Muse: The 2nd Law (Warner Bros)
Muse pokračujú v nápadnej megalománii veľkej svetovej kapely aj na poslednom albume. Presvedčí vás o tom už úvodná Supermacy s mohutnou skreslenou basovou linkou v úvode a orchestrálnym podaním s dominujúcimi slákmi a zborom na spôsob Kashmir od Zeppelinov. Pokračujúc skladbou Madness sa vzápätí menia na popovú maškrtu s lahodným zvukom syntezátorov. To, že Muse si tykajú s hudbou Queen je síce prastará informácia, ale toto klišé nesmiem opomenúť, pretože okrem klišé je to navyše aj pravda. Pridám ešte U2, spomenutých Led Zeppelin, Shadows, Radiohead, Michaela Jacksona, Pink Floyd, muzikály, ale najmä The Muse samotných, ktorí vedia z množstva ingrediencií navariť vlastné a chutné jedlo. Muse su stále noví, progresívni, majú ešte vždy čo povedať a je toho veľa. Aj keď chvíľami mi tá megalománia príde trocha prehnaná. Budiž.
5/5
.renat Khallo
Vladimír Merta: Pravda o Marii (Galén)
Trvalo to dlhých štyridsaťdva rokov, kým mohol vyjsť druhý Mertov album tak, ako ho začiatkom roku 1970 nahral. Začiatkom narastajúcej normalizácie bola napríklad úvodná pesnička Nebylo mrtvých a není raněných, prinášajúca jasný a trpký obraz augustovej okupácie, z plánovanej platne ihneď vyradená. Ale nakoniec nemohlo vyjsť ani zostávajúcih desať pesničiek, tak moc sa režim bál sily básnivých textov – pretože aj v ďalších pesničkách môžeme, ak chceme, objavovať ozveny tej odpornej doby. Ale pozor: nie že by se to akokoľvek podpísalo na kvalite Mertovej výpovedi. Naopak, a tak sa napríklad Písmenková láska, plná smútku po nevinnosti detstva alebo titulná Pravda o Marii radí k tomu najlepšiemu, čo kedy vytvoril. A netreba hovoriť o Mertovej brilantnej hre na gitaru a ďalšie inštrumenty, ktoré robia z počúvania albumu mimoriadny zážitok. Ale, pravda, trochu posmutnelý.
5/5
.josef Rauvolf
Tape Five: Swing Patrol (ChinChin Records)
Swing sa naposledy vrátil v novom kabáte v 90. rokoch minulého storočia. (Neo-swing). Priniesol niekoľko fantastických skupín. Bohužiaľ, na Slovensku neboli dostatočne prezentované, ba ani na BJD! Márne som čakal, že sa na nich objavia punk-swingoví Squirrel Nut Zippers, jedna z najlepších amerických skupín „so far“. A čo teraz electro-swing? (Niekoľkoročný trend.) V éteri ho často nepočuť. Nedávno vyšiel Swing Patrol, nový album medzinárodnej skupiny Tape Five z Nemecka. Ponúka bigbandový swing, prefiltrovaný prvkami rôznych štýlov, miestami i štýlom nemeckých a talianskych šlágrov z 50. rokov, plus dobré speváčky a jednu famóznu – Brendu Boykin. Nie je to síce čistý swing, ani čisto elektronický, ale možno práve preto zaujímavý. A je aj pekný. Obzvlášť skladba Love Tonite. Výborná hudba pre spoločenské tance.
4/5
.miro Potoček
Najponk / Honzák / Fishwick: The Real Deal (Animal Music)
Nositeľom japonsky znejúceho umeleckého mena je český klavirista Jan Knop, ktorý to napriek vynikajúcemu renomé neváhal pred niekoľkými rokmi „zabaliť“ a vytratil sa zo scény. Najponk robí prosto všetko naplno a pokiaľ sa do toho po svojom návrate oprie s novým česko-britským triom, odrazu chápeme zmysel jeho životného kréda: „Čtyři jsou nejvíc!“ Čo na tom, že štyri doby swingového metra patria podľa mnohých do múzea. Klavirista sa len lišiacky usmieva a z rukáva elegantne vyťahuje predvojnové vykopávky od Ellingtona či Chaplina (romantizujúca podoba slávnej balady Smile), aby v závere prekvapil miniatúrkou podivína Erika Satieho. Vedľa bezchybnej pulzácie je prekvapujúcou zložkou albumu plastický zvuk, prenášajúci kontúry swingujúceho tria s kontrabasistom Jaromírom Honzákom a bubeníkom Mattom Fishwickom do vašej obývačky.
