Jej výroky sa týkali činnosti Súdnej rady, mali verejnú povahu a ako verejne činná osoba za ne nesie plnú zodpovednosť. Jej trestné oznámenie potom nie je ničím iným, ako prejavom dvojakej morálky a pokusom zbaviť sa zodpovednosti za vlastné výroky.
Na druhej strane, paradoxne, vyvracia slobodu názorov z koreňov bezbrehosť. Anonymita sa rada tvári ako jej najvyšší prejav. Ale môže byť prejavom slobody to, čo ju likviduje? Anonymita má opodstatnenie v neslobodnej spoločnosti, pokiaľ chráni človeka pred prenasledovaním a postihom. Anonymné udávanie ľudí je v nej potom o to odpornejšie. V slobodnom svete, kde tvorí základ slobody individuálna totožnosť človeka, jeho tvár, meno, podpis, ale aj neprenosná ľudská zodpovednosť, neznamená anonymita vo verejnom styku rozširovanie priestoru slobôd, za čo sa sama rada vydáva, ale jej brutálne porušovanie. Anonymita má v slobodnom svete miesto vo sfére tajnej voľby, utajovania štátnych záujmov, chráni bezpečnostné orgány pred teroristami a anonymných alkoholikov pred nimi samými. Vo verejnej sfére, ktorá nepozná intimitu súkromia, čo platí dnes v plnej miere pre internet, ale aj v hnutiach, skrývajúcich individuálne tváre za kolektívnu masku, nemá anonymita v slobodnej spoločnosti opodstatnenie ani miesto. Vytvára od základu neslobodné vzťahy, lebo slobodný človek v nej stojí proti anonymnej mase, skrývajúcej tvár pod masku či kuklu, má „holé ruky“, ktoré sa len od roku 1989 zmenili na „obnažené tváre“. Alebo stojí proti anonymovi, ukrývajúcemu svoje meno a tvár pod pseudonymom, ktorý umožňuje beztrestne vypľuť akúkoľvek lož, podlosť, vulgárnosť či oplzlosť.
Žijeme čudný čas. Slobodu v ňom ničí jej zákerné popieranie, ale aj bezbrehé zneužívanie. Je to čas škorpiónov.
Na druhej strane, paradoxne, vyvracia slobodu názorov z koreňov bezbrehosť. Anonymita sa rada tvári ako jej najvyšší prejav. Ale môže byť prejavom slobody to, čo ju likviduje? Anonymita má opodstatnenie v neslobodnej spoločnosti, pokiaľ chráni človeka pred prenasledovaním a postihom. Anonymné udávanie ľudí je v nej potom o to odpornejšie. V slobodnom svete, kde tvorí základ slobody individuálna totožnosť človeka, jeho tvár, meno, podpis, ale aj neprenosná ľudská zodpovednosť, neznamená anonymita vo verejnom styku rozširovanie priestoru slobôd, za čo sa sama rada vydáva, ale jej brutálne porušovanie. Anonymita má v slobodnom svete miesto vo sfére tajnej voľby, utajovania štátnych záujmov, chráni bezpečnostné orgány pred teroristami a anonymných alkoholikov pred nimi samými. Vo verejnej sfére, ktorá nepozná intimitu súkromia, čo platí dnes v plnej miere pre internet, ale aj v hnutiach, skrývajúcich individuálne tváre za kolektívnu masku, nemá anonymita v slobodnej spoločnosti opodstatnenie ani miesto. Vytvára od základu neslobodné vzťahy, lebo slobodný človek v nej stojí proti anonymnej mase, skrývajúcej tvár pod masku či kuklu, má „holé ruky“, ktoré sa len od roku 1989 zmenili na „obnažené tváre“. Alebo stojí proti anonymovi, ukrývajúcemu svoje meno a tvár pod pseudonymom, ktorý umožňuje beztrestne vypľuť akúkoľvek lož, podlosť, vulgárnosť či oplzlosť.
Žijeme čudný čas. Slobodu v ňom ničí jej zákerné popieranie, ale aj bezbrehé zneužívanie. Je to čas škorpiónov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.