výpovede pod prísahou, ktorej by podrobili autorov materiálu Gorily, obvinia hlavných aktérov prípadu z krivej výpovede. Polícia už predsa koncom roka 2009 vypočula bývalého ministra hospodárstva Jirka Malchárka, akcionára Penty Jaroslava Haščáka a Bubeníkovú, no všetci vypočutí vtedy popreli nelegálne konanie.
Ďalší policajný tím skúmal, čo všetko sa robilo na prípade v minulosti, aby nemuseli opakovať úkony. A tretí tím pracoval na tom, aby našli človeka v rámci širšieho zázemia kauzy Gorila, ktorý mohol usvedčiť iných. Prácu týchto troch skupín koordinovali vtedajší policajný prezident Jaroslav Spišiak, šéf UBPK Peter Kovařík a jeho zástupca.
Kým prvý vyšetrovací tím nedokázal prekonať mlčanie SIS a pomaly sa rozpadol – a to ešte predtým, než vojenská prokuratúra zastavila trestné stíhanie v lete 2011 – tretí tím narazil na sľubnú stopu. V jednej privatizačnej kauze sa objavil človek, ktorý súčasne figuroval v Gorile. Dôkazy proti nemu však nestačili na to, aby mu reálne hrozil pobyt za mrežami. No polícii sa podarilo nájsť bieleho koňa, ktorý sa skrýval v zahraničí, a ktorý im zo strachu povedal všetko, čo o tomto privatizačnom prípade vedel. A práve s touto výpoveďou sa spájala nádej, že len čo by bol podozrivý obvinený a skončil by vo väzbe, mohla mu polícia ponúknuť beztrestnosť za to, že bude svedčiť proti ostatným v kauze Gorila.
.gorila na internete
Medzitým však došlo k zverejneniu spisu Gorila na internete. Podľa dôveryhodného zdroja bola prvá Spišiakova reakcia nasledovná: „Kurva, to je prúser.“ Už sa nedalo pracovať v tichosti, sledovať politikov a dúfať, že ľudia z Radičovej vlády (takí podobní ľuďom z druhej Dzurindovej vlády) sa vrátia k pôvodnej trestnej činnosti. Už sa nedalo izolovať policajnú prácu tak, aby tím pracujúci na prípade Gemerský mlyn netušil o význame vlastných zistení pre vyšetrovanie Gorily. Ministerstvo vnútra a polícia museli podľahnúť tlaku verejnosti, zriadiť oficiálny vyšetrovací tím a konať pred očami médií.
Od začiatku sa objavila kritika z radov polície na kvalitu ľudí, ktorí boli do tímu nominovaní. Chýbali tam napríklad skúsenejší vyšetrovatelia (okrem samotného „odborného garanta“ tímu, zástupcu riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminality (ÚBOK) Rudolfa Cádru). V tíme dominovali ľudia z ÚBOK-u pod vedením prvého viceprezidenta Jána Vaľa – napriek tomu, že predtým to riešil ÚBPK pod dohľadom Spišiaka – a vyšetrovatelia ÚBOK-u museli začínať takmer od nuly. Nedá sa preto vylúčiť, že táto kritika pramenila z rivality v rámci policajného zboru – takisto ako sa nedá vylúčiť, že do tímu boli naozaj nominovaní menej výrazní policajti, s ktorými sa jednoduchšie manipuluje.
.zlým smerom
Všetci sa však zhodli na jednom: blízkosť volieb bola pre vyšetrovanie veľkým nešťastím. „Je otázne, do akej miery bolo zriadenie špeciálneho tímu dôležitým krokom pre vyšetrovanie Gorily, a do akej miery to bol len public relations,“ povedal zdroj z bezpečnostného sektora. „Ale nazbierať tisíce papierov pod tlakom, tak sa vyšetrovať naozaj nedá.“
Zdá sa, že tieto pochybnosti sa podpísali pod prvé výsledky vyšetrovania. Pred voľbami minister vnútra Daniel Lipšic nadobudol presvedčenie, že polícia ide obviniť Jirka Malchárka, čo sa nakoniec nestalo. V úpornej snahe dosiahnuť nejaký výsledok ešte pred voľbami, mu vraj vedenie ÚBOK-u naznačilo, že na Malchárka čosi majú. Neuviedli však celú pravdu: obvinenie mohli vzniesť len v prípade, že sa naplnia niektoré predpoklady (svedecké výpovede a podobne).
