Dám si pauzu
Vôbec nemám čas venovať sa len sebe, študovať znova, kresliť. Práve preto chcem ísť v januári na Moravu a mesiac zvárať osemmetrovú oceľovú loď. Pri stavbe lodí som vyrastal, robil som jachting, plateného skippra. Skipper je ten mukel, čo musí vstávať o dvanástej v noci a do ôsmej rána ovládať loď, naťahovať plachty, riešiť kurz, vyhýbať sa lodiam a tankerom, to ma baví najviac. Na lodi má konečne človek na seba čas, nikam neujde.
Robím rukami
Otec mi od detstva dával k dispozícii celú dielňu, dovolil mi robiť všetko, od zvárania, hobľovania cez vytesávanie lodí až po murovanie malých hradov. Zručné veci ma bavia a napĺňajú. Dick.biz to je na internete stránka s japonskými pracovnými nástrojmi, tam sa viem úplne stratiť. Všelijaké šialené pílky, dlátka, rezače, to nakupujem. Teraz si idem urobiť vlastnú posteľ.
Skrášľoval som
Dva roky som sa živil ako záhradník, sadil som ľuďom záhrady, to je super robota, byť vonku v kuse. Aj tých partizánov som začal lepiť, lebo ma to upokojovalo, vypálil som von z bežného stresu. Bol to adrenalín, lepiť plagáty načierno, zaplatil som pár pokút. Na partizána pod Mostom SNP som čakal na povolenie mesiac, žiadna odpoveď, tak čo som mal čakať, ďalšie tri? Či je to ničenie verejného majetku? Ako to vyzerá? Ja som to skrášlil, podľa mňa.
Som extrémista
Oblečenie mám buď extrémne lacné, alebo extrémne drahé, nechávam si šiť veci na mieru. Po hrozne veľa omyloch som konečne našiel krajčírku, ktorá vie dobre ušiť pánsky oblek. Že kde nosím obleky? Do Bruselu! Kvôli tomu som si navrhol a nechal ušiť také dvadsiate roky s modernými prvkami ako plexisklové gombíky. Nechcem fušovať do remesla kostýmovým výtvarníkom, len neviem nájsť oblečenie, ktoré by som mohol nosiť.
Som aj biznismen
Na Slovensko dovážam sladkosti, holandské wafličky, takže vo voľnom čase komunikujem s reťazcami a podpisujem s nimi kruté obchodné zmluvy. Neviem, či som na to talentovaný, ale všetko sa dá naučiť. Mám plán robiť aj knihy aj ipadové aplikácie, strašne veľa toho je. Vlastne to treba osekať, robiť jedno po druhom. Na zápisníky už som sa vykašlal, mám tri plné a čo s tým? Priority sú jasné: deti, potom musím zarábať a robiť svoje veci. Ideálne je, aby tie moje veci zarábali toľko, aby som mohol v pokoji živiť svoje deti. Idem k tomu.
Sadím duby
S otcom sme sadili lesy, ja teraz so synom sadím duby. Vidieť, ako les rastie s vaším životom, to je nádhera. Teraz ich mám na terase, o rok ich chcem vysadiť von. Dlho som vychytával ten systém, najprv som žalude len pokladal, potom zakrýval lístím, premiešaval s hlinou, odspodu zavlažoval, musel som odsledovať, ako to najlepšie rastie v prírode.
Už sa nevytáčam
Snažím sa byť pokorný, pokora je cnosť. Ide to ťažko, keď ľudia pri práci nerozmýšľajú a robia blbosti. Strašne ma to štve. Musím si pripomínať, že nemusia všetci všetko vedieť, každý má svoju cestu, netreba mu hovoriť ako, on to vie.
Vôbec nemám čas venovať sa len sebe, študovať znova, kresliť. Práve preto chcem ísť v januári na Moravu a mesiac zvárať osemmetrovú oceľovú loď. Pri stavbe lodí som vyrastal, robil som jachting, plateného skippra. Skipper je ten mukel, čo musí vstávať o dvanástej v noci a do ôsmej rána ovládať loď, naťahovať plachty, riešiť kurz, vyhýbať sa lodiam a tankerom, to ma baví najviac. Na lodi má konečne človek na seba čas, nikam neujde.
Robím rukami
Otec mi od detstva dával k dispozícii celú dielňu, dovolil mi robiť všetko, od zvárania, hobľovania cez vytesávanie lodí až po murovanie malých hradov. Zručné veci ma bavia a napĺňajú. Dick.biz to je na internete stránka s japonskými pracovnými nástrojmi, tam sa viem úplne stratiť. Všelijaké šialené pílky, dlátka, rezače, to nakupujem. Teraz si idem urobiť vlastnú posteľ.
Skrášľoval som
Dva roky som sa živil ako záhradník, sadil som ľuďom záhrady, to je super robota, byť vonku v kuse. Aj tých partizánov som začal lepiť, lebo ma to upokojovalo, vypálil som von z bežného stresu. Bol to adrenalín, lepiť plagáty načierno, zaplatil som pár pokút. Na partizána pod Mostom SNP som čakal na povolenie mesiac, žiadna odpoveď, tak čo som mal čakať, ďalšie tri? Či je to ničenie verejného majetku? Ako to vyzerá? Ja som to skrášlil, podľa mňa.
Som extrémista
Oblečenie mám buď extrémne lacné, alebo extrémne drahé, nechávam si šiť veci na mieru. Po hrozne veľa omyloch som konečne našiel krajčírku, ktorá vie dobre ušiť pánsky oblek. Že kde nosím obleky? Do Bruselu! Kvôli tomu som si navrhol a nechal ušiť také dvadsiate roky s modernými prvkami ako plexisklové gombíky. Nechcem fušovať do remesla kostýmovým výtvarníkom, len neviem nájsť oblečenie, ktoré by som mohol nosiť.
Som aj biznismen
Na Slovensko dovážam sladkosti, holandské wafličky, takže vo voľnom čase komunikujem s reťazcami a podpisujem s nimi kruté obchodné zmluvy. Neviem, či som na to talentovaný, ale všetko sa dá naučiť. Mám plán robiť aj knihy aj ipadové aplikácie, strašne veľa toho je. Vlastne to treba osekať, robiť jedno po druhom. Na zápisníky už som sa vykašlal, mám tri plné a čo s tým? Priority sú jasné: deti, potom musím zarábať a robiť svoje veci. Ideálne je, aby tie moje veci zarábali toľko, aby som mohol v pokoji živiť svoje deti. Idem k tomu.
Sadím duby
S otcom sme sadili lesy, ja teraz so synom sadím duby. Vidieť, ako les rastie s vaším životom, to je nádhera. Teraz ich mám na terase, o rok ich chcem vysadiť von. Dlho som vychytával ten systém, najprv som žalude len pokladal, potom zakrýval lístím, premiešaval s hlinou, odspodu zavlažoval, musel som odsledovať, ako to najlepšie rastie v prírode.
Už sa nevytáčam
Snažím sa byť pokorný, pokora je cnosť. Ide to ťažko, keď ľudia pri práci nerozmýšľajú a robia blbosti. Strašne ma to štve. Musím si pripomínať, že nemusia všetci všetko vedieť, každý má svoju cestu, netreba mu hovoriť ako, on to vie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.