4/5
.peter Motyčka
Muse pokračujú v nápadnej megalománii veľkej svetovej kapely aj na poslednom albume. Presvedčí vás o tom už úvodná Supermacy s mohutnou skreslenou basovou linkou v úvode a orchestrálnym podaním s dominujúcimi slákmi a zborom na spôsob Kashmir od Zeppelinov. Pokračujúc skladbou Madness sa vzápätí menia na popovú maškrtu s lahodným zvukom syntezátorov. To, že Muse si tykajú s hudbou Queen je síce prastará informácia, ale toto klišé nesmiem opomenúť, pretože okrem klišé je to navyše aj pravda. Pridám ešte U2, spomenutých Led Zeppelin, Shadows, Radiohead, Michaela Jacksona, Pink Floyd, muzikály, ale najmä The Muse samotných, ktorí vedia z množstva ingrediencií navariť vlastné a chutné jedlo. Muse su stále noví, progresívni, majú ešte vždy čo povedať a je toho veľa. Aj keď chvíľami mi tá megalománia príde trocha prehnaná. Budiž.
5/5
.renat Khallo
Vladimír Merta: Pravda o Marii (Galén)
Trvalo to dlhých štyridsaťdva rokov, kým mohol vyjsť druhý Mertov album tak, ako ho začiatkom roku 1970 nahral. Začiatkom narastajúcej normalizácie bola napríklad úvodná pesnička Nebylo mrtvých a není raněných, prinášajúca jasný a trpký obraz augustovej okupácie, z plánovanej platne ihneď vyradená. Ale nakoniec nemohlo vyjsť ani zostávajúcih desať pesničiek, tak moc sa režim bál sily básnivých textov – pretože aj v ďalších pesničkách môžeme, ak chceme, objavovať ozveny tej odpornej doby. Ale pozor: nie že by se to akokoľvek podpísalo na kvalite Mertovej výpovedi. Naopak, a tak sa napríklad Písmenková láska, plná smútku po nevinnosti detstva alebo titulná Pravda o Marii radí k tomu najlepšiemu, čo kedy vytvoril. A netreba hovoriť o Mertovej brilantnej hre na gitaru a ďalšie inštrumenty, ktoré robia z počúvania albumu mimoriadny zážitok. Ale, pravda, trochu posmutnelý.
5/5
.josef Rauvolf
Tape Five: Swing Patrol (ChinChin Records)
Swing sa naposledy vrátil v novom kabáte v 90. rokoch minulého storočia. (Neo-swing). Priniesol niekoľko fantastických skupín. Bohužiaľ, na Slovensku neboli dostatočne prezentované, ba ani na BJD! Márne som čakal, že sa na nich objavia punk-swingoví Squirrel Nut Zippers, jedna z najlepších amerických skupín „so far“. A čo teraz electro-swing? (Niekoľkoročný trend.) V éteri ho často nepočuť. Nedávno vyšiel Swing Patrol, nový album medzinárodnej skupiny Tape Five z Nemecka. Ponúka bigbandový swing, prefiltrovaný prvkami rôznych štýlov, miestami i štýlom nemeckých a talianskych šlágrov z 50. rokov, plus dobré speváčky a jednu famóznu – Brendu Boykin. Nie je to síce čistý swing, ani čisto elektronický, ale možno práve preto zaujímavý. A je aj pekný. Obzvlášť skladba Love Tonite. Výborná hudba pre spoločenské tance.
4/5
.miro Potoček
Najponk / Honzák / Fishwick: The Real Deal (Animal Music)
Nositeľom japonsky znejúceho umeleckého mena je český klavirista Jan Knop, ktorý to napriek vynikajúcemu renomé neváhal pred niekoľkými rokmi „zabaliť“ a vytratil sa zo scény. Najponk robí prosto všetko naplno a pokiaľ sa do toho po svojom návrate oprie s novým česko-britským triom, odrazu chápeme zmysel jeho životného kréda: „Čtyři jsou nejvíc!“ Čo na tom, že štyri doby swingového metra patria podľa mnohých do múzea. Klavirista sa len lišiacky usmieva a z rukáva elegantne vyťahuje predvojnové vykopávky od Ellingtona či Chaplina (romantizujúca podoba slávnej balady Smile), aby v závere prekvapil miniatúrkou podivína Erika Satieho. Vedľa bezchybnej pulzácie je prekvapujúcou zložkou albumu plastický zvuk, prenášajúci kontúry swingujúceho tria s kontrabasistom Jaromírom Honzákom a bubeníkom Mattom Fishwickom do vašej obývačky.
4/5
.peter Motyčka
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.