Napokon bývalého ministra hospodárstva obvinili – no nie Malchárka, ale Pavla Ruska. O týždeň neskôr však dozorujúci prokurátor Alexander Biró obvinenie zrušil. „Neviem, čo to tam vymysleli, bolo to čistá téoria práva a veľmi sofistikovaná konštrukcia,“ povedal bezpečnostný zdroj. „Neprospelo to celkovému imidžu polície.“
Popri týchto lapsusoch sa objavili nespokojní svedkovia, ktorí sa sťažovali na prácu vyšetrovateľov a na údajné úniky informácií. Jedna svedkyňa tvrdila, že vyšetrovateľovi vysvetlila celý prípad Pavla Ruska, ale že neskôr na základe zdôvodnenia vzneseného obvinenia voči Ruskovi zistila, že polícia nepochopila jej výpoveď. Druhý svedok sa sťažoval, že ľudia, ktorí ho nepoznali, ho začali nazývať „agent“ kvôli tomu, že vypovedal. „O mojej výpovedi pritom mohli vedieť len vo vyšetrovacom tíme, nikomu som o nej nehovoril,“ vravel. Tretí svedok sa zase sťažoval, že ho kontaktoval nespokojný človek, ktorého meno použil mimo záznamu pred vyšetrovateľmi.
.prípad pre šuplíky?
Desať mesiacov po zriadení špecializovaného tímu a dva roky po obnovení vyšetrovania Gorily je skepsa týkajúca sa osudu kauzy hlboká. „Skutočné vyšetrovanie prebieha, ale je neúčelné,“ povedal zdroj blízky prípadu. „Nikto zrejme nepozná právny rozsah tých vecí, nikto nevie, čo by sa asi malo urobiť.“
Ak polícia aj vie, čo treba spraviť, čelí ďalšej obrovskej prekážke – dozorujúcemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi a policajnému vedeniu, ktorí spisu príliš neveria, a ktorí už v minulosti prípad unáhlene uzavreli bez akýchkoľvek výsledkov. „Policajti sú takí, že aj keby niečo mali v rukách, pri takejto konštelácii by to nechali v šuplíku,“ povedal bývalý policajt.
Širšia bezpečnostná komunita je presvedčená, že vládna strana Smer je zásadne proti tomu, aby vyšetrovanie Gorily viedlo k reálnym výsledkom. „Veď aj oni to majú ťažké,“ smial sa starší pán. „Vyzerať, ako keby sa na tom robilo, a zároveň to bezpečne zahrať do autu – to je naozaj umenie.“
Preto sa aj prehlbuje frustrácia. Nie sú výsledky, hoci polícia má v rukách sľubný dôkazový materiál – napríklad analýzu slovenského realitného trhu, ktorá má pochádzať od Penty a bola spomenutá v Gorile ako fiktívny dôvod na splácanie údajnej 200-miliónovej provízie pre Bubeníkovú. Okrem toho vraj Spišiak informoval svojho nástupcu Tibora Gašpara o svedeckej výpovedi bieleho koňa skrývajúceho sa v zahraničí, pričom túto výpoveď za Spišiaka nestihli preložiť do slovenčiny a poslať domov cez prokuratúru.
Či sa na „zahraničnej stope“ naďalej pracuje a či o nej vyšetrovací tím vôbec vie, to sú ďalšie nezodpovedané otázky. Zdá sa, že členovia tímu by aj radi rozprávali, keby mohli, už len preto, aby dokázali, že im na prípade skutočne záleží. „Podľa mňa tam Kaliňák nechal Spišiakov tím, pretože aj tak neverí, že niečo vyšetria,“ povedal človek, ktorý je o prípade informovaný. „Rátal s tým, že sa môže chváliť, že do toho nezasahuje, pritom zároveň môže hovoriť, že Spišiakovi ľudia nie sú až takí šikovní, ako sa prezentovalo. Tým akoby hodil tímu rukavicu, nech niečo dokážu.“
Autor je investigatívny novinár
.60-tisíc strán
Polícia však na tieto otázky nedáva odpovede, ktoré by boli dôvodom na optimizmus. A to nielen preto, že výsledky jej práce sú nepresvedčivé, ale aj preto, že o vyšetrovaní mlčí. Po ére Daniela Lipšica, takej bohatej na tlačovky, vyhlásenia a ministerské blogy, nasledovalo ticho Róberta Kaliňáka, v ktorom policajti komunikujú iba prostredníctvom hovorcu a minister vnútra iba v strohých parlamentných správach.
Pritom niežeby vyšetrovací tím nemal informácie a prostriedky. Medzi 60-tisíc stranami, ktoré podľa Kaliňáka zahŕňa vyšetrovací spis, majú aj analýzu realitného trhu. Tá mala fungovať ako protihodnota v rámci údajného dvestomiliónového úplatku pre bývalú šéfku FNM Annu Bubeníkovú, o ktorom sa zmieňuje spis Gorila. Od desiatky predvolaných svedkov získali aj pohľad dovnútra finančnej skupiny Penta za čias druhej Dzurindovej vlády. A v rámci širšieho vyšetrovania získali „donucovacie prostriedky“ na človeka, ktorý by mohol usvedčiť hlavného aktéra prípadu. Takže je naozaj namieste otázka: Ako narábajú s týmito informáciami? Kedy uvidíme prvé reálne výsledky?
.sľubný štart
Začiatky súčasného vyšetrovania siahajú do októbra 2010, keď sa obnovil policajný záujem o Gorilu. Vtedy sa začalo pracovať na viacerých frontoch. Na Úrade boja proti korupcii (ÚBPK) pracoval štvorčlenný policajný tím na tom, aby SIS zbavila mlčanlivosti svojich bývalých zamestnancov, nech môžu svedčiť. Týmto spôsobom chceli nielen získať originál spisu či prípadne audionáhravky – tak mohli obviniť bývalé vedenie SIS za zneužitie právomocí – no očakávali aj to, že na základe výpovede pod prísahou, ktorej by podrobili autorov materiálu Gorily, obvinia hlavných aktérov prípadu z krivej výpovede. Polícia už predsa koncom roka 2009 vypočula bývalého ministra hospodárstva Jirka Malchárka, akcionára Penty Jaroslava Haščáka a Bubeníkovú, no všetci vypočutí vtedy popreli nelegálne konanie.
Ďalší policajný tím skúmal, čo všetko sa robilo na prípade v minulosti, aby nemuseli opakovať úkony. A tretí tím pracoval na tom, aby našli človeka v rámci širšieho zázemia kauzy Gorila, ktorý mohol usvedčiť iných. Prácu týchto troch skupín koordinovali vtedajší policajný prezident Jaroslav Spišiak, šéf UBPK Peter Kovařík a jeho zástupca.
Kým prvý vyšetrovací tím nedokázal prekonať mlčanie SIS a pomaly sa rozpadol – a to ešte predtým, než vojenská prokuratúra zastavila trestné stíhanie v lete 2011 – tretí tím narazil na sľubnú stopu. V jednej privatizačnej kauze sa objavil človek, ktorý súčasne figuroval v Gorile. Dôkazy proti nemu však nestačili na to, aby mu reálne hrozil pobyt za mrežami. No polícii sa podarilo nájsť bieleho koňa, ktorý sa skrýval v zahraničí, a ktorý im zo strachu povedal všetko, čo o tomto privatizačnom prípade vedel. A práve s touto výpoveďou sa spájala nádej, že len čo by bol podozrivý obvinený a skončil by vo väzbe, mohla mu polícia ponúknuť beztrestnosť za to, že bude svedčiť proti ostatným v kauze Gorila.
.gorila na internete
Medzitým však došlo k zverejneniu spisu Gorila na internete. Podľa dôveryhodného zdroja bola prvá Spišiakova reakcia nasledovná: „Kurva, to je prúser.“ Už sa nedalo pracovať v tichosti, sledovať politikov a dúfať, že ľudia z Radičovej vlády (takí podobní ľuďom z druhej Dzurindovej vlády) sa vrátia k pôvodnej trestnej činnosti. Už sa nedalo izolovať policajnú prácu tak, aby tím pracujúci na prípade Gemerský mlyn netušil o význame vlastných zistení pre vyšetrovanie Gorily. Ministerstvo vnútra a polícia museli podľahnúť tlaku verejnosti, zriadiť oficiálny vyšetrovací tím a konať pred očami médií.
Od začiatku sa objavila kritika z radov polície na kvalitu ľudí, ktorí boli do tímu nominovaní. Chýbali tam napríklad skúsenejší vyšetrovatelia (okrem samotného „odborného garanta“ tímu, zástupcu riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminality (ÚBOK) Rudolfa Cádru). V tíme dominovali ľudia z ÚBOK-u pod vedením prvého viceprezidenta Jána Vaľa – napriek tomu, že predtým to riešil ÚBPK pod dohľadom Spišiaka – a vyšetrovatelia ÚBOK-u museli začínať takmer od nuly. Nedá sa preto vylúčiť, že táto kritika pramenila z rivality v rámci policajného zboru – takisto ako sa nedá vylúčiť, že do tímu boli naozaj nominovaní menej výrazní policajti, s ktorými sa jednoduchšie manipuluje.
.zlým smerom
Všetci sa však zhodli na jednom: blízkosť volieb bola pre vyšetrovanie veľkým nešťastím. „Je otázne, do akej miery bolo zriadenie špeciálneho tímu dôležitým krokom pre vyšetrovanie Gorily, a do akej miery to bol len public relations,“ povedal zdroj z bezpečnostného sektora. „Ale nazbierať tisíce papierov pod tlakom, tak sa vyšetrovať naozaj nedá.“
Zdá sa, že tieto pochybnosti sa podpísali pod prvé výsledky vyšetrovania. Pred voľbami minister vnútra Daniel Lipšic nadobudol presvedčenie, že polícia ide obviniť Jirka Malchárka, čo sa nakoniec nestalo. V úpornej snahe dosiahnuť nejaký výsledok ešte pred voľbami, mu vraj vedenie ÚBOK-u naznačilo, že na Malchárka čosi majú. Neuviedli však celú pravdu: obvinenie mohli vzniesť len v prípade, že sa naplnia niektoré predpoklady (svedecké výpovede a podobne).
Napokon bývalého ministra hospodárstva obvinili – no nie Malchárka, ale Pavla Ruska. O týždeň neskôr však dozorujúci prokurátor Alexander Biró obvinenie zrušil. „Neviem, čo to tam vymysleli, bolo to čistá téoria práva a veľmi sofistikovaná konštrukcia,“ povedal bezpečnostný zdroj. „Neprospelo to celkovému imidžu polície.“
Popri týchto lapsusoch sa objavili nespokojní svedkovia, ktorí sa sťažovali na prácu vyšetrovateľov a na údajné úniky informácií. Jedna svedkyňa tvrdila, že vyšetrovateľovi vysvetlila celý prípad Pavla Ruska, ale že neskôr na základe zdôvodnenia vzneseného obvinenia voči Ruskovi zistila, že polícia nepochopila jej výpoveď. Druhý svedok sa sťažoval, že ľudia, ktorí ho nepoznali, ho začali nazývať „agent“ kvôli tomu, že vypovedal. „O mojej výpovedi pritom mohli vedieť len vo vyšetrovacom tíme, nikomu som o nej nehovoril,“ vravel. Tretí svedok sa zase sťažoval, že ho kontaktoval nespokojný človek, ktorého meno použil mimo záznamu pred vyšetrovateľmi.
.prípad pre šuplíky?
Desať mesiacov po zriadení špecializovaného tímu a dva roky po obnovení vyšetrovania Gorily je skepsa týkajúca sa osudu kauzy hlboká. „Skutočné vyšetrovanie prebieha, ale je neúčelné,“ povedal zdroj blízky prípadu. „Nikto zrejme nepozná právny rozsah tých vecí, nikto nevie, čo by sa asi malo urobiť.“
Ak polícia aj vie, čo treba spraviť, čelí ďalšej obrovskej prekážke – dozorujúcemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi a policajnému vedeniu, ktorí spisu príliš neveria, a ktorí už v minulosti prípad unáhlene uzavreli bez akýchkoľvek výsledkov. „Policajti sú takí, že aj keby niečo mali v rukách, pri takejto konštelácii by to nechali v šuplíku,“ povedal bývalý policajt.
Širšia bezpečnostná komunita je presvedčená, že vládna strana Smer je zásadne proti tomu, aby vyšetrovanie Gorily viedlo k reálnym výsledkom. „Veď aj oni to majú ťažké,“ smial sa starší pán. „Vyzerať, ako keby sa na tom robilo, a zároveň to bezpečne zahrať do autu – to je naozaj umenie.“
Preto sa aj prehlbuje frustrácia. Nie sú výsledky, hoci polícia má v rukách sľubný dôkazový materiál – napríklad analýzu slovenského realitného trhu, ktorá má pochádzať od Penty a bola spomenutá v Gorile ako fiktívny dôvod na splácanie údajnej 200-miliónovej provízie pre Bubeníkovú. Okrem toho vraj Spišiak informoval svojho nástupcu Tibora Gašpara o svedeckej výpovedi bieleho koňa skrývajúceho sa v zahraničí, pričom túto výpoveď za Spišiaka nestihli preložiť do slovenčiny a poslať domov cez prokuratúru.
Či sa na „zahraničnej stope“ naďalej pracuje a či o nej vyšetrovací tím vôbec vie, to sú ďalšie nezodpovedané otázky. Zdá sa, že členovia tímu by aj radi rozprávali, keby mohli, už len preto, aby dokázali, že im na prípade skutočne záleží. „Podľa mňa tam Kaliňák nechal Spišiakov tím, pretože aj tak neverí, že niečo vyšetria,“ povedal človek, ktorý je o prípade informovaný. „Rátal s tým, že sa môže chváliť, že do toho nezasahuje, pritom zároveň môže hovoriť, že Spišiakovi ľudia nie sú až takí šikovní, ako sa prezentovalo. Tým akoby hodil tímu rukavicu, nech niečo dokážu.“
Autor je investigatívny novinár
